Zamneď: Elektrický pohon – zatiaľ len hrajkanie so štedrou podporou

Som veľký priaznivec elektrického pohonu. No stále čakám na dozretie tohto bájneho ovocia na strome budúcnosti. No aj napriek jeho kyslosti ho štedro dotujeme z verejných zdrojov.

Nedávno prišli chlapci kórejskí so super elektickým autom. Jediná chybička bola, že benzínové autá v tej kategórii stoja cca 250000 Kč, kým toto super zelené bolo za 900000 Kč. Cenový rozdiel je cca 228 tisíc kilometrov jazdy na benzín.

Práve som čítal čosi o skútri na elektriku. Všetko super. Jednoduchá obsluha, 90% účinosť elektromotora, náklady 5-15 Kč na 100 kilometrov. Ale druhá baterka stojí 20 tisíc Kč a celý skúter 60 tisíc. Benzínové v tej kategórii (do 45km/hod) sú za tretinu ak nie aj za šestinu.

Aby bylo srovnání férové, musíme uvést i nevýhody elektrického pohonu. Benzinové skútry jsou kdykoli připravené vyrazit na cestu, elektroskútr vás může zaskočit vybitou baterií. Zatímco se spalovací padesátkou můžete jezdit celý den nebo vyrazit na cestu kolem republiky a občas si dotankovat, protože čerpací stanice jsou v dnešní době takřka kdekoli, s elektroskútrem musíte přece jen trochu plánovat rozsah a frekvenci jízd, abyste neskončili daleko od domova s prázdnou baterií.

Levnější už je jen chodit pěšky: elektroskútr jede 100 km za pět korun

S tou dobou nabíjania je to skutočne hrôza. Pritom je dojazd len okolo 100 km. To je v skutočnosti často len o 50 km vzdialenom cieli. Treba sa predsa len vrátiť späť bez potreby žobrať o elektrickú zásuvku. Keď vezmem všeobecný fakt, že chlapi sa neradi pýtajú na cestu, elektromobil je vlastne vhodný len pre ženy.

Ešte jedna vec ma zaráža na tejto elektrickej konštrukcii. Žiadne fotovoltaické články na kapote. Nehovorím, že očakávam kompletné dobýjanie, ale z časti by  to mohlo pomôcť o nejaké to percentíčko predĺžiť dojazd. Veď nemusí pršať, stačí gonorrhea. A kým nakupujem, tak sa automaticky dobíja už len preto, že  stojí na slnku. Ale nie! Články nikde.

Pritom toto nebude o cene. Solárna energobanka (teda aj s akumulátorom) pre mobily má koncovú cenu aj s maržami cca 2500 Kč. Odrátať akumulátor, napočítať väčšoiu plochu a neverím, že by naozaj šlo o cenu. Leda ak…

Leda ak je to celé v dnešných dňoch ešte tak trochu nezmysel. Vrcholne nevyzreté technológie. A ako také zatiaľ patria do rúk len párpercentným nadšencom. No rozhodne nie do rúk celej spoločnosti. A už vonkoncom nie do rôznych verejnoprospešných podporných programov.

Trochu zovšeobecnenia

Tak kedy by mala spoločnosť podporovať z verejných zdrojov nové technológie?

Priatelia, rozoberme si tú otáku. Spoločnosť, to sme každý jeden z nás. Z verejných zdrojov, to znamené z peňzí, ktoré medzi sebou vyberieme a uložime na jednu kopu. Ten výber voláme dane a tú kopu štátny rozpočet. To sú naše, každého jedného z nás, peniaze.

A čo je to tá nová technológia? Nuž, pre účely podpory je to niečo, čo už dávno dobre funguje. Čo trh overil, že má zmysel. Teda, že sa našlo mnoho a mnoho ľudí, ktorý svojím nákupom zahlasovali za to, že daná technológia má zmysel.

Takže nám ide len a len o to, aby aj tí, ktorí musia uvažovať či kúpia prastarú alebo novú technológiu mali ľahšie uvažovanie.

Takže moja odpoveď na otázku, „Kedy by mala podporovať spoločnosť z verejných zdrojov nové technológie?“, je: Keď tú podporu využijú len chudobní, pretože stredná vrstva už novú technológiu svojim nákupom schválila za užitočnú.

Viete, mám pocit, že sa zamieňajú dve veci.

  1. Podpora výskumu.
  2. Podpora používania overených technológii.

Nevyzreté technológie potrebujú peniaze na výskum. Ale namiesto vedcov, s ich vedeckými metódami, podporujeme obchodníkov s ich marketingom. Asi lepšie vedia naťahovať ruku.

Uvažujte nad tým, takto po nedeľnom obede, či by nebolo lepšie dať radšej zlomok  z tej verejnej podpory obchodníkov radšej vedcom, nech tie fotovoltaické a iné elektrické dzindzíky a bazmegy poriadne domyslia a nech tie obnoviteľné zdroje začnú byť naozaj použiteľné.

Celková práca sa nezmení, len pôsobíte menšou silou po dlhšej dráhe

Pamätáte sa? To sú jednoduché stroje – fyzika druhého stupňa základnej školy.

Mal som nedávno jednu debatu o elektromobiloch, ktorá ma naviedla na jeden jednoduchý lopatistický argument. Podobný tomu v nadpise.

Podle Havlíčka by sto tisíc automobilů, které denně ujedou 10 km, spotřebovaly 1000 MW, tedy polovinu výkonu Temelína. ČVUT je ale prý připravena účastnit se projektu, v problematice elektromobilů se údajně setkávají znalosti ze čtyř fakult univerzity. Havlíček sice uvažuje o zapojení obnovitelných zdrojů, ale jelikož prý nikdo nechce jezdit autem, které nejezdí, když nesvítí slunce a nefouká vítr, bude muset být použita hlavně energie z jiných zdrojů.

Praha chce být „tahounem elektromobilů“. Zatím nemá skoro žádný – Ekolist.cz.

Ak rafinéria vyprodukuje benzín na napríklad 2 milióny vozokilometrov, tak potom, po prechode na elektromobily, potrebujeme novú kapacitu elektrární na 2 milióny vozokilometrov.  My tú energiu neušetríme, len ju budeme potrebovať v inej forme.

Perpetum mobile ešte nik nevymyslel, takže tú energiu prosto niekde treba zohnať. Kým u benzínu sme využili rafinériu, ak nahradíme benzín elektrinou, potrebujeme rovnakú výrobnú kapacitu vo forme elektrární. Áno dôsledok pre pracovníkov v rafinériách je nepríjemný.

Nerozbitná sklenička. A skláři nebudou mít co žrát. (z filmu Pelíšky)

A druhý problematický fakt je, že elektrina sa nedá rozumne skladovať. Takže pri súčasných dojazdoch to naozaj pôsobí tak, že cez noc by sa z tých 100000 áut nabíjalo tak 80-90% v jednom čase. Samo o sebe by to naozaj nebol až taký problém.

Dohromady s našim súčasným životným štýlom je to ale průser dokonalý. Dole v garáži sa vaše auto nabíja, ale už nevystalo elektriky na pustenie televízie. A tak tu sedíte pri petrolejke. A kúrite kotlom na ľahký vykurovací olej, čo je vlastne inak nazvaná nafta.

Ešte máte stále odvahu vypínať jadrové reaktory a súčasne zavádzať elektromobily?

Je to viac ako veľmi o nejakom globálnejšom koncepte, ako len o nejakých čiastkových výkrikoch. Fyzika nepustí. To o tom zachovaní hmotnosti a energie je totiž, milí humanisti, zákon.

Elektrické podnikanie ako z 90′ rokov

Najprv tu bolo odrbanie v podobe malých a veľkých domácností. Po roku sa to zrušilo. (Na sľuby o spätnej kompenzácii sa zabudlo.) Teraz tu máme čachre s tarifami za ističe na chodbách. Po roku bude všetko zas po starom. S čím zas prídu a hlavne dokedy budú dodávatelia elektriny podnikať ako vydriduchovia?

Zúčtovacie faktúry im podľa správcov aj desaťnásobne nafúkli poplatky za ističe, ktoré Západoslovenská energetika účtuje za elektrinu na chodbách bytoviek rovnako ako podnikateľom.

Viacerí správcovia pritom už investovali peniaze, aby si ističe povymieňali za menšie. Touto zmenou už ušetria asi len nasledujúcich necelých šesť mesiacov. Jeden istič vyjde dokopy podľa Ledvinského zhruba na 35 až 50 eur. Jozef Popluhár, asistent technickej sekcie Slovenského zväzu bytových družstiev hovorí, že výmena  ističov sa už neoplatí.

Meniť ističe už na západe netreba | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk

Nalejme si čistej pepsikoly. Obe ostatné fakturačné vývrtky sú výsledkom neschopnosti. Máme tu neschopný regulačný orgán. Máme tu neschopných štátnych zástupcov v dozorných radách. Máme tu neschopných štátnych zástupcov vykonávajúcich akcionárske práva. Sú to všetko veľké korporácie a ich manažéri robia len to, čo je výhodné pre dosiahnutie ich osobných bonusov. Je to normálna korporátna prirodzenosť. Preto ich treba kontrolovať. Tá smiešna konkurencia sa vždy prispôsobí trendu.

Viete, je to tak, že štát to sme my všetci. My všetci odoberáme elektrickú energiu. My všetci si tak sami sebe robíme idiotské naschvály. Nie, žiadne oni, my sami. Preto si my sami môžeme rozhodnúť, aby nám dobre bolo.

Veľmi by som si prial, aby vrámci čistenia bol tento elektrický augiášov chliev preliaty poriadnym prúdom vody, nech sa manažéri trochu zatrasú a spamätajú.

Pod čiarou: Ak by v celom sektore boli len čisto súkromné firmy nehovorím ani slovko. No 51% podiel Fondu národného majetku znamená, že som tiež akcionárom. A navyše, čo i len jeden štátny súťažiteľ dokonale pokazí akúkoľvek konkurenčný boj. Navyše je tu koncept trhu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Elektrické podnikanie ako z 90' rokov

Najprv tu bolo odrbanie v podobe malých a veľkých domácností. Po roku sa to zrušilo. (Na sľuby o spätnej kompenzácii sa zabudlo.) Teraz tu máme čachre s tarifami za ističe na chodbách. Po roku bude všetko zas po starom. S čím zas prídu a hlavne dokedy budú dodávatelia elektriny podnikať ako vydriduchovia?

Zúčtovacie faktúry im podľa správcov aj desaťnásobne nafúkli poplatky za ističe, ktoré Západoslovenská energetika účtuje za elektrinu na chodbách bytoviek rovnako ako podnikateľom.

Viacerí správcovia pritom už investovali peniaze, aby si ističe povymieňali za menšie. Touto zmenou už ušetria asi len nasledujúcich necelých šesť mesiacov. Jeden istič vyjde dokopy podľa Ledvinského zhruba na 35 až 50 eur. Jozef Popluhár, asistent technickej sekcie Slovenského zväzu bytových družstiev hovorí, že výmena  ističov sa už neoplatí.

Meniť ističe už na západe netreba | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk

Nalejme si čistej pepsikoly. Obe ostatné fakturačné vývrtky sú výsledkom neschopnosti. Máme tu neschopný regulačný orgán. Máme tu neschopných štátnych zástupcov v dozorných radách. Máme tu neschopných štátnych zástupcov vykonávajúcich akcionárske práva. Sú to všetko veľké korporácie a ich manažéri robia len to, čo je výhodné pre dosiahnutie ich osobných bonusov. Je to normálna korporátna prirodzenosť. Preto ich treba kontrolovať. Tá smiešna konkurencia sa vždy prispôsobí trendu.

Viete, je to tak, že štát to sme my všetci. My všetci odoberáme elektrickú energiu. My všetci si tak sami sebe robíme idiotské naschvály. Nie, žiadne oni, my sami. Preto si my sami môžeme rozhodnúť, aby nám dobre bolo.

Veľmi by som si prial, aby vrámci čistenia bol tento elektrický augiášov chliev preliaty poriadnym prúdom vody, nech sa manažéri trochu zatrasú a spamätajú.

Pod čiarou: Ak by v celom sektore boli len čisto súkromné firmy nehovorím ani slovko. No 51% podiel Fondu národného majetku znamená, že som tiež akcionárom. A navyše, čo i len jeden štátny súťažiteľ dokonale pokazí akúkoľvek konkurenčný boj. Navyše je tu koncept trhu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Už len rozhlas po drôte mi chýba do ságy

Pred pár dňami som kompletne zakáblovával nanovo byt.  Bilancia je neradostná:

  • Elektrika:
    • 6 predlžovačiek (každá minimálne 3 diery a všetko plné)  + dve v zálohe
    • 5 rozdvojky (2 velké diery + jeden malý)
    • 2x roztrojka (3 veľké diery)
  • Počítačová sieť 6x (PC, dátový server, switch, Wifi-ADSL router, IP telefón, rezerva )
  • USB káble 7x (predlžovačka, hub, HIFI veža, klávesnica, myš, rezerva, zálohovací HDD)
  • Adsl kábel 1x ale tých metrov
  • Ďalšia technológia – kábel 2x + jedna rozdvojka k tomu.

Len rozhlas po drôte mi chýba do ságy.

Zaujímavé na tom zapojení je, že ide v 90% prípadoch o stále ale pohotovostné zapojenie. Teda pripojené prístroje sa používajú len zlomok denného času inak sa na ne len práši a elektróny sa vo vodičoch vlnia podarmonici. No zapojiť do siete ich treba na stálo. A navyše treba predpripraviť a rezervovať miesta na nabíjanie všetkých mobilných zariadení všetkých členov domácnosti. Veď každé (s výnimkou dvoch mobilných telefónov s miniUSB) má jedinečný konektor.  Nepoznám totiž nič otravnejšie, ako hľadanie voľnej zásuvky, keď na mňa mobil vykrikuje, že by sa chcel pripojiť do elektrickej siete a na linke je biznis zákazník.

Apropo, mobilné zariadenia. Kedy konečne do nich začnú výrobcovia montovať  solárne panely? Napríklad, mne mobil, alebo prezentačný laptop celé dni len tak bez úžitku ležia na stole. Počas tohto času by kľudne mohli chytať energiu z voľne poletujúcich fotónov v ich okolí.  Nejde pritom o úplnú sebestačnosť. No myslím, že by sa významne predĺžila výdrž akumulátorov.

Keď pozerám na ten zoznam, uvažujem, či by premyslené rekonštrukcia bytu (steny a ich útroby) dokázala zredukovať to množstvo káblov. A záver je, že si to nemyslím. Alebo ide o káble zo steny do nejakého spotrebiča (chladnička, kanvica, monitor) alebo ide aj tak o káble do pol metra dĺžky slúžiace len na prepojenie  špecializovaných zariadení.

Možno integrácia by pomohla. Veď morálne zastarávanie sa v ostatnom čase dosť spomalilo.  Ako dobrého kandidáta vidím integráciu prijímača pre bezdrôtové periférie (myš, klávesnicu, IP telefón) do základnej dosky PC. Aj sieťová karta by sa mohla tváriť ako switch či ADSL a Wifi router a nie ako jednooký pirát.

Tiež integrácia kuchynských spotrebičov do linky. Prestať vnímať kuchynskú linku ako kus nábytku, ale začať ju považovať za pracovný nástroj ako celok. Taká analógia s veľkým PC, vidíte to? Slot na umývačku, slot na kanvicu, slot na mikrovlnku. A celé by sa to pripájalo jedným trojfázákom do elektriny.

U takého akvárka to už vyriešili. Svetlo, vzduchovanie, filter, ohrev pekne v jednom kompaktnej škatuli. Nabudúce už len takéto riešenie.  Ale aj tak na automatické kŕmidlo zabudli. Nič nie je dokonalé.

Tiež by bola žiadúca integrácia dátových formátov. Veď od počítača mi ide zväzok dátovošpecifických piatich káblov do dvoch monitorov celú cestu vedľa seba.  Ak by obrazový signál, elektriku, dáta dokázal priviesť len jeden kábel, to by bol prielom v užívateľskom zážitku.  V prípade elektrickej energie by pomohla štandardizácia slaboprúdu, aby sme si mohli po dome rozviesť rovno napríklad jednosmerných USB-čkových 5 voltov a vyhodiť všetky tie permanentné adaptéri.

No, nechal som sa uniesť, ale keď človek špekuluje aká 158 predlžovačka by sa hodila decku v izbe k lampe a do ktorej psej matere pripojiť základovú stanicu IP telefónu, začne človek nechtiac uvažovať, ako by to systémovo urobil lepšie  a zapíše si, na čo nemá v budúcom živote zabudnúť.

Zmena delenia domácností pri spotrebe elektrickej energie na veľké a malé stále neplatí

V súvislosti s vybavovaním jednej reklamácie som na zákazníckej linke energetikov zistil, že vraj neexistuje v rozvodných závodoch doručená zmena cenového predpisu  Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a teda informácia, že ak „veľké domácnosti“ podlezú kritériá, bude im fakturovaná suma ako malým domácnostiam, tak táto informácia neplatí. Vraj im, dodávateľom elektrickej energie, nebola žiadna zmena doručená a teda stále platia cenníky z 1.1.2009.

O probléme som písal v článku Cena elektriny pre veľké domácnosti je aj napriek zmenám stále podivná

A len tak mimochodom, dodávateľ už nepoužíva pre účely zákazníckej linky bezplatné číslo 0800, ale číslo s rozdelenou tarifikáciou 0850. Takže poskytovanie informácii, ktoré sú tak či tak záväzné ako diskusia s babkou na trhu,  je účtované od momentu prihlásenia sa automatu, vrátane čakania na prepojenie na operátora. „Chápem“, majú malé zisky a nemôžu byť k svojim zákazníkom ústretový.

Problém dávam do pozornosti hlavne novinárom.

Cena elektriny pre veľké domácnosti je aj napriek zmenám stále podivná

Pretože aj napriek zmenám, to rozhodujúce stále zostáva: Neexistuje informácia o stave elektromera k 1.1. kalendárneho roku a napriek tomu všetky predpisy pracujú s pojmom skutočná spotreba elektriny v roku 2007 respektíve 2009.

ÚRSO sa snaží čo mu sily stačia zamedziť budúcim žalobám, ale kráča od jednej blamáže k druhej. Na prvý pohľad sú vyjadrenia jednoznačné.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) zmenil delenie domácnosti pri spotrebe elektrickej energie na tzv. veľké a malé už v tomto roku. Ak tzv. veľká domácnosť neprekročí v tomto roku spotrebu nad 5 tis. kilowatthodín bez elektrického vykurovania a nad 20 tis. kWh s elektrickým vykurovaním, zaplatí za elektrickú energiu distribučnej spoločnosti toľko ako malá domácnosť.

V oblasti elektroenergetiky okrem zrušenia delenia domácnosti na veľké a malé regulačný úrad…

Veľké domácnosti môžu šetrením zaplatiť za elektrinu menej – Dnes.atlas.sk

Ale keď sa pozriem na  skutočné znenie, tak otázky stále ostávajú. O spomenutej zmene tarify z veľkej na malú sa doslovne píše:

(6) Po vykonaní odpočtu určeného meradla na konci fakturačného obdobia v priebehu roka 2010, sa dodávateľom elektriny uplatnia pre domácnosť na účely vyučtovania dodávky elektriny za rok 2009 ceny podľa skutočného množstva odobratej elektriny v roku 2009. Pre domácnosti, ktorých skutočná spotreba elektriny v roku 2009 bola v domácnostiach bez elektrického vykurovania najviac 5 000 kWh a s elektrickým vykurovaním najviac 20 000 kWh sa uplatnia dodávateľom elektriny ceny schválené alebo určené na rok 2009 pre domácnosti, ktorých spotreba elektriny v roku 2007 bola v domácnostiach bez elektrického vykurovania najviac 5 000 kWh a s elektrickým vykurovaním najviac 20 000 kWh. Uplatnenie cien podľa skutočného množstva odobratej elektriny v roku 2009 sa vzťahuje na obdobie roku 2009, v ktorom dodávateľ elektriny dodával elektrinu odberateľovi elektriny v domácnosti.

Zdroj: http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_02-2009_sk.pdf

Celé je to stále nechutný podvod, keďže neexistuje stav elektromera k 1.1.2009 a teda rozhodnúť nie je objektívne na základe čoho.

Aspoň že na rok 2010 sa s nejakým debilným delením nepočíta. A veríte niekomu, že sa tento humbuk znovu nezopakuje? Veď aj tieto úpravy sú vo svojej podstate retroaktívne.

Starým žiarovkám dosvietilo

Komisia 19.3.2009 schválila nariadenia, vďaka ktorým sa postupne prestanú používať zastarané žiarovky s vysokou spotrebou.

V októbri 2008 vyzvali ministri Komisiu aby pripravila nariadenia, ktoré postupne do roku 2012 vyradí všetky staré typy žiaroviek a neefektívne halogénové svetlá. Domácnosti si budú môcť vybrať medzi kompaktnými fluorescenčnými lampami (CFL), ktoré používajú o 75% menej energie než tradičné, či efektívne halogénové svetlá, ktoré ušetria 25% až 50% energie.

Starým žiarovkám odzvonilo | Energetika | Európska únia – portál o EÚ | Euractiv.sk