Archív značiek: blogovanie

PRP: Ad hominem sa v komentároch nerobí

Napísané , autor:

Predstavte si, milé moje deti a inžinieri, že napíšete článok o architektúre. Alebo o farmácii. Riešite konkrétny problém statiky troch budov.  Prípadne konkrétny problém očkovania.

Milé deti a inžinieri: Čo patrí do komentárov?

Starý skúsený blogér vám odpovedá: Do komentárov patrí diskusia o statike a o očkovaní. Namiesto logických protiargumentov k téme článku sa nemá zaútočiť na autora. Neprípustné je:

  • Taký žlčovitý dedo by nemal písať a kaziť tak ostatným radosť.
  • Čo tu táraš, veď všetci vieme, že volíš SaS.
  • A ty tiež zarábaš na očkovaní!
  • Ty tu vychvaľuješ Nemecko a chodíš na dovolenku do Čiernej Hory.
  • A ty si tiež ekonomický emigrant.

Inšpirované:

12. Argument ad hominem. Místo logického protiargumentu se zaútočí buď přímo na autora: „Takový žlučovitý dědek by neměl psát a kazit tak ostatním radost“, nebo na nějaký jeho vedlejší znak: „Co tu žvaníš, vždyť víme, že jsi zaměstnanec Microsoftu!“. Lze použít obrat „Ty taky!“ – „Co tu vychvaluješ Linux, vždyť máš doma Windows!“ Zdroj: Trvale udržitelná kráva – Martin Malý (blog.sme.sk)

Teraz už len rozprávanie starého blogéra.

V starých časoch, tak okolo 8:30 hod roku 2003-2007, blógéri často komentovávali pod článkami iných blogérov. Bola to relatívne konzistentná skupina, len s občasnými výhonkami. No nevedeli sme , čo a ako. A tak niektorí čosi kdesi naštudovali v offline svete a ublogli si o tom. A tak sme sa postupne vychovávali.

A potom prišiel Facebook. Ako starý blogér som hneď z kraja napísal, že mnohí, čo budú na  svoje f-steny písať si neuvedomujú, že blogujú. O sebe, o svojich deťoch, o žúrkach a tak podobne.

Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá komentovanie. Starý blogér už má nejaké skúsenosti s tým, ako dopadá samotné blogovanie o výsostne súkromných veciach.

Ale počúvali ste ho? Veď to je len taký dedulo, čo nám nechce dopriať trochu novej radosti s modernými technológiami. Davakrát ste nepočúvali: Ani tu: A máme tu 350 miliónov nových blogérov, a ani tu: Takí ľudia blogujú, čo by jakživ neblogovali. Ja viem, vy viete všetko najlepšie. A tak si spokojne komentujete ad hominem a čudujete sa, že vás starý skúsený blogér maže rýchlosťou prvej metódy Indiana Jones.

Tak, ako existuje v etikete stolovania pravidlo, že vľavo sa ukladá vedľa taniera vidlička, tak existuje v etikete komentovania pravidlo, že ad hominem sa v komentároch nerobí.

 

Analýza jedného zavšiveného propagandistiského komentára

Napísané , autor:

Aby aj moje deti a inžinieri chápali, prečo apriori niektoré komentáre a niektorí komentujúci podliehajú prvej metóde Indiana Jones.

Komentár od: GINGER 16. JÚL 2015 18:33
Autor vôbec nepochopil, čo je to genocída. Musí sa pozrieť do výkladového slovníka. Neospravedlňujem Rusko za jeho postup v BR OSN v tejto veci, ale keby každý masaker viac ako 8000 ľudí bol vyhlásený za genocídu, to by musela BR OSN schváliť okrem tejto neschválenej ešte veľmi mnoho ďalších rezolúcií a neviem, či by jej okrem tejto činnosti zostal čas aj na reagovanie na súčasné dianie vo svete. Zodpovednosť za ten masaker v roku 1995 vôbec nenesie Rusko, ale vojenské jednotky Holandska, ktoré tam boli legálne rozmiestnené, ale na obranu bezbranných nič neurobili.

 

  1. Prenesenie argumentačnej povinnosti.
  2. Neospravdlňujem, ALE napíšem 93 ospravedlňujúcich slov.
  3. História je história a čo sa stalo sa už neodstane, poďme ďalej, od frázy k ďalšej fráze. Písať fráza je tak bezduché, na tom, čo sa stalo, sa už nič nezmení a čo sa stalo sa už neodstane.
  4. A v USA bijú černochov.
  5. Jasná pravda ako uvádzacia veta jasnej blbosti.
  6. Zaklincovanie: Vrah je nevinný, lebo sa obeť nebránila.

Špeciálny dodatok k poslednému bodu: Povedzte to vašej milovanej babičke, keď ju okradne a zbije falošný plynár.

Takže znovu: Internet je veľký hlavne v tomto okolí. Svoje propagandistické tliachanie si píšte kdekoľvek. Nikto nemôže odo mňa spravodlivo požadovať, aby som sa podieľal na šírení jeho táranín.

Mimochodom, už v roku 2006 vznikla moja blogma ako súčasť mojich internetových zásad. Jej súčasťou je, že nikto nesmie byť nútený, aby moje táraniny musel čítať, ani ako text do školy. Nemusíte ma čítať, nemusíte ma komentovať a ja sa potom nemusím podieľať na šírení vašich komentárových táranín. Sme v slobodnej krajine. Nemusíme si robiť vzájomné násilie.

 

Rád odovzdám štafetu boja proti frustrátom

Napísané , autor:

Tak som si užil tri dni slávy na webe. Najprv nesmelo u seba a od pondelka celkom smelo na webe Denníku N (4 najčítanejší za 24 hodín).

Prečo som to písal? Presne to vystihli v komentároch, námatkovo vyberiem z tisíce děkovných dopisů:

BRAVO

mam dojem, ze niekto tu trafil klinec po hlavicke a do klavesice to, co si od zaciatku myslime tak potichu , najme ti, co sme co to zcestovali a videli,navnimali, pretrpeli.

na tento článok už dlho čakám a chápem rozhorčenie autora. poznám niekoľko ľudí, ktorí by sa aj hneď zajtra presťahovali do USA, ale nepoznám nikoho, kto by chcel žiť v Rusku.

Nie, nepísal som si sám, ako Satinský v známej scénke za dverami. Je tam vyše 160 komentárov. Článok sa zdieľa po celom Facebooku vrátane tam roztrúsených komentárov. Teším sa, že som tých súhlasiacich  vyprovokoval k hlasnejšiemu súhlasu.

Článok som písal, pretože súhlasných nepočuť. Pramálo. Áno, nakoniec to väčšinou dobre dopadne, ako toť nedávno slovenské referendum.

Frustrátov síce počuť kričať, ale nakoniec ich nie je veľa.

Ale naozaj?

Kde byli těch pětadvacet let? Spali? No, spíš jim zavedli internet až před nedávnem. Do té doby jich bylo jen pár a byli osamocení. Dnes cítí, že jejich řeči padají na úrodnou půdu, že jich je víc, tak zesilují. Za každým hlásným troubou je stovka frustrátů, “proletářů všech zemí”, co zase dostali zpátky svého nepřítele a své bezpečí. Na to jsou zvyklí, s ním vyrostli.

Za komunistů jsem se utěšoval tím, že tyhle nesmysly žvaní ze strachu před perzekucí. Ale dneska mi tahle úleva chybí… Zvedají hlavy a vzpomínají si na tu posloupnost pohybů, kterou se zvedá zaťatá pěst. Co proti nim?

Zdroj:  Spali |.

Ja si myslím, že proti nim sa dá postaviť. Vystúpiť nahlas. Povedať, že takto si to myslím, a takto to cítim. Zredukovať ra za čas voltérovskú intelektuálnu vyváženosť a bachnúť poriadne na misku na svoje strane váh.

Je tu totiž jedno nebezpečie, ak počuť len frustrátov. Máme politikov, ktorí vyznávajú ideológiu sociologických prieskumov. Dajú si urobiť prieskum a podľa jeho výsledkov začnú hlásať čo ľud chce počuť. Roztočia tak špirálu.

A naopak. Možno v tých roztrúsených zákutiach internetu a FB kam sa článok všade dostal, možno tam je niekto výrazne charizmaticky silnejší a potreboval len trochu popchnúť.

Áno som maloverný. Verím v silu prevencie. Radšej až príliš budem preventívne opatrný.

Tak si prevezmite štafetu.

Výlet do dejín blogovania – blogéri o blogovaní

Napísané , autor:

V roku 2005 som si dal dohromady články, ktoré rozoberali problematiku blogovania. Pozývam vás na výlet do histórie tvorby užívateľského obsahu.

Áno, priatelia, taký som ja pamätník. Desať rokov na internete… To je koľko v offline svete? Storočie?

Tak poďme na to. Nasledujú písmená napísané v marci 2005. Dnes som musel väčšinu stránok dolovať zo služby Archive.org, pretože už neexistujú.

Článok slúži ako odkazovník na už existujúce články, ktoré osvetľujú problematiku blogov. V diskusiách na mojom blogu na SME ma občas obvinia z niečoho, za čo by som mohol, ak by to nebol blog, ale čosi iné. Často je to hlavne preto, že diskutujúci netušia o čom to blogovanie je. Takže tie odkazy:

Jazykový problém

Jazykovedci o blogovaní

Na internete:

Blogy a jejich vztahy s tištěnými médii

Kto nebloguje nežije?. Odporúčam aj diskusiu

Blog.sme.sk – čo je nové a čo pripravujeme?

Deblogizace u Pixiho

Doplnené 11.1.2005 Venované všetkým blogerom

Doplnené 16.1.2005 Otázka, ktorá stratila zmysel

Doplnené 19.1.2005 Ako písať blogy (aby sa dostali do novín)

Doplnené 18.02.2005 LUPA: Lze zvýšit informační pestrost pomocí weblogů?

Doplnené 29.03.2005: ILblog – Ivo Lukačovič Blogy vs. tradiční média

Doplnené 19.7.2005 KyberŠmok – Česká média o weblozích úplne vyčerpávajúce

U mňa:

Doplnené 23.1.2005 Niekoľko všeobecných odpovedí na otázky z komentárov

Špirála interakcie so SME sa otočila o 360 stupňov (vyšlo aj v papierovom vydaní SME)

Komentáre podporujú zábavu pri blogovaní

O čom je blogovanie, deníčkovanie, webzinovanie…

Zakladám Ideálny, politicky korektný, bezpečný blog s maximálnou ochranou môjho súkromia

Takže tak. Blogujeme roky a stále nás to baví. Niekoho krátko a niekoho ako mňa dlho. Hovorte mi nestor. 

Cenzúra – definícia

Napísané , autor:

To len aby som mal kam odklazovať. Už ma nebavíte so svojim debilnými názormi, že mazanie komentárom na súkromnom webovom priestore je cenzúra. 

Mazanie komentárov na mojom blogu nie je cenzúra. Nie je to upieranie vašeho práva na slobodu slova. Internet je veľký, hlavne v tomto okolí. Môžete sa vyrevať do vetra kde len chcete. Mazanie vašich komentárov na mojom blogu je výkon mojich vlastníckych práv a príspevok k mojej duševnej hygiene.

Cenzúra -y ž. lat.
1.úradne predpísané, nariadené skúmanie a kontrola obsahu písaných a tlačených prejavov, kníh, dicadelných hier, filmov a pod. so zreteľom na štátne spoločenské a mravné záujmy
2. expr. prísny dozor, prísne posúdenie
3. hist. úrad starorímskeho cenzora
ŠALING, Samo, Mária IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ a Zuzana MANÍKOVÁ. Vel’ký slovník cudzích slov. 3. rev. a dopl. vyd. Bratislava: Samo, c2003, 1375 s. ISBN 80-891-2302-3.

Nie, mne žiadny úrad nepredpisuje, čo mám skúmať, čo mám ponechať, čo zmazať, čo je prijateľné, čo nie. Mažem, lebo mám pocit, že píšete somariny, ktoré prekročili aj mieru hodnú poznámky, že píšete somariny. Je to môj osobný pocit slobodného človeka v demokratickej spoločnosti. Nemusíte so mnou súhlasiť. To právo na váš nesúhlas vám nikdy neupriem.  Internet je veľký, hlavne v tomto okolí.

Určite som o tom už písal. A kde-kto o tom písal. Za jeden z najlepších považujem tento:

Dobře je známe. Nafoukaní blogéři, co se považujou za elitu. Navzájem se poplácávají po ramenech a lezou si – víte kam. Je mi z nich zle. Dělají ze sebe Dušíny a přitom důsledně cenzurujou všechny negativní komentáře. Kde je svoboda slova? O čem to asi tak svědčí? Hm?

Zdroj:  Nadutá elita maže komentáře » La Trine.

 

A len tak mimochodom, ak by vás to zaujímalo, mám aj Druhú metódu podľa Indiana Jones.

Odísť z blogov Sme? Neodísť z blogov Sme?

Napísané , autor:

Dáme fakty. Odchodom zo Sme.sk a ohlásením nového Projekt N sa nejaká partia rozhodla, že budú robiť noviny po novom. Takto vidím fakty. A to je pre mňa jednoznačný dôvod, prečo ich podporiť.

Odchádza tam hafo mojich super obľúbených autorov. Títo autori ma naučili čítať noviny tak, že som sa zaujímal o to, kto to napísal. Noviny už pre mňa nikdy neboli len  správy, ale názorový priestor. Pre mňa má zmysel ísť za svojimi autormi.

Tento text nie je o odchode, ale o podpore nového projektu.

Naozaj neviem, či disponujem niečím, čo koordinátori Projektu N by vedeli využiť. Ak by o niečom takom vedeli, som im k dispozícii.

Keď založia sekciu svojich blogov (a že bude je isté), zaregistrujem sa tam a nejaké články budem písať exkluzívne pre ten priestor Projektu N. U mňa ostanú alebo zamknuté alebo schované. Ak mám čo i len jediného verného čitateľa a mohol by som ho svojou malou troškou priniesť Projektu N, prečo to neurobiť.

Naozaj by som nechcel, aby autori, ktorých som čítal na sme.sk nemali na platenie svojich zloženiek a prestali písať úplne.

Dôvody odchodu, to sú politické manifestácie. Nehovorím, že nie sú významné. Sú. Dokonca skutočne zásadne a ich dosah doceníme až s odstupom. No ekonomické rozhodnutia sa nerobia na základe politických motivácii. Leda by išlo o nacizmus či komunizmus či inú diktatúru.

Nalejme si čistej pepsikoly. Pre mňa je jediným skutočným internetovým priestorom  môj blog na mojej doméne a mnou spravovaný. Všetky tie Facekooky, G+, Twitteri a aj pilnik.blog.sme.sk sú pre mňa čisto marketingové nástroje.  Poslať článok tam či písať hentam,  je pre mňa ekonomické rozhodnutie. Písať na blog 4M  je pre mňa osobné rozhodnutie – samozrejmosť

Niečo na tomto blogu si v tomto období prečíta cca 100 unikátnych návštevníkov za deň. Z toho 40-60% privedú sociálne siete. Ten istý článok na pilnik.blog.sme.sk má čítanosť 500-3000 a cca 10-40 komentárov. Bol by som hlúpy, keby by som nevyužil takýto marketingový nástroj.

Keď budem cítiť, že má pre mňa ekonomický zmysel využívať iné blogy, ako blogy na sme.sk, odídem. Ja na demokraciu naozaj nemám veľké nároky. No keď budem mať pocit, že to na sme.sk hraničí s fašizmom či komunizmom, bude koniec.

Áno, je to tak, keď uvidíte aj naďalej moje články na pilnik.blog.sme.sk je to len a len marketingová podpora pre mňa a moje projekty.  Proti a za Sme.sk nemám skutočne nič. Ale čítať budem chodiť svojich autorov na Projekt N. Tam si kúpim predplatné. Keď použijú Piano, tam si ho budem kupovať a keďže ich budem čítať na projekte N, môj Piano paušál pôjde tam.

Verte mi, bude to tak. Zažil som to v českom mediálnom priestore. Odkedy vzniklo echo24.cz, čítam menej a menej idnes.cz.  Idem za svojimi autormi. 

Môj postoj k zmene vlastníctva a k odchodu tých ľudí som vyjadril v nedávnom nedeľnom zamyslení: Zamneď: Rozprávka o synergickom efekte investícii.:

Viem si veľmi dobre a farbisto predstaviť, že rozpad redakcie Sme bol po vstupe investícii jedných z kapitánov priemyslu nevyhnutný.

Rýdze blognutie o novej vlne rýdzeho blogovania

Napísané , autor:

Boli časy, keď existovali blogy. V tom praveku, teda pred cca 10 rokmi, možno aj 15, ale to by už bol fáákt veľký pravek, tak v tom pra-praveku sa písali blogy.

A jeden blogér z tých čias sa rozhodol, že bude zas blogovať.

Už vznikly větší kraviny než experiment s každodenním automatickým psaním. Proto tohle psaní není automatický. Zato každodenní. Vůbec nevím, o čem bude, jediné co vím je, že bude každodenní, dokud to vydržím. Někdy to bude třeba jen odstavec, někdy dva. Nějak se to vyvrbí. Proč? No, proč ne, že…

Zdroj:  Kuřecí Con Carne |.

Teda, nie že by neblogoval. Ale teraz chce mať výdrž.. Už som to tu na tom to blogu blogol, že mojim najväčším blogérskym vzorom je hyena.cz. Hlavne a to hlavne kvôli jeho neuveriteľnej výdrži.

Aj keď, Neff trochu podvádza. On sa písaním živý, takže to sami potom ľahko zo stola zhŕňajú prebytky či zbytky. Ale akokoľvek, tá výdrž je pre mňa už roky rokúce fascinujúca.

Viem o čom hovorím, výdrž nie je len tak.

V pondelok ubehli 4 miesiace od kedy som ohlásil zintenzívnenie svojho blogovania. Tak by sa eventuálne asi aj patrilo zľahka zhodnotiť, čo to prinieslo.

Zdroj:  Štyri mesiace denného blogovania | M+M+M+M (4M) vydané 19.10.2006

Tak som zvedavý, na tú výdrž. Na obsah ani tak nie. Veď čo už po Prevážne neškodnom môžeme od Arthura čakať za prekvapenia? Chvála Bohu žiadne!

A môžete si hovoriť čo chcete, KCC je blog. Presne podľa základnej definície blogológie. Neviem čo to je, ale vášnivo sme o tom vedeli v praveku diskutovať.

Roskomnadzor – dokonalý argument na putinofilov

Napísané , autor:

Otravuje vás v diskusii pod vašim článkom nejaký putinofil? Slušne ho upozornite, že váš článok má viac ako 3000 denných návštevníkov a preto by sa mal ísť príkladom a registrovať sa.

Rusko aktuálně uzákonilo pojem „populární bloger“. Je jím každý, kdo na svém webu dosáhne více než 3000 unikátních návštěv denně. Za čtenost se ovšem platí. Každý populární pisatel má nově v Rusku povinnost registrovat se u úřadu spadajícího pod ministerstvo komunikací, takzvaného Roskomnadzoru – Federální služby pro dozor v oblasti komunikací. Ten má mimo jiné na starosti přidávání webů na černou listinu ruského internetu – ty jsou následně na celém území blokovány.

Zdroj:  Kontrola internetu podle Ruska. Blogeři se musejí registrovat – E15.cz / e-svět.

Že nepíšete po rusky? A čo google translator? 😉

Že on len diskutuje? Ak máte pre mňa nepohodlný názor, tak neprichádza do úvahy, aby ste mali právo šíriť svoj názor. Leda že… Leda že by ste chceli apelovať na to, že v mojej demokracii máte právo šíriť svoj neznášanlivý názor na demokraciu. A to si naozaj myslíte že som dementný a nebudem vás označovať za komunistov či nacistov?

Viete priatelia, oni nakoniec sami seba dovedú do sporu so sebou samými. Demokracia určite nie je dokonalá. No je to najdokonalejší samoopravný systém aký sme to doteraz mali. Vážme si to!

 

Zlodeji prevádzkujúci www.buzzmag.cz mi kradnú obsah

Napísané , autor:

Pod doménou www.buzzmag.cz  sa objavuje kompletný môj obsah. Spolu s obsahom desiatok ďalších serverov. Nikdy som, nedal povolenie, aby sa na doméne www.buzzmag.cz objavovalo čo i len slovko skopírované z mojich stránok.

A čo vy? Vám zlodeji z buzzmag.cz nič neukradli?

Aj by som toho zlodeja z www.buzzmag.cz oslovil, ale nie je kde a ako. Samozrejme sa za svoje zlodejské aktivity hanbia a neuvádzajú kontakty na prevádzkovateľa.

Pod čiarou: Trochu pomáha zakázanie skriptovania, ale to nerieši problém s Google robotom a indexáciou takto vznikajúceho duplicitného obsahu.

Len tak mimochodom: Blog 4M má 10 rokov

Napísané , autor:

Prvý článok som publikoval asi počas júna 2003. Prvý zachovaný článok je z 4.9.2003 v starej podobe webu: http://zh4a.sk/piki/view.php?cisloclanku=2003090301 Nasleduje neprerušená a nestratená história. Odvtedy to tu čítate.

Je to všetko tak dávno.

Začalo to niekedy v tesne predtým, keď sa ma môj výborný osobný a rodinný priateľ „Inžinier“ opýtal cez ICQ: „Poznáš PHP?“ A mne to so samozrejmosťou mne vlastnou nedalo a ponoril som sa do problematiky.

Ďakujem, ďakujem, som zvyknutý.