To som si nemohol nechať ujsť. Uloviť si albánsku kešku. Vylihoval som si v kempe pod granátovníkom (či jablkovníkom?) pár desiatok kilometrov od Albánskej hranice. Nemohol som si predsa nechať ujsť túto príležitosť. A tak som vstal a šiel.

Albánsko je geocachingom totálne nepoboskaná krajina. Má k dnešnému dňu 50 živých keší, s tými archivovanými celkovo 68. To je kešerský pravek. Staré časy. Časy, kedy keškovanie malo punc výnimočnosti, tajomnosti.

To musím zažiť.

Tak sme s bratom a dcérou nasadli do nášho expedičného vozidla a vyrazili. Toto bol asi najdlhší trip za keškou. Veď hovorím, že keškovaci pravek. Cca 70 kilometrov tam a 70 späť. Dúfajúc, že tam bude. A ak by nebola, mal som pripravenú schránku na obnovu. Bodík musí byť!

Priatelia kešéri, ak chcete zažiť to, čo služobne starší v diskusiách nazývajú „staré dobré časy“, zájdite si pokeškovať niekam, kde je kešiek 50 v celom štáte.

Celý ten trip – Bosna + Čierna Hora bol z pohľadu geocachingu skvelý. Všetko kešky s nálezmi 1-2 za mesiac. Žiadne geodiaľnice k škatuliam, žiadna devastácia okolia kešky.

A bodík bol. Bola tam. A boli aj výhľady a ta panoramata.