Tak! Konečne mi je jasné, prečo ma iPhone a nové WM nevzrušujú. Teda, doteraz som si myslel, že je to preto, že od čias môjho iPAQ 3630 tie stroje vlastne nič nové nevedia. Až rony mi v článku Takže sa neoplatí kupovať iPhone v Európe otvoril oči. Je to preto 😉 Ale dal mi impulz. Idem si ho vytiahnuť zo šuflíka a pripojiť. Len dúfam, že moja základná doska ešte disponuje sériovým rozhraním.

Keď frčal iPAQ, tak mi jeden nadšenec hovoril, že má k tomu aj GSM a GPS modul. Hovoril, že skákal na studňu aby si overil ako to meria nadmorskú výšku. Meralo. To len tak pre komentárových rýpalov, akí sme boli nadšenci. A tá cena? Radšej to sem ani nenapíšem, veď čo keby si to prečítala moja dobrá žena? Infarkt, vdovec, potrebujem to ja? Kto by sa o mňa potom staral.

Čo vie vaše MDA, čo môj iPAQ nie? Prípade praotec všetkých MDA – MDA compact?

Bol býval som sa o tom už niekoľkokrát zmieňoval a stále sa nič nezmenilo. Koncept PDA bol na svoju dobu príliš dobrý. Nie je na ňom treba nič meniť. A práve preto je obdivuhodné, naozaj obdivuhodné, že marketingový mágovia dokážu urobiť taký humbuk okolo iPhone, že všetci majú pocit, že je to prevratná novinka. iPhone ma nevzrušuje, ale pozorovať tento mediálny a marketingový humbuk, to je niečo pre mňa. Len dúfam, že si budem môcť niekedy vyskúšať ten prevratný koncept ovládania. Ale necháva ma to chladným. Mrk, mrk, mrk.

Akokoľvek, v poslednom čase som zistil, že si zabúdam telefón doma. Teda nie v pravom slova zmysle zabúdam. Ja si ho so sebou neberiem. Chvíľu som mal pocit, že asi neexistujem, keď mi nikto nevolá. A potom to prišlo: Sloboda. Kto ma naozaj potrebuje, ten sa dovolá. Keď ja som schopný a ochotný prijímať. Veď čo vyriešim na svojom webovom projekte uprostred diaľnice? Keď sa predieram pomedzi hučiace mamičky vyzdvihujúc dieťa zo škôlky? To by ste neverili, ale mamičky dokážu vytvoriť takú zvukovú kulisu, že pristávajúci Concord je tichučký ako lesný vánok. Fakt, minule, decká sa potichu obúvali a obliekali a mamičky… Až na poschodie som ich počul.

Len škoda, že sa už nevrátia staré modely správania sa: Volám – nedvíhajú – nie sú doma – zavolám neskôr. Toto mi chýba. Fakt mi to chýba. Všetci začali očakávať, že zavolám späť? Prečo? na základe akej úvahy? Na základe úvahy, že predsa oni volali, pretože oni niečo potrebovali, tak prečo som ja nezavolal späť, aby mi oni mohli povedať, že oni niečo potrebujú? V tomto prípade som škót! Namiesto odpovede formou SMS na došlú SMS radšej zavolám aj keď viem, že keby som si pri ťukaní dal nohu za hlavu a bol piatok 28., mám to za super výhodnú sadzbu „rok s podmienkou“. Ale na toto zavolaj späť som škót.

A prezváňanie? Tomu už nerozumiem vôbec. Všimli ste si? Keď niekto povie „Prezvoň ma!“ nikdy nepovie koľkokrát, aby do toho zakódoval nejakú informáciu. Napríklad: dve zazvonenia sú áno, jedno nie – morzeovka, ale prečo potom telefónom? No na druhej strane je to vrchol dokonalosti: Zvoní telefón – nedvíham – veď prezváňa. Zvoní znovu – stále nedvíham – veď prezváňa. Zvoní znovu – zodvihnem a pýtam sa: „A ty Ďuro prezváňaš, prezváňaš? Hej, prezváňam, prezváňam. Tak prezváňaj prezváňaj. Tak veru, prezváňam. Mňa ti to prezváňanie niekedy tak dojme…“ jaj to bolo o inom, to bolo o dojení Lasicu zo Satinským.

Teraz sa snažím o týchto pravdách presvedčiť dcéru. Hej vy tam, vidím vás. Ju ľutujete a mňa kto poľutuje?

No dobre, ale to som sa nechal uniesť na GSM vlne kamsi inam. Zmení to iPhone?