Inkasom z druhého konca Európy vám pokojne vybielia účet

A jeje! Po príchode nejakej (fakt akejkoľvek?!? požiadavky na inkaso)  na váš účet banka v záujme lásky ku klientovi počká deň-dva a automaticky založí inkaso a zrealizuje ho.

Jediné čo urobí, pošle vám e-mail. Mne prišiel e-mail v deň, keď končila tá dvojdňová lehota na označenia požiadavky na inkaso ako neoprávnenú. Na druhý deň už peniaze budú frčať preč.

V záujme zisku nesrať klienta, pohodlnosť užívateľov, to sú vražedné zbrane v boji proti bezpečnosti a ochrane dát.

SEPA platby sú európske. Pokojne vám príde inkaso zo Španielska. To bude zábava vymáhať tie peniaze späť od nejakého bieleho koňa. A medzičasom vám budú chýbať  peniaze na iné povinné platby.

Celé to s tým inkasom vzniklo pravdepodobne preto, že existujúce inkaso je na textovo inú spoločnosť. Ako je možné, že inkaso fungovalo doteraz? To si mohli firmy odovzdávať účty medzi sebou aj s klientmi? Skutočne tak záleží na názve, keď pre Obchodný register je kľúčovým identifikátorom IČO a pre banku číslo účtu?

Začína sa mi potvrdzovať moje tušenie, že prechod z nášho slovenského systému zadávania platieb na systém SEPA je cvalovým krokom do minulosti.  Formulár SEPA platieb mi pripadá ako zo začiatku minulého storočia. Samé textové polia. Skutočne nechcem vidieť tie exekúcie za polroka, ktoré spôsobia neidentifikované či nezrealizované platby bez variabilných symbolov.

Profesný prídavok

Ako človek, ktorý sa profesionálne zaoberá optimalizáciou procesov musím myslieť aj ako sa dajú mnou nastavené procesy obísť. Hlavne preto, aby som vedel nastaviť miesta kontroly. A v prípade auditu existujúcich procesov pomôcť manažmentu odhaliť diery v ich kontrolných mechanizmoch.

Takže mi hneď napadlo, ako by sa dala spojiť reťaz. Falošným inkasom na chvíľu vyčistíte účet klientom, čo zabráni zrealizovať pravidelnú platbu. Peniaze samozrejme s ospravedlnením vrátite.  Po mesiaci-dvoch. Medzičasom sa vám trošku zúročia. To je prvý zisk. Nejaké percento klientov to postihne, lebo majú nízky zostatok na účte, nejaké percento si to nevšimne. A týmto pošlete vyúčtovanie za úroky z omeškania. A to je ten druhý zásadný zisk.

Ochrana je jednoduchá: Dodržať všeobecné pravidlo – v čas zmeny zvýšiť intenzitu kontroly. Udržiavať primeraný kompromis medzi pohodlím a bezpečnosťou. A v čas zmeny kontrolovať, či sa kompromis neposunul príliš na stranu pohodlia.

Doplnenie 12:00

Bol som upozornený (Facebook), že takéto správanie sa účtu, teda automatická akceptácia inkasa môže nastať len ak to aktívne povolíte. Defaultné/implicitné/prvotné nastavenie je vraj vždy na nepovoľuje.

Ja som u tejto banky už 22 rokov. A to sa vstupné parametre mohli zavádzať a zákonne meniť ajajaj.

Nie som si vedomý, že by som na účte aktívne nastavil automatickú akceptáciu prichádzajúcich inkás. Ale človek zabúda blbosti. Tak sa banky opýtam, kde majú moju žiadosť o zmenu stavu „default nepovoľuje“. Po 20 rokoch, že. A taký budem asi jediný. 

Tak nič, no. Mám článok na blogu, ktorý nie je pre nikoho zaujímavý.

Nepríčetnosť volených ministrov pri riadení cyperského bankrotu

Bez akýchkoľvek diskusií: To čo sa nazýva na Cypre „daň z vkladov“ je nám dobre známa „menová reforma“, teda v opise skutočnosti – „krádež peňazí“ občanov aktuálne vládnucimi politikmi, ktorých si okradnutí voliči zvolili v slobodných a demokratických voľbách.

Leda že by nešlo o krádež, ale o obyčajné splatenie časti dlhu z toho, čo si občania Cypru napožičiavali a následne prežrali počas veľkej žranice, ktorú naplánovali dobrovoľne zvolení politici. Potom je ale vrcholom nepríčetnosti ministrov eurozóny dovoliť Cyperčanom o čomkoľvek hlasovať.

Už som to tu spomínal, len dementný demokrat volá po demokratických nástrojoch tam, kde demokracia nemá svoje miesto. Vzťah veriteľ – dlžník takým miestom je.

Chápem, že sa musí Klaus držať svojho „deficitu demokracie v EU“. Dokonca často s ním v tomto bode súhlasím.

Ale tentokrát trafil s tým plačom nad demokraciou trochu vedľa. Jednak rozhodli nami zvolení naši ministri financií. (Pozri viac v PRP: Korene komunistického bulšitizmu vanúceho z EU) Už naozaj neviem, kto iní sú demokraticky volený zástupcovia ako naši ministri.

Takové či podobné řešení problému bylo nevyhnutelné a každá země měla mít takové nouzové řešení připraveno. Novinkou je, že o „zdanění“ nerozhodla země sama, ale daleký – v případě Kypru skutečně daleký – Brusel. To je ztráta suverenity v minulosti neznámá. Je to revoluční krok, který je pro další země EU a jejich občany varováním.

V evropské antidemokratické unifikaci byl udělán další velký krok.

Zdroj:  Institut Václava Klause ke kyperské krizi a jejímu bezprecedentnímu řešení | Václav Klaus.

Ale hlavne, je to sanácia dlhov nejakého veriteľa. Kde tam chcete čo robiť s demokraciou?!? Dlžíš? Plať! Alebo necháme dlžníkov hlasovať či majú splácať? V tomto prípade, občania Cypru majú hlasovať o tom, či zatiahnu svoj štátny dlh, ktorý vznikol podliezaním konkurencie ostatných EU štátov (daňový raj) a volením si šafáriacich politikov, prípadne volením organizátorov veľkej žranice?

Takže toľko k pomýlenému oháňaniu sa demokraciou.

Nič to nemení na fakte, že opatrenie nazvané daň z vkladov je krádež peňazí z účtov súkromných osôb.  Či právnických alebo fyzických, či domácich, z EU alebo Ruska je úplne irelevantné. Je to krádež v najlepších tradíciách komunistickej menovej reformy v ČSR roku 1953. Dokonca aj Rusi si spomenuli na tieto dobré tradície.

Ruský premiér Dmitrij Medvedev povedal, že sa návrhom konfiškujú peniaze, ktoré Cypru nepatria.

„Táto prax bola, žiaľ, známa v sovietskych pomeroch, keď sa peniaze vymieňali a nevrátili sa,“ citoval jeho slová denník The Financial Times.

Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

Môžete mať oprávnených predsudkov voči putinovnu Medvedevovi aké chcete, má proste pravdu.

Medzičasom sa stále viac a viac potvrdzuje fakt o absurdnosti hlasovania dlžníka. Cyperčania hlasujú či splatia a prichádzajú čím ďalej tým zaujímavejšie správy.

Kým šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová by zdanila vklady nad 100­-tisíc eur sadzbou 30 až 40 percent, ruský monopol Gazprom navrhol, že 5,8 miliardy za Cyprus zaplatí sám.

Rusi za to žiadali práva na prieskum ložísk plynu na cyperskom pobreží.

„Dostať podiel v bankách, ktoré by inak zbankrotovali, a tiež podiely na ťažbe zemného plynu, ktorá možno prinesie ovocie o desiatky rokov, nie je veľmi lákavé. Preto sa niet čo čudovať, že až 70 percent Cyperčanov záchranu odmieta,“ tvrdí analytik Trim Broker Ján Beňák.
Zdroj:  Cyprus zmení daň z vkladov, pohrozili mu Rusi | Svet | ekonomika.sme.sk.

 

A čo to podstatné, teda naša slovenská košeľa?

„Protože tento postup nebyl ministry financí eurozóny pouze schválen, ale také navržen, představuje zneklidňující zprávu pro každého, kdo má bankovní vklady v eurozóně,“ uvedl na svých internetových stránkách ekonomický redaktor společnosti Sky News Ed Conway.

Zdroj:  O své peníze se nebojte, uklidňuje EU po „oholení“ vkladů na Kypru – iDNES.cz.

Dnes si už môžu tárať aj tisíc slov v stovkách presviedčacích článkoch.  Skutok sa stal a už sa neodstane.

Prelomili tabu nedotknuteľnosti súkromných peňazí. My čo sme sa presunuli z komunistického bloku k demokratickým krajinám vieme, že sa to čo na Cypre, môže stať. Keď sa strana a vláda rozhodne, že zajtra nebude menová reforma, tak 1.6.1953 bude. Ale počítali sme s tým, že „na západe“ je to nemysliteľné. To je ten princíp dôvery v bankový systém. Pre záujemcov, ktorí by chceli lepšie pochopiť tento princíp odporúčam jednu z kníh Terryho Pratchetta.

Vôbec sa nečudujem, že po dnešku v eurozóne patrí slamník do portfólia diverzifikácie kapitálu ako plnohodnotný a rovnocenný nástroj. To z tých 27 ministrov nie je ani jeden príčetný?

Klaus presne pomenúva podstatu rizika, ktoré dobrovoľne podstupujú hľadači daňových rajov:

Uložit peníze v bance, která není v pořádku, a v bance v zemi, která není finančně v pořádku, je však riziko, kterého si každý měl být vědom. Je to moudrost obecná, ale je to moudrost, které by si měl být ještě více vědom každý, kdo prožil finanční a hospodářskou krizi let 2008 – 2009 a kdo sleduje dnešní dluhovou krizi eurozóny.

Právo na rizikové podnikanie za vlastné je úplne legitímne a znakom normálnosti kapitalizmu. Bez rizika v podnikaní by sme tu dnes nemali ani iPhone ani Slevomaty ani vášho obľúbeného mäsiara na rohu. To čo predvádzajú nami volení ministri pri navrhovaní a schvaľovaní všelijakých foriem záchranných balíčkov je len podporovanie absurdnosti pocitu beztrestnosti a bezpečnosti pri rizikovom podnikateľskom zámere.

Firmám migrujúcim do daňových rajov nie je čo vyčítať. Sme to my, občania, ktorí si máme voliť takých zástupcov, ktorí budú bojovať proti nekalej konkurencii ostatných regiónov EU. Alebo takých, čo budú podporovať časné zisky. No v každom prípade buďme k sebe spravodlivý a nesme aj dôsledky svojich rozhodnutí.

Viete, keby zdanili účty štátnych zamestnancov za vyplatenie miezd, na ktoré Štát s.r.o. kvôli zorganizovaniu veľkej žranice  nemal. Keby štát nevyplatil faktúry za elektriku v štátnych budovách… Keby politici podnikajúci v Štát s.r.o.  nezaplatili výhercom karlovarských losovačiek štátnych tendrov…

Hm, ale to by sa akosi neoplatilo podnikať zo štátom, že? Aspoň by konečne nastal logický svet kapitalizmu a nie tento socialistický absurdistán šmrncnutý komunistickými a nacistickými nápadmi na Cypre, v Maďarsku či Gréckua alebo Slovensku.

Nedávno som začul nápad, že „Začínam si myslieť, že už by bolo načase, aby sa to konečne zrútilo a aby sa mohlo začať nanovo. Lebo táto agónia je nechutná a zbytočne dlhá.“  A viete priatelia, že už pomaly aj ja?

V dejepise sa raz dočítame, že SaS v jednej malej stredoeurópskej krajine sa snažila čo mohla, ale hlúposť a túžba po podnikaní vo firme Štát s.r.o. zvíťazili.

Mám kus poľa a asi tohto roku zasadím trochu viac zemiakov a kapusty ako obvykle; takže áno, tá agónia je dosť dlhá a nechutná a čoskoro splodí šikulu priemernosti.

Vyjasníme si svoje sociálne cítenie k samému sebe

Kdesi som toť nedávno započul, že kdesi robili nasledovný test: Najprv sa opýtali, či kvôli odmene niekoľko tisíc eur pustia do iného človeka elektrický prúd. Odpovedali poväčšine nie. Keď im potom skutočne dali do ruky kábel a zamávali pred očami bankovkami, väčšina kábel priložila.

Španielske banky, a prečo vlastne španielske, prosto všetky banky, spravujú cudzie peniaze. Keď ich manažéri prehajdákajú a popri tom splnia kritériá na udelenie prémii, tak tie odmeny dostanú.  Ak budú veľmi obozretní pri prehajdákavaní, nesplnia plán, nedostanú prémie.

Každý jeden z tých bankových manažérov vám povie, že sa treba pri udeľovaní úverov správať obozretne. No kvôli svojim prémiám… Proste priložia kábel a ani sa len neobzrú, či sa niekto nepozerá.

No dobre, tak ich nechajme skrachovať, banky jedny nerozumné. Tak im treba, akcionárom hlúpym, keď dávajú manažérom motiváciu k likvidácii svojho majetku.  Proste priložme kábel a nech sa trasú.

Zajtra mi stopercentne zíde na um betálny nápad, ako vyriešiť prenášanie vody v cedníku. Keď banky skrachujú, nikto mi nepožičia a ja nebudem mať čo do úst. A pritom, taký skvelý nápad ma zajtra nadol. A viete prečo mi nepožičajú? Lebo včera niekto na ulici dosť hlasno kričal, že tým manažérom treba priložiť kábel.

Neviem ako vy, ale ja k akcionárom bánk nemám ktovie aké sociálne cítenie. Našepkávajú kde-komu tam kdesi v EU, aby boli ich banky zachránené. Aby ich straty z úverov na prenášanie vody v cedníku zaplatili politici z peňazí, ktoré vybrali na daniach.  Jedny cudzorozhodníci nabádajú iných cudzorozhodníkov, ako majú o tých cudzích peniazoch čo spravujú rozhodnúť.

Ale k sebe mám dosť veľké sociálne cítenie. Celkom by sa mi hodilo, keď ma zajtra napadne to s tým cedníkom na vodu, aby mi bola banka požičala na výrobu cedníkov na prenášanie vody.  Sľubujem, že  nebudem pahltný. Za toho prvého pol roka, čo ich budem vyrábať na sklad, si dám len priemerný rakúsky plat.

Nuž asi takto vidím v skutočnosti to, keď Španieli pobehujú po ulici a nadávajú bankárom, že im požičali na ich výplaty, ktoré dostali ako robotníci pri stavbe tých bytov, ktoré žiaden Španiel nepotrebuje. Alebo keď Gréci prostestujú proti splateniu peňazí čo im poslali obyvatelia ostatných krajín EU na výplaty v štátnej správe, za ktoré si nakúpili terénne poršáky.

Vy ešte máte účet v slovenskej banke?

Je načase sa zachovať európsky. Veď trh je tu v EU jeden, mena skoro jedna, slobodný pohyb osôb a tovaru je hlavným princípom.  Konkurenciou nie je len pobočka na rovnakej ulici. V čase internetu je ním akákoľvek konkurenčná ponuka na jedno kliknutie.

Veď toto ani nie je možné, aby vôbec fungovalo.

hotovostný výber 2 €; predtým 1,70 €.
Nový poplatok: zobrazenie zostatku cez bankomat iných bánk v SR 0,30 €.

vklad hotovosti na vybrané účty právnických osôb 1,50 €; predtým 1,33 €,
výber hotovosti 2,50 €; predtým 2 €.

Výber hotovosti z bankomatu vlastnej banky v SR 0,75 €; predtým 0,50 €,
z bankomatu iných bánk v SR a v zahraničí 1,75 €; predtým 1,50 €,

poplatok za spracovanie platby kartou (POS) 0,15 €; predtým 0,13 €.

Banky zvyšujú poplatky, zdražejú výbery z bankomatov | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Veď to sú brutálne pálky v rádoch percent až desiatok percent za transakciu. Poplatok za platbu kartou, to je ako poplatky za mobilné volania, kedy platí nie len ten čo volá, ale aj ten čo príma hovor.

Výber vlastných peňazí v pobočke za 2,5€?!? Na to nemám ani len pol slabiky nie to slová.  Prečo by som za týchto podmienok nemal mať peniaze v krabiciach od topánok?

Pojem účet samožer dostáva na Slovensku nový rozmer za ktorý by sa ani obor Kolodej nemusel hanbiť.

Jedna či dve vety pre vyznavačov sociálnych istôt: Istotou je, že akcionári vždy chcú dostať to, na čo ich manažment naučil. Manažment chce dostať svoje prémie, takže navýši hrubí zisk tak, aby aj štát aj akcionári dostali čo dostať chcú. To je zákon trhu.

Ešte ma chcete presviedčať, že trh nefunguje? Tak prečo musíte neustále a neustále vymýšľať regulácie, aby ste jeho silu korigovali a on si aj napriek tomu nájde spôsob ako zafungovať?

Aby som nezabudol. Včera mi jeden z mojich G+priateľov pripomenul, že stále existujú aj antiEU separatisti. Tak tých prosím, aby sa zachovali podľa svojich slov. Teda aby držali slovenské banky v presvedčení, že ľudia sú radi, keď za platbu kartou môžu zaplatiť. A nie že pôdu k moru na dovolenku. Ešte by zistili, že sa v pobočkách bánk podáva čaj na privítanie.

Pre pokročilých hĺbateľov

Ale môže to byť ešte úplne inak. Človek očakáva, že keď im dá peniaze, banka s mini bude zarábať. Krížovou dotáciou z výnosov pokryje náklady, čo má s transakciami na pobočkách.  Čo ak sa vďaka istotám tieto výnosy tenčia a tenčia. A banky naozaj musia korigovať toto krížové financovanie.

Ja viem, že je super mať istotu, že mi nejaký díler nedouk moje peniaze nerozfláka. Ale potrebujem to aj v prípade zostatku na účte rovnajúcom sa 2-3 mesačným výplatám? Určite, je dobré mať zaistené trvalé vklady, sporiace vklady  či peniaze dlhodobej istoty. Ale operatívnu hotovosť?

Beriete naozaj tak tragicky, keď sa vám pokazí pračka alebo chladnička a vy musíte neplánovane pokryť takýto výdavok? Bola by strata 1-2 výplat naozaj taká kritická? Asi áno, keď sa nám tak páči, že aj na túto istotu sme ochotní sa skladať tu 2€ tam 75 centov.

Keď to vy spravíte, budeme my hviezdy

Rozhodne celé zle, ak sa chce Zuno CZ volať nízkonákladová banka. Vyrukovali s fintou jej matky, Raiffeisenbak a požadujú minimálne 200 000 Kč na účte alebo 5000 Kč v platbách kartou, aby vám za vedenie účtu nič nenaúčtovali. Jedným slovom, aby sa stali pre klienta nízkonákladovými.

Totiž, tých 5000 Kč je veľký náklad pre mňa a o tom nezmysle s 200 000 Kč ani nehovoriac. Ani nie tak v tom, či toľko zaplatím (stačí natankovať a živiť deti, že), ale v tom, že banka niečo chce od svojho klienta. Prečo by som ja niečo musel, aby oni mali nálepku nízkonákladový?

Kde sme to dospeli, že poskytovatelia služieb niečo vyžadujú od svojich zákazníkov pre ich vlastné dobro?

Viete, stále som presvedčený, že zákazník nič nemusí, že zákazník má vždy pravdu a že obchodník má urobiť všetko pre to, aby sa zákazník naveľa-naveľa rozhodol dať obchodníkovi svoje peniaze. MArketingové procesy v ostatnom čase sú veľkým nárazom ideálov do reality.

Zákazník nikdy nič nemusel a potom prišlo 21. storočie.

Ale niečo tuším. Krížové financovanie je tak veľmi obľúbené. Možno preto, že celková inteligencia na planéte je konštanta a počet obyvateľov stále stúpa. A málokto si uvedomuje cenu svojho času vyhradeného na svoj život. A na to, akú hodnotu má naša vlastnosť byť slobodne mysliacim a nezávislou osobnosťou, už hádam všetci zabudli.

Invenčný Maroš a zrážka banky s kreditným koňom

Zebra Grévyho

Zebra Grévyho
Invenční vidia koňa, neinvenční zebru

Ak by bol býval bol autor článku o zdražení bankových poplatkov použil CTRL cizí CTRL vlastní, nebolo by sa mu to bývalo bolo stalo. Ale keďže je Maroško negramotný, teda počítačovo, tak to dopadlo, ako to dopadlo.

Cenník Slovenskej sporiteľne uvádza:

Poplatok za Kreditnú kartu – 23,24 € ročne

Poplatok za správu Kartového účtu – v cene karty

aktuálny sadzobník poplatkov a náhrad (PDF)

Jeho článok uvádza:

Poplatky za vydanie kreditnej karty (t.j. karty s úverovým limitom):

– VISA Classic embosovaná 25 € (predtým 23,24 €)

Slovenská sporiteľňa upravuje ceny smerom nahor | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk

Poplatok za vydanie karty (jednorázový) a poplatok za používanie karty (pravidelný), v ktorom je navyše a na zdupľovanie zahrnutý aj poplatok za vedenie kartového účtu sú dve rozdielne veci. Uhol interpretácie je práve o detailoch a invencii.

Pozor kôň! Ale veľký!

V Slovenskej sporiteľni sa nejaký markeťák s koňom zrazil. Ale veľkým! Takýmto veľkým.

Každá banka vnucuje kreditku zadarmo, bez poplatkov, len aby som ju používal. Čím viac používam, tým viac zadarmo. Dokonca aj nesúvisiace  služby sú potom ešte viac zadarmovitejšie. Len aby som ju používal. Lebo na pozadí – banka sa podelí o mastné poplatky a ešte mastnejšie úroky s kartovou spoločnosťou.

Úrok na tej kreditke je 19,5% p.a.! Ten poplatok, 25€ je 20% z 125€  Takže ak priemerne mesačne bude na tej kreditke záporný zostatok ± 130€ moje úroky budú 40%. (Spravodlivosť ma núti pripustiť, že čím väčší bude úver, tým menej sa bude ten poplatok podieľať na celkovom úroku).   A to sa oplatí. Ja viem, keď to vždy stihnem za 45 dní vrátiť, tak úroky budú len 20%  a menej (to ten poplatok). Plus poplatky za prevod z kmeňového účtu, však že.

Kreditku vám dajú, len ak máte pravidelný mesačný príjem aspoň – no dosť, určite viac ako 125€

Hlava bizóna

Hlava bizóna

Takže si to zhrniem: Úroky ako krava. Ale veľká. Dodatočných poplatkov, že by to ani tá krava neutiahla.  Každý mesiac je môj rozpočet (to čo miniem) vyrovnaný. Prečo by som to mal používať?!? Aha, už viem, nemusím plánovať.

Zdalo sa mi to nejaké divné a už viem prečo. Vyrástol som totiž bez mobilu O mobiloch a škole). Takže som naučený plánovať. Kreditkám na každodenné používanie skutočne nerozumiem.

Pod čiarou: Ak je kreditka zadarmo, ak je jej používanie poistené, ak prináša dobrý vernostný program- to už je iná vec. To je totiž úplne iný produkt ako táto zrážka sporiteľne s koňom.


Predstavy Raiffeinsenbank.CZ o europlatbách

Platba podle Nařízení Evropského Parlamentu a Rady č. 924/2009 ve znění pozdějších předpisů o přeshraničních platbách v eurech do výše 50 000 EUR v rámci zemí EHP s platným, správně zadaným identifikačním kódem banky (BIC), číslem účtu příjemce v podobě IBAN, variantou poplatku SHA a bez zvláštních požadavků na zpracování:

Poplatok za prijatú europlatbu – 200Kč

Poplatok za odoslanú europlatbu – 220Kč.

Ostatné druhy platieb do a zo zahraničia – 1 % z částky, min. 300 Kč, max. 1 500 Kč

Len upozorňujem, že Raiffeinsenbank umožňuje odjakživa mať podúčty v rôznych menách. Vedenie týchto podúčtov nič nestojí a vložené eurá končia vždy na eurovom podúčte (doláre na dolárovom a tak podobne) bez nutnosti okamžitej konverzie. Takže za poslanie eur z eurozóny síce  zaplatím ako pri domácom platobnom styku, no úspešne skásnu príjemcu. Pričom dorazia zas len eurá. A opačným smerom to isté v sýto žltom.

Poslať peniaze vrámci EU do Česka alebo z Česka je najlacnejšie vo vreci na chrbáte. Čo tam robia tí europoslanci, keď tá smernica umožňuje aj naďalej takéto podivnosti?

Údaje pochádzajú z cenníka platného od 1.4.(PDF)  Samozrejme, aby vydali rozdielový prehľad, to by bolo až príliš ústretové k svojim klientom.

Podivnosti: Výber z bankomatu pred vstupom do hypermarketu

Chápem, keď sa ľudia rozhodnú, že budú fungovať v čisto hotovostnom režime. Nerozumiem, prečo si potom zriaďujú kreditné a debetné karty, ktorých majú plnú peňaženku a vždy pri sebe. Vrátane rôznych vernostných kartičiek a zľavoviek tak či tak zanechávajúcich elektronickú stopu.

Zaujalo ma, ako sa ľudia rozhorčujú, že mBank bude spoplatňovať opakované výbery z bankomatu. Ak platím kartou, tak je mi to jedno. Raz do mesiaca si vyberiem tú, už otestovanú, porciu hotovosti na platenie tam, kde o ich služby stojím aj napriek tomu, že neprijímajú karty a inak platím všade kartou. Alebo si vyberiem celú výplatu naraz a chodím počas mesiaca do skrine medzi obliečky na paplóny. Ale mix?!? Prečo to ľudia robia?

Všimol som si u nás v hypermarkete, ako sa ľudia zastavia v bankomate, vyberú 100-150 € a vzápätí ich minú v pokladni.  Úplne mi uniká zmysel tohto počínania. Ušetriť? Na to sú lepšie metódy, ako napríklad nákupný zoznam, najesť sa, nechať deti doma a podobne.

Ale veď nemusím chápať všetko. Tak som si povedal: Napíšem do blogu a možno sa od vás dozviem, že moje čisto kartové platenie je podivné.

Banka plošne zdražila

Zvýšila poplatky za prijatú a odoslanú platbu a asi aj ďalšie. Nuž, keď jej zákon prikazuje absurdnosti, ako je povinný papierový výpis z účtu zadarmo, tak sa ani nečudujem. Nie, toto politické rozhodnutie nebolo v mojom záujme a takýchto politikov, ktorí nezastupujú moje záujmy nepotrebujem.

Nuž, musím skontrolovať, ako je na tom mBank s platbami do a zo zahraničia a firemnými účtami.

Za každý vstup do internetbankingu zaplať 1,50 CZK

Česká spořitelna spoplatnila vstup do inetrnetbankingu.

Zdroj: Česká spořitelna rozšiřuje služby a funkčnosti v SERVIS 24 a BUSINESS 24.

Volitelná přihlašovací SMS: Pro přihlášení do služby SERVIS 24 a BUSINESS 24 pomocí SMS zprávy klient nejprve zadá své klientské číslo a heslo a poté na svůj mobilní telefon obdrží formou SMS jedinečný kód, kterým přihlášení do aplikace potvrdí. Klient si přihlašovací SMS zprávy nastaví buď v pobočce nebo přímo v internetovém bankovnictví (po zadání bezpečnostního kódu). Zaslání přihlašovací SMS zprávy je zpoplatněno 1,50 Kč.

(Áno, aby to lepšie vyznelo, odkaz je výnimočne pred samotným textom.)

Veď prečo by išla cena SMS správy do nákladov, keď to môže zaplatiť klient? Na dokreslenie úrokové miery sporožítového účtu:

  • Kreditný zostatok: 0,01%
  • Povolený kontokorent: 17,90%
  • Nepovolený debet: 25%