Tieto prázdniny sa mi niesli v duchu Detektíva. A keďže som využíval poväčšine  Google Play, tak to bolo poctivých domácich 29 dielov po cca 42 minút zvukovej knihy.

Neuveriteľne neúnavný rozprávač je ten Hailey. N-e-ú-n-a-v-n-ý!  Podrobnosti, že by sa človek z toho aj – no informačná inkontinencia ako po Xenikale. Čo nevedel to nenapísal. A že toho prípravného materiálu musel mať. Pritom príbeh tak na 20 stranovú novielku.

Zvukové knihy, to ja rád. Na mojich cestách sa mi mimoriadne osvedčili. Vlastne vďaka nim tak rád cestujem. Za ostatných 10 mesiacov už okolo haba-haba-fúru kilometrov. A hádam bude ja viac. Onehdá som si na trase Praha – Ostravsko vychutnával okrem iných aj rozprávania o TGM.

Kešky a zvukové knihy –  moja práca školiteľa kade-tade je mi vlastne koníčkom.

Vidíte, o čítaní-počúvaní píšem, nie o tej knihe. A to je vlastne  najlepšia charakteristika tej knihy. Mám rád hrubé knihy. Dlho trvajú a to je také bezpečné, plné pohody a známeho. Z knihy sa stane rituál. Detektív je síce jednoduchý príbeh, ale na dlho.  Mal som ho celé prázdniny rád. Škoda že už skončili. Detektív aj prázdniny.

Davídek sa na svojej latríne pýta: Čo by vás vrátilo do knižnice?

Na otázku, proč jsem přestal chodit do knihovny, si odpovědět umím. Nedokážu ale vymyslet nic, kvůli čemu bych se tam zase vrátil. S jakou službou nebo propagací by musely knihovny přijít, abych si šel opět vyřídit průkazku? Nic mě nenapadá, proto se obracím na vás, čtenáře, kteří taky už do knihoven nechodí. Co by vás tam vrátilo?

Co by vás vrátilo do knihoven? » La Trine.

Keďže mám ku knižnici super blízko, zverím sa a ak sa vám chce, odpovedzte mu aj vy.

Čo by ma vrátilo do knižnice?

Nuž mňa tam vrátila manželka knihovníčka. Pretože: Moja osobná knihovníčka sa zaujíma  a má prehľad o tom čo sa mi páči, na základe toho mi vyberie čo sa mi bude páčiť, sleduje čo vychádza a hneď mi zabezpečí prísun/rezerváciu noviniek. Má k tomu skvelý podporný SW, ktorý mi knihu rezervuje a pripraví na vyzdvihnutie a moja osobná knihovníčka mi knihu doručí až domov.

Keď potrebujem rešerš na nejakú tému, predpripraví mi podmnožinu kníh. A keď tam prídem pracovať, tak mi uvarí čaj a dostanem k nemu aj bozk.

Áno, tieto z pohľadu bežného návštevníka luxusné služby ma vrátili do knižnice. Ale kto je za ne ochotný platiť? Ja som si ich predplatil tým, že som si svoju osobnú knihovníčku vzal za ženu. Takže ich vrchovate preplácam 😉

Za tých 60 Kč za rok by som to ani neočakával.

K tým peniazom: S ohľadom na stav verejných rozpočtov podporujem Pražskú mestskú knižnucu dvakrát. Jednak je to „štátna“ inštitúcia fungujúca z daní a druhak akceptujem  podpriemerný plat, ktorý dostáva. Nie nesťažujem sa, dohodli sme sa tak a sme obaja super spokojní. Ona robí prácu, ktorú miluje a ja sa teším, že jej to môžem z lásky pre ňu umožniť.

Ešte som bol upozornený, že sa mi tiež stará o to, aby som neplatil spozdné.

Naozajstný dôvod

Ale všetko to hore popísané je vo svojej podstate len osobný folklór. Jediným skutočným dôvodom, ktorý vráti kohokoľvek do knižnice je potreba získať informáciu v knihe, ktorá sa v tej knižnici nachádza. O možnosti prístupu do platených databáza ani nehovoriac.

Nuž, keď chcete mať ako spisovateľ pravidelný príjem, musíte pravidelne napísať ďalší rovnako kvalitný román., aby ste navnadili čitateľa ja na ten ďalší a ďalší a ďalší… Johnovi to išlo. Akurát tie schémy sú také nejaké… Prosím vás, čo budem čítať do tej objednanej 72?

jediná sranda o ktorú vlastne celý čas išlo, bolo len to, ako to nakoniec s tým odvolaním dopadne.  Všetko okolo toho bola len obligátna predvídateľná zápletka.  Doják na konci som prešiel formou rýchločítania. Čo ma teda fakt sklamalo, bola absencia milostného dialógu v prvej respektíve druhej tretiny knihy.  Rovnako ma sklamalo nevyužitie jednej z hrdiniek. Dá sa povedať, že tam bola na dobrých dvoch tretinách knihy a súčasne vlastne nebola.

Rovnako ma sklamalo to celé – oné – dielo. Grishama som hltal od počiatku, ale toto už začína hraničiť s dcériným cvičením na hodinu tvůrčího psaní. A to sa práve ohradila, že ju urážam.

(dnes bez odkazu na mlp.cz, nejako im to nefachá)

Veľmi príjemné čítanie. Konečne som sa dostal ku knižke, ktorá rieši súčasnú fyziku, súčasnú kozmológiu a súčasné teórie.

Populárně-naučná publikace, určená poučenější čtenářské veřejnosti, rekapituluje vývoj teorie strun a zasazuje ji do širšího kontextu vývoje fyziky za posledních tři sta let.

Dále než Einstein : hledání teorie vesmíru  / Michio Kaku, Jennifer Thompsonová  ; [z angl. orig.] přel. Jiří Langer      Vyd. 1    . – Praha: Dokořán ; Argo, 2009

Poviem vám, je málo toho, čo ma skutočne udivuje, čoho vyriešenia by som sa chcel dožiť. Jednou z týchto vecí je práve potvrdenie zjednocujúcej teórie všetkého. V tejto knihe dávajú veľké nádeje teórii strún. Tak, tak, superstruna v desiatich rozmeroch, ktorej tých sedem skolabovalo, to sme my a náš trojrozmerný priestor. V jej rovniciach je vraj všetko. Konečne aj  vrátane gravitácie.

Pri čítaní som si mnohokrát spomenul na nášho fúzatého triedneho, ktorý nám rozprával o vesmíre v hodinkách. O tom, ako sme výsledkom štatistickej chyby v rovnováhe hmoty a antihmoty.  Možno aj preto mám rád časticové a kozmologické teórie. Sú spojené so skvelými ľuďmi a skvelými chvíľami.

Je veľmi zaujímavé, že zatiaľ tie teórie stále potvrdzujú, že je tam niekde miesto pre všeobecného hýbateľa.

Kniha vyšla v edícii Aliter vydavateľstva Argo. Táto edícia, to je zdá sa jedna suprová mňamka za druhou. Idem po nej ako vyhladovaný vlk – s pokorne stiahnutým chvostom a poslintanou hubou túžiac po poznaní.

Po viac ako 2000 stlačeniach som sa dopracoval k… Ničomu. Je to kniha o priebehu vojny. Nie o jej dôsledkoch.

Autor vytvořil svou vizi 3. světové války, kdy do konfliktu dvou velmocí je zatažena i celá Evropa.

MKP – Katalogový lístek

Papierová kniha má vraj 680 strán. Čítal som to ako e-book a keďže som bol ochotný prelúskať aj nezeditovaný výstup z OCR, je to známka, že je to naozaj pútavo napísané. Teda pútavo… Stále som bol v stave, že chcem vedieť ako to dopadne v jednotlivých paralelne sa odohrávajúcich mikro príbehoch. A v takomto stave neustáleho kladenia si otázky „A ako to bude s ním, s nimi, s ňou ďalej, ako sa bude tento nápad rozvíjať a tamtá operácia riešiť?“, tak v stave takéhoto neustáleho navnaďovania zrazu kniha končí. Teda, kniha nekončí, končia písmená. Môžete sa aj uklikať, písmená došli, ale príbehy ostali nedokončené. Nemám to rád.

O makropríbeh vôbec nejde. Jeho línia je také klišé, že by toto mohla byť kľudne učebnica. Chvíľu bolo zaujímavé sledovať remeselnú zručnosť. Po prečítaní polovice knihy boli niektoré prvky remesla jasne viditeľné. Až natoľko, že sa podľa nich dal odhadnúť priebeh deja. V prípade popisu súboja dvoch ponoriek to dosť otravovalo. A aby som nezabudol, ženský prvok bol tentokrát v druhej tretine. Kto čítate knižné thrilleri, viete o čom hovorím.