Prístup k nákupu, vlastneniu či predaju virtuálneho majetku musí byť poskytovaný bez obmedzení na fyzickú lokalitu, rasu, príslušnosť k národu či pohlaviu zákazníka a bez ich rozlišovania.

Zo svojej podstaty virtuálny majetok vzniká už v podobe tovaru schopného okamžitého predaja bez obmedzenia počtu kupujúcich. Počet predateľných kópii je neobmedziteľný. Preto je neprijateľné, aby akýkoľvek virtuálny majetok bol nepredávaný alebo neposkytovaný zdarma akémukoľvek záujemcovi kdekoľvek na planéte.

Ukazuje sa, že virtuálny priestor nepozná niečo ako exkluzivitu.

Ak sa majiteľ práv k virtuálnemu majetku rozhodne predávať, nesmie obmedziť tento predaj s ohľadom na reálny životný priestor zákazníkov.

Moderné nástroje umožňujú prekonávať jazykové a kultúrne bariéry. Takto sa vyvinuli schopnosti nástrojov virtuálneho sveta. V 21. storočí už prestávajú existovať jazykové bariéry. V 21. storčí existujú celoplanetárne platobné metódy. V 21. storočí je otázkou pár dní presunutie akéhokoľvek hmotného majetku z jednej strany planéty na druhý.

Virtuálny majetok so svojej podstaty je možné presúvať v rádoch sekúnd po celej planéte.

Preto nie je dôvod, aby sme si ako ľudská spoločnosť kládli rasistické, nacionalistické či šovinistické obmedzenia v prístupe k virtuálnemu majetku.

Text je súčasťou seriálu:

Tento diel: Teoretický úvod do seriálu

Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu

Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach

Štvrtý diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu

Piaty diel: Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až

Tento diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Ak autor nie je schopný po 5. rokoch vymyslieť niečo nové, nezaslúži si už nálepku autor.

Ďalším dôvodom je až šialená akcelerácia vývoja našej ľudskej spoločnosti, ktorú pozorujeme za ostatných 100 rokov.

Prechod od pästného klina k CNC sústruhu trval stotisíce tisíce rokov. Prechod od saní ku kolesu trval desaťtisíce rokov. Prechod od ľudskej sily k využitia sily zvierat trval tisíce rokov. Prechod od jednoduchých strojov (kladky, naklonenej roviny…) k strojom poháňaným zvieratami trval pár sto rokov. Prechod od strojov poháňaných zvieratami k strojom na parný či ropný pohon trval cca 200 rokov. Využite atómovej energie sme zvládli za 50 rokov. Počítače do domácností sme dostali za 30 rokov. Prechod od pevnej linky k mobilu trval tak 20 rokov. Od obyčajných mobilov k smartfónom sme to dotiahli za 8 rokov. Od počítačov k tabletom to trvá práve 2-3 roky.

To je tá akcelerácia. Kým v minulosti patentová ochrana bola 50-70 rokov a bolo to 10% z dĺžky epochy, tak ak dnes máme dodržať tých 10%, tak v prípade patentov použitých na tabletoch by sme sa dostali na… No na koľko? Na pár mesiacov?

V roku 1900 bolo na planéte 1 miliarda ľudí a z nich pár promile autorov a pár percent konzumentov obsahu. Ak by Apple predávala v roku 1900 iPhone 4S, koľko by im trvalo zarobiť 13 miliárd dolárov? Stihli by to za štvrť roka tak, ako v roku 2011 pri 7 miliardách ľudí na planéte? V čase, kedy na to potrebovali niekoľko rokov, bolo logické, že patentová ochrana trvala 50 rokov. Ale prečo dnes?

Krátenie autorskoprávnej ochrany k virtuálnemu majetku je dôsledkom aj prirodzenej vlastnosti virtuálneho majetku byť rýchloobrátkovým tovarom.

Navyše, ukazuje sa, že by malo byť súčasťou práva na uplatnenia autorskoprávnej ochrany povinnosť tento virtuálny majetok predávať alebo poskytnúť zdarma.

Je neprijateľné, aby o legálnosti či nelegálnosti virtuálneho majetku rozhodovalo na akom hmotnom nosiči sa virtuálny majetok nachádza.

Vývojom za posledných 100 rokov sme dosiahli stavu, že si môžem nahrať, teda vytvoriť virtuálnu kópiu toho čo práve sledujeme svojimi zmyslami. V reálnom živote (fotka, videozáznam) vo virtuálnom televíznom svete (nahrať si TV vysielanie), čítame vo virtuálnom internetovom svete (uložiť si na disk tony textu…). Takto sa vyvinula jedna z našich existencií. Takto sa vyvinuli aj technické parametre virtuálneho sveta.

Už len zobrazením obrazu či zvuku virtuálneho sveta, vzniká na našom technickom zariadení kópia originálneho diela. V pamäti prehliadača, na displeji čítačky e-knihy a podobne. No skúste jej vznik zakázať.

S ohľadom na kapacitu a schopnosti našich receptorov (očí, uší …) v jeden moment môžeme konzumovať len a práve jednu keby aj z tisícov kópii zhotovených pre vlastnú potrebu. Preto je nezmyselné perzekuovať človeka za vytvorenie keby aj 1000 kópii pre vlastnú potrebu.

Preto je mrhaním prostriedkov našej ľudskej spoločnsoti postihovanie vytvárania kópii pre vlastnú potrebu.

Text je súčasťou seriálu:

Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu

Druhý diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu

Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach

Tento diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu

Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až

Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny

Virtuálny priestor internetu sa v 21. storočí etabloval ako ďalší životný priestor. Žijeme v sociálnych sieťach, sú tu ulice plné blogov a spravodajských serverov. Nákupné galérie eShopov. Všetko vzdialené od seba na jedni kliknutie myšou.

Už viac ako dve miliardy ľudí na tejto planéte časť svojho života trávi vo virtuálnom priestore. Niektorí až tak intenzívne, že sa zabúdajú starať o svoju telesnú schránku. Áno, takto sme sa ako Homo sapiens vyvinuli za posledných 10 rokov 20.storočia a prvých 10 rokov 21. storočia.

Ak medzi základné ľudské práva patrí právo na slobodu pohybu po uliciach. Ak máme právo na nedotknuteľnosť vlastného obydlia, ak máme právo na nedotknuteľnosť svojej osobnej schránke, tak máme aj právo na rovnakú nedotknuteľnosť našej osobnosti vo virtuálnom priestore.

Poskytovatelia pripojenia do virtuálneho priestoru internetu vytvárajú mosty medzi virtuálnym a fyzickým svetom našich životov. Poskytovatelia hostingových služieb sú poskytovatelia a tvorcovia virtuálneho priestoru v ktorom prebieha virtuálna časť našich životov. Tvorcovia virtuálnych služieb sú poskytovatelia a tvorcovia virtuálneho majetku.

Tak ako je neprijateľné, aby nás niekto sledoval , kontroloval a prikazoval nám, kde ako a kedy sa smieme pohybovať po uliciach, tak rovnako je neprijateľné, aby sme boli sledovaný, kontrolovaný pri pohybe našej virtuálnej identity vo virtuálnom priestore.

Pirát je ten, kto umožňuje vytváranie kópii cudzieho virtuálneho majetku bez ohľadu na to, či pôvodnému majiteľovi vzniká nejaká priama ujma. Bez ohľadu na to, či z takejto kópie vzniká majetkový prospech alebo je poskytovanie kópii bezplatné.

Piráti, nelegálny poskytovatelia virtuálneho majetku, sú sofistikovane organizovaní. Využívajú rozdrobenosť virtuálneho sveta na viac ako 200 právnych priestorov. Každý štát na zemeguli má svoj vlastný pohľad na to, ako sa postaviť ochrane virtuálneho majetku svojich občanov. Jednotlivé štáty spolu nespolupracujú pri výkone cudzej spravodlivosti na svojom území.

Piráti časť svojho zisku investujú do analýzi tejto nesplupráce a do využívania dier a absurdností v medziľudskej spolupráci. Piráti v tom vedia chodiť.

To je dôvod, prečo je postihovanie nelegálnych poskytovateľov také komplikované. Namiesto komplikovanývch vyjednávaní a celoplanetárneho zjednocovania právnych postojov sa hľadajú také riešenia, ktoré budú jednoduchšie.

Postihovať občanov, koncových konzumentov je oveľa jednoduchšie. Tí sú vždy miestny. Tí sa venujú svojej vlastnej profesii a sledovanie právnych kľučiek majú nanajvýš ako koníček. Občania v tom nevedia chodiť.

Je neprijateľné, aby občanmi volená vláda postihovala svojich vlastných voličov proti ich vôli. Ak budeme považovať za kriminálnika koncového konzumenta, dostávame sa práve do tohoto bludného kruhu demokracie. Veď prečo by si mali občania voliť niekoho, kto nezastáva ich názori a nevytvára právne prostredie vyhovujúce im?

Všetky kópie sú si vo virtuánom svete podobné ako vajce vajcu a ich existencia je nezávislá na akomkoľvek hmotnom majetku. Existencia kópie autorskoprávneho obsahu je dokonca nezávislá aj na akejkoľvek službe v ktorej sa vo virtuálnom svete nachádza.

Preto sa vo virtuálnom svete sa od jeho počiatku vyvinul stav, kedy ten kto poskytuje je zlodejom a ten kto berie nemá najmenšiu možnosť zistiť, či ide o nelegálnu kópiu. Môžeme sa tak akurát domnievať či dohadovať o jej pôvode. A ako sme sa naučili za ostatných 100 rokov v hmotnom svete, je neprijateľné, aby bol niekto perzekuovaný za to, že sa nedokázal správnym spôsobom domnievať.

Text je súčasťou seriálu:

Prvý diel: Teoretický úvod do seriálu

Tento diel: Pirát je ten, kto poskytuje prístup k virtuálnemu majetku niekoho iného bez jeho súhlasu

Tretí diel: Pohybovať sa slobodne po virtuálnom priestore internetu je rovnaké ľudské právo ako pohybovať sa slobodne po uliciach

Štvrtý diel: Každý má právo vytvoriť si kópiu legálne získaného diela pre vlastnú potrebu

Piaty diel: Ad ACTA – Päťročná autorskoprávna ochrana je až-až

Šiesty diel: Virtuálny svet je jeden nedeliteľný, celoplanetárny