Fascinácia prítomnosťou

Filozofická chvíľka. Do víkendu ďaleko, pracovný týždeň skoro za nami. Štvrtok je vo svojom umiestnení veľmi tragický deň, tak si ho zrána trochu osviežim malou filozofickou úvahou. Nikam nevedie, varujem vás.

Včerajšie udalosti sú už nenávratne preč. Treba začať tvoriť tie dnešné, ktoré budú zajtra včerajšími. Ale naozaj treba?

Pamätáte si, čo sa stalo s výsledkami práce, ktorú ste urobili pred 12 dňami? Alebo pred 22 dňami? Len tak, pre kontrolu zmyslu života sa rozhliadnite.

Často si spomeniem na fungovanie metabolizmu živých organizmov. V konečnom dôsledku je výsledkom nič. Teda, pardon, ospravedlňujem sa fyzikom. Nie celkom nič. Len premena hmoty a energie v seba navzájom a späť. Priateľ Inžinier má pravdu: Život nemá zmysel.

Život je svojim zmyslom sám. A naša fascinácia prítomnosťou nás v tom utvrdzuje.

Varoval som vás.

Miera viery v múdrosť cudzieho je fascinujúca

Také to, že hádam, eventuálne nemôže byť predsa taký blbý. Predstavte si, že s týmto prístupom ľudia obhajujú veľké firmy. Rozhodujú sa, koho politické názory budú obhajovať v krčmových debatách.  Dokonca sa aj vydávajú a niektorí aj ženia vo viere v budúcu múdrosť a spravodlivosť toho druhého.

Ak sa zamyslí váš vzor, váš idol, teda, keď začne uvažovať, vraští čelo, zahľadí sa do nenávratna, vedzte, že myslí na svoj obed. Alebo že by na vaše dobro?

Fascinujúce, na akých nohách stojí ľudská spoločnosť. Že predpokladáme, že ten druhý nie je až taký blbý.

Len aby nedošlo k omylu, dôveru považujem sa veľmi dôležitú pre život. Bez dôvery to jednoducho nejde. Ale zásadné je akú má tá dôvera mieru. A tu prichádza na rad ignorácia  rizika a  schopnosť abstrahovať riziko.  Nemusím mať dôveru, aby som riziko ignoroval. Dôvody pre ignoráciu môžu byť rôzne. Dokonca môžu byť aj rovnaké ako odôvodnenie dôvery. A stále to bude celkom iný prístup.   Je to o zakalkulovaní nezdaru, hlúposti a neochoty.