Kancelária na uvádzanie mýtov o liekoch na pravú mieru – dnes antibiotiká a.u.v.

Trochu o farmakológii, chémii antibiotík. A dôjde aj na homeopatiu.

Dočítal som sa na jednom nemenovanom blogu nasledovné:

Jenže – dovedete si představit, co by se stalo, kdyby se v mlíku ocitly antibiotika? Přestaly by fungovat mléčné kultury. Všechno to, co sráží tvaroh, co vytváří jogurt, všechny bakterie, co zakysávají, tohle všechno by pomřelo a takové mléko by bylo tak akorát na vylití. Ani kdybyste se vztekli, tak z něj neuděláte sýr, tvaroh, jogurt, zakysanou smetanu, nic. Veškeré tyhle výrobky jsou totiž, věřte nebo ne, závislé na bakteriích.

Zdroj:  Antibiotika |.

Moja kancelária na uvádzanie mýtov o liekoch na pravú mieru by k uvedenému rada dodala toto:

Nie všetky antibiotiká sú širokospektrálne

Antibiotiká sa tak či tak delia na dve základné skupiny. Na tie čo účinkujú na G- a tie čo účinkujú aj na G+.  Myslí sa tým Gram-pozitívne či Gram-negatívne. Chlapík Gram bol bakteriológ, ktorý zistil, že keď si na mieša správne farbivo, tak dokáže odlíšiť od seba dve veľké skupiny baktérii. A tak sa na jeho počesť tieto skupiny volajú. Má to čosi dočinenia so stavbou ich bunkovej steny a zasa stavba bunkovej steny má veľký vplyv na mechanizmus účinku či neúčinku veľkej skupiny antibiotík. Preto je prínos pána Grama tak významný.

Samozrejme máme mnoho antibiotík, ktoré sú veľmi špecifické na konkrétne kmene. Takže naša krava čo mlieko dáva by mohla pokojne dostať antibiotiká, ktoré by zabili stafylokoka, streptokoka alebo nejakú tú paličku (baktérie sa podľa tvaru delia na guľaté-koky a pozdĺžne-paličky), ale baktérie mliečneho kvasenia by to mohli prežiť, lebo majú iné bunkovú stenu.

A potom je tu ešte ten problém, že pri liečení antibiotikami potrebujete mať funkčný imunitný systém pacienta. Oni totiž antibiotiká sú v len v obmedzenej miere bakteriocídne (baktérie zabíjajúce). Hlavne sú bakteriostatické, teda že spomaľujú množenie baktérií. A pozabíjať ich musí imunitný systém kravy.

A potom je tu ešte tá nešťastná Avogadrova konštanta. Takže pri tej koncentrácii, ktorú by ste vydojili z 200kg kravy v podobe 5l mlieka a následne to dali do 1000 litrového tanku by to už bola pomaly homeopatia.

Ale kto by sa s tým serinkal, jednoduchšie je liečenú kravu podojiť do kanála. Kanál ústi do potoka, potok do rieky, rieka do nádrže Želivka, z ktorej pije celá Praha. Pre lokárpatriotov – kanál ústi do potoka, potok do Váhu, Váh do Dunaja a Dunaj do podzemnej zásobárne pitnej vody Žitného ostrova a z toho pije celá Bratislava. Ale to nech vás netrápi, to je už naozaj homeopatia.

Nie každé kvasenie je bakteriálne

Tak ako antibiotiká neúčinkujú na vírusy, tak antibiotiká neúčinkujú ani na huby. Kvasinky sú huby. Vážne, naštudujte si rozdiel medzi kefírom a acidofilným mliekom. Jedno je produktom mliečneho kvasenia druhé toho iného.  Niektoré kvasenie je bakteriálne, niektoré kvasenie je hubové. Tak, tak, kvasinky-huby nekvasia len pivo a víno. A mliekáreň potrebuje kultivovať aj huby.

Inak, zaujímalo by ma, ako sa darí mliekárňam oddeľovať prostredie vhodné pre baktérie a prostredie vhodné pre huby. Pretože aj také Penicillium notatum je huba. A tá produkuje antibiotiká, ktoré zas potlačujú život baktérii. No proste je to galimatiáš, tieto malé jednobunkové mršky.

Mimochodom skúška z mikrobiológie na farmácii je jedna z najťažších. Ani nie svojim obsahom, ale preto, že je už v 3 semestri. A to je sakra skoro. Človek tú matériu a súvislosti docení až tak okolo 6-8 semestra po zvládnutí komplexnej farmakológie. Ale dosť bolo nateraz zelenej biológie, odskočíme si na to čo smrdí, teda chémiu.

Občas je to čistá chémia

Syridlo, to je čistá chémia. Chémia totiž nie je len „kyselina chlorovodíková+ hydro sodný vzniká soľ a voda“. Je to aj o priestorovej konfigurácii molekúl. Chémia je aj o strihaní polymérov. Dokonca aj enzymatické reakcie sú chémia katalizátorou. Chémia je všade.

Bielkoviny v mlieku sú voľne rozptýlené a natiahnuté ako špagety. Keď do mlieka pridáte syridlo, zrazia sa. Teda zahrčkajú, poskrúcajú, postrihajú na menšie a navyše sa rozpadne rovnováha emulzie. Mlieko je totiž emulzie druhu O/V teda olej vo vode. To znamená, že vonkajšia zložka je voda a v nej je rozptýlený tuk. A pomedzi ten aj bielkoviny. Syridlo pomôže rozpadu tejto emulzie na svoje zložky – vodu, tuk a pevné bielkoviny. Tie sa pozbierajú a hovoríme tomu syr.

Samozrejme syr musí dozrieť a to dozrievanie nie je nič iné ako následná práca baktérii a húb. Tým získavajú jednotlivé syry svoju individuálnu charakteristiku. Pleseň na Nive je huba. Bol by to teda syr, ale asi by nám nechutil ako ten z inej šarže. Prípadne by sa vám mohlo stať, že vyrábate goudu, vyrábate goudu a ajhľa Niva.

Hnačka po antibiotikách je rovnaké ako v mliekárni

Ak by mal pôvodný text pravdu, pri užívaní našich antibiotík by sme si vyluxovali aj hrubé črevo a následne napríklad vykrvácali z nedostatku K-vitamínu (čo je pravda len z časti, ale prečo nezjedodušovať, že), ktorý nám tvoria baktérie žijúce v našom čreve. Nie, účinok antibiotík nie je tak dokonalý. Ale stačí to, aby sme mali po antibiotikách hnačku. A ako sa lieči tento vedľajší účinok antibiotík? Nasadením „dobrých“ baktérii do čreva pomocou mliečnych výrobkov. Mal by som napísať že pomocou „probiotík“, aby som aj niečo zarobil, že. Ale pravda je taká, že stačí pár živých jogurtov a črevo máte v cajku.

Podobne aj v tej mliekárni. Ale kto by sa s tým rozčuľoval niečo naprávať. Vždy je jednoduchšia prevencia a preto si mliekárne robia vstupnú kontrolu na všetko, čo by im mohlo zasviniť proces.

Záverom

Jediné, čo na uvedenom príbehu je pravdivé, je to, že jednoduchšie je kravu podojiť do kanála, ako rozmýšľať nad citlivosťou výrobného procesu na antibiotiká. O osude pentličky cigaretového dymu mi nie nič známe. Možné to je.