Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Narodenie Ježišovo

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. 2 Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. 3 Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, 5 aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni
pre nich nebolo miesto. 8 A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. 9 A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.
13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:

14 Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. 16 Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. 17 Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. 18 A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. 19 Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. 20 Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

…hovorí jedno Muphyho pravidlo. V inej podobe ho rozviedli na blogu Copyblogger v článku 10 Steps to Becoming a Better Writer. Aj by som kus odcitoval, ale cituje sa to hovadsky ťažko. Veď posúďte sami. Prvý pokus. Citujem:

1. Write.

No hovoril som, že sa to cituje blbo. Tak druhý pokus. Citujem:

2. Write more.

A takto by som mohol pokračovať ďalej. Napríklad tretí pokus by mohol byť:

3. Write even more.

Stále citujem, ale stále mám pocit, že to nie je ono. Nejako sa mi nedarí vyhmátnuť tú správnu myšlienku. Je to také citovanie vytrhnuté z kontextu, teda skôr, tým citovaním sa veta len vytrhne z kontextu. Hm. Skúsim ešte posledný pokus, bacha citujem:

4. Write even more than that.
5. Write when you don’t want to.
6. Write when you do.
7. Write when you have something to say.
8. Write when you don’t.

Nooo, už mám pocit, že sa mi podaril nájsť tú správnu pasáž na ocitovanie. Už začínam mať pocit, že toto je ono. Ale, na druhej strane, nicméně, ma chytá pochybnosť, či táto pasáž by nebola nebývala nebola na ocitovanie predsa len lepšia, citujem:

9. Write all the time.
10. Keep writing.

Tak čo poviete, ktorý citát najlepšie vystihuje ducha pôvodného článku?

Internet je horší ako televízia. Furt tam niečo dávajú. (Ja)

Je teplo, mám v robote veľa práce, flákam príspevky do môjho blogu. Dokonca až tak, že zabúdam na tých pár obvyklých tém, ktoré si už vypracovali istú pravidelnosť. Tak som akosi oddialil vydanie citátu na tento mesiac. Aby ste ale neboli ukrátený tohto mesačnej múdrosti, je tu:

Kým sa prejavím, spomeniem, že sa stal ohromná zhoda náhod. Na neuverenie. Predvčerom (v internetovom článku formulovať takto čas je jemne nemiestne, ale môžete prestať čítať, je to na vás), tak predvčerom som si spravil pohodu, všetko som stíšil, ľahol si do nášho ležoviska, ktoré zíva už týždeň prázdnotou (bez milujúcej a milovanej manželky je to veru na uzúfanie a uzívanie), vzal som manželkou doporučenú knihu a začítal som sa.

Chvíľu sa toho veľa neudialo, ale v momente, keď už som sa cítil po niekoľkých stranách naozaj začítaný, taký úplne v pohode (určite si to práve živo predstavujete, ako ste v takej pohodičke, keď vám toho len máločo chýba, nič vás neomína a tak), tak takto úplne v pohode som sa prečítal až k tomuto hľa:

Moment, hľadám to.

Tak už to mám. Pamätal som si, že je to pod nejakým matematickým vzorcom a veru bolo to tak.

Pán Ruche (70-80)sedí vo svojej knižnici a robí si poznámky svojím skleneným perom z Merana o gréckych matematikoch Pythagorovskej školy

Skřípání skla po papíře mu dělalo nesmírně dobře. Inkoust stékal jemnými prohlubeninami a napájel hrot právě takovým množstvím tekutiny, aby písmo bylo krásně vykroužené. Pan Ruche měl z tak krásného psaní i z toho zvuku, který pero vyluzovalo na stránkách sešitu s tvrdými deskami, přímo fyzické potěšení. Cože to napsal?

Nuž to si prečítajte už sami. Ak máte radi históriu, matematiku, trochu detektívky, román Papouškův teorém by sa vám mohol páčiť. A keď nie, aspoň viete, že sa vám táto kniha nepáčila.

Keď som si predvčerom prečítal uvedený citát, pomyslel som si, že by to bol fajn citát na júl. Sála z neho pohoda a osamelosť a osamelosť pohody, rozkoš z už zabudnutého písania atramentovým perom. Leto sa mi zdá práve vhodné na vyskúšanie práve takýchto krásnych analógových vecí.

A tu prichádza tá zhoda okolností. Dnes som si akoby náhodou našiel v admin sekcii môho blogu na SME upozornenie, že by som sa mohol podeliť o to Čo čítam. Tak je to tu. Aj sa delím, aj nezanedbám pravidelné články o citátoch, ktoré vystihujú môj pohľad na svet.

Po slovensky je správne teoréma, čo znamená:

poučka, ktorej platnosť je možno dokázať z axióm a výrokov skôr dokázaných; veta, výrok

Vraj prišlo leto. Dneská hlásili v rádiu, že na českých horách sú zmiešané zrážky. Nie slnko s dažďom, ale dážď so snehom.

Doktor Vlach tvrdí, že prožíváme-li delší dobu idylu, přestaneme ji vnímat a osud by nám prokázal neocenitelnou službu, kdyby nás v takovou chvíli, alespoň dočasně, vyhodil na mráz. Mne osud popadl za límec a vyhodil z mé kabiny. Jediné co chybí je mráz.
(Úryvok z filmu Saturnin)

Ja len tak, aby reč nestála a piesok sa lial. Ozaj kosili ste už tento rok lúky? Ja cez víkend. To vám poviem, to nie je len tak kajľavé prsty do klávesnice pchať. Normálne som sa jej vyhrážal: „Vybetónujem ťa!“. A nič. Lúka si tam stála, tráva sa v miernom vánku pohupovala, vtáčiky štebotali, slnko pieklo. „Nuž, čo s tebou“, pomyslel som si, zohol sa k motorovej kose a naštartoval. Potil sa a kosil a potil sa a kosil. Od Začiatku až do konca.

A dnes si tu sedím, svoje kajľavé prsty do klávesnice pchám a teším sa z toho ako je v Prahe 10 stupňov a ja nemusím kosiť. Mráz my veru nechýba.

Celkové množstvo osobnej zodpovednosti a schopnosti koncentrovať sa na prácu je konštanta.
(Ja)

Toto životné múdro som získal na základe rokov pozorovaní seba samého a mojich kolegov.
Byť lekárnikom je zodpovedná práca. Pre jednoduchosť (kolegovia odpustia), práca lekárnika má dve stránky.

1. Prvá je tá, ktorú vidíte všetci. Expedícia, výdaj liekov.
2. Tá druhá: spústu hlúpej administratívy

Pri tej prvej sa nesmiem pomýliť. Neexistuje možnosť chyby. Akokoľvek by lekár škaredo písal, akokoľvek by ma pacient presviedčal, že užíva to či ono. Nesmiem sa pomýliť a vydať z ruky čokoľvek iné ako lekár napísal a pacientovi neuškodí. Ale aj lekárnik je len človek a mýliť sa je ľudské. (Vtip o ježkovi a kefe, veď to poznáte). Za tárou minieme veľkú časť svojej kvóty.

Na tú druhú časť našej práce potom už veľa zodpovednosti a koncentrácie nezostáva. Tých chýb a negickostí, čo dokáže dospelý, vysokoškolsky vzdelaný človek urobiť… Spomínať jednotlivé prípady nechcem. Práve preto, že v súhrne celkovej práce, ktorú lekárnik vykoná, v pohode zapadneme do priemeru populácie.

Práve pre toto veľmi obdivujem moju dobrú manželku, ktorá ma napriek všetkému miluje