Aplikácia pre Google mapy na Androide – ostalo už len spláchnuť

V tej aplikácii neurobíte nič. Pekná je, to je fakt. Naozaj neviem, ako mám tú aplikáciu používať. Nič to nedokáže. Nič tam nie je. Ale mapy sú to pekné, farebné.

Nová aplikácia Google mapy zahodila všetko, aby ukázala čisté hladké nepoužiteľné užívateľské rozhranie. Zabudnite na Moje mapy. Zabudnite na Latitude. Zabudnite na akékoľvek vrstvy. Zabudnite na mierku. Zabudnite na ovládanie jednám prstom. Je to na hovno, milí google vývojári.

Niekoľko konštruktívkch pripomienok

Absencia zoomovacích tlačítok znamená, že povinne musíte použiť dve ruky. V jednej držíte prístroj a na druhej zamestnáte dva prsty. O nejakom presnom nazoomovaní, kedy sa už zobrazia príslušné detaily, ale ostáva ešte vidieť dosť okolia, sa nedá vôbec hovoriť. V aute počas šoférovania na nepoužitie.

Pred nedávnom sa v aplikácii Google+ objavila funkcia Umiestnenia. Evidentne ide o prenos funkčnosti Latitude do inej aplikácie. Prečo ale nevytvoril automatický kruh „Z Latitude“? Navyše jedno z mojich zariadení trpí vraj nie ojedinelou chybou – na niektorých zariadeniach sa nenačítava mapový podklad. Dosť blbé tie štvorčeky.

Teraz celá vrstva Latitude bez akejkoľvek náhrady zmizla z aplikácie Google mapy.  Takže s každým musím absolvovať: „Začni používať G+,  daj si ma do kruhu, ktorému následne nastavíš zdielanie polohy.“ Myslíte, že to niekto pochopí? Prečo by to robil?

Google vývojári – to sú mapy! Kde je mierka?!? Google sa vychvaľoval, aké vysoké inteligenčné a vedomostné nároky má na svojich zamestnancov. Len nedouk vyrobí mapu bez mierky.

Moje mapy – skvelé na akékoľvek plánovanie. Jediný dôvod, prečo používať  dlhodobo Google mapy aj ako pracovný nástroj cestovateľa. Keď zmizli z nových desktopových Google máp, uverili sme Googlu, keď to vysvetľoval, že nové mapy sú beta a niektoré funkcie ešte nie sú implementované. Androidová aplikácia je potom ťažká Alfa určená pre prvé testovanie. Čo ale potom robí v Google play obchode?

Bez zdielania vrstvy Moje mapy do mobilných zariadení stráca zmysel používanie desktopových Google máp. Načo si označovať adresy či lokality hviezdičkou? Načo si ukladať trasy, či už plánované, alebo prejdené? Nikdy ich neuvidíte, nikde ich v teréne nepoužijete.

Priatelia, toto je presne ten dôkaz, ktorý potrebujete, aby ste sa dali na moju stranu pripravených funkcii. Nie, tisíce možností nemusí byť vidieť. Ale majú tam byť pripravené, keď raz za uhorský rok vznikne potreba. Skvelé mapové podklady sú mi platné ako mŕtvemu zimník, keď k nim nedodáte použiteľnú aplikáciu.

Prečo mám používať tú aplikáciu, vôbec netuším.

Plnohodnotná náhrad – Locus pro. Potom, ako zapracovali vývojári na učesaní menu, má dosť dobré ovládanie. A tisíce funkcii čakajú v tichosti, keď na vás príde potreba.

Geo-čekovacie služby tak trochu nechápem

Google Latitude

Google Latitude

Keď už teda Google do svojho Latitude pridal možnosť nahlásiť sa na nejakom mieste a mám teda ten Android telefón, tak som sa dvakrát čekol.  Dokonca úplne verejne: Tu a Tu.

Okrem pocitu, že som ošťal pätník, tak trochu nerozumiem na čo je to dobré.  Tak sa teda opýtam, keď už mám ten blog a chodí vás sem pekná kopa:

  1. Na čo by to pre mňa malo byť dobré?
  2. Čo máte vy z toho, že ja sa niekde čeknem?

Aha, ani len na viac ako na dve otázky neviem prísť, tak sa mi zdá táto služba nezmyselná. Ak k tomu prirátam moje staré známe, že geolokácia je jedna z najintímnejších informácii, tak záver je: Celé je to o ničom.

Ale môžem sa mýliť.

Viete, taký geo-lokalizovaný Buzz s fotkou a kusom textu a v rámci uzavretej skupinky ľudí, to už je celkom iná záležitosť. To už nesie aj nejakú informáciu. Tak ako šikovne (integrované do e-mailu) s tým pracuje Google Buzz je to vlastne moderná forma pohľadnice. V lete som takých dovolenkových pohľadníc rodinne rozoslal niekoľko.

Ale nahlásenie/čeknutie sa? A verejné k tomu?

Sme ochotní hovoriť pravdu?

To je tá základná otázka! Nie do akej miery si chceme chrániť súkromie.

Vrámci testovania možností môjho Androida som samozrejme riešil aj to, ako sa postaviť k službám LBS (Location Based Services). Zatiaľ som si nie istý, či mi ponúkajú niečo, čo skutočne použijem. Mať cez Google Google Latitude, kde je mobil manželky, či dieťaťa, hm neprišiel som na to, na čo by mi to bolo dobré. Možno, keď vyrazím do ulíc.

Ale Latitude nie je jediná.  Dan v článku Foursquare je prý „příští Twitter“ ich pospomínal hafo veľa. Možno aj nejakú z tých služieb, ktoré Dan spomínal poriadne otestujem, aby som zistil, či to náhodou nepotrebujem. Ak niečo človek nepozná, ťažko zistí, či to potrebuje.

Akokoľvek, je to otázka pravdovravnosti. Ak sa do kdejakej činnosti doplnia metadáta o čase a priestore, máme kompletné súradnice v našom štvorrozmernom časopriestore. A keď sa pozerám na svoje aktivity za posledných 7 dní ako správny auditor, viem si predstaviť, kto a prečo by chcel byť inde ako som sa aktuálne nachádzal v daný moment ja.  Bytový zlodeji, firemný konkurenti, prešibaný zákazníci, štátna správa… Áno, priatelia, o tom inde je to oveľa viac ako o tom byť kde ste vy. Nie nadarmo sú FB a Twitter a IM populárne (ale o tom inokedy, aby v tom nemal Tomáš zmätok).

Chce to prípravu

Pripadá mi to, ako keď nás na gymnáziu náš matikár chcel umravňovať. Zrazu opustil svoju ležérnu pozíciu za stolom, pekne a spôsobne sa usadil a vzápätí išla smerom k zamnou sediacemu spolužiakovi výtka: „Sedíš ako stonoha v kúpeľoch.“ Ak by sa nebol umravnil najprv učiteľ jeho autorita by bola smiešne nízka. Takto si výtku mohol dovoliť. Bol múdrym kráľom. Ale keďže sme tento jeho zvyk po čase odhalili, bol len zábavným múdrym kráľom.

Aj v prípade používania LBS služieb sa treba najprv umravniť. Chvíľu sekať čistú pravdu a zistiť, či sme toho vôbec schopný a aké sú jej náklady. Až potom uvážiť, čo za tú pravdu ako protihodnotu od LBS služieb dostávame. A až keď máme v týchto dvoch bodoch jasno, tak si ich zapnúť. Lebo späť už potom cesta nevedie. Alebo šifrujete všetko alebo nič, inak to dopadne ako keď voľakedy pradávno šifrovali len a práve chorobopisy pacientov s HIV. V prípade občas vypnutého vysielania polohy a času zas vzniká oprávnená otázka „Prečo?“.

No rozhodovanie je možno veľmi jednoduché. Pretože časopriestorové informácie má dnes v skutočnosti kde-kto k dispozícii. Ak sa zapojíte do sveta LBS aktívne, doprajete ich aj sebe aj svojim priateľom, ktorí by inak po nich museli zbytočne pátrať (aj keď paradoxne nie dlho, veď stačí zatelefonovať a spýtať sa).

Viete, neviem. Na rozdiel od blogovania, o zapojení sa do LBS ešte jasno nemám. Aký zmysel by malo pre vás, že viete, kde v tejto chvíli som?