Archív značiek: návod

PRP: Chybové hlásenie má obsahovať radu do života

Napísané , autor:

Keď programátor užívateľovi oznámi, že program sa zasekol na nejakej chybe, je programátorovou psou, býčou a vlčou  povinnosťou dať užívateľovi v druhej vete radu do života.

Ach jo! Novorodeniatko Goodle Drive viac nefunguje ako funguje. Počet nesynchronizovaných súborov mi utešene narastá.  Ani srnka netuší prečo.

Ktosi spomenul, že mali problém s diakritikou, ale ono mi to z lokálu nezosynchronizuje ani obyčajný jednoslovo.xls Prečo? To ani Smolíček Pacholíček netuší a jeleni, prevíti, se klidně pasou.

Typicky programátorské chybové hlásenie „Download Error – Google Cloud Connect is alredy syncing this file. Google Drive will ignore it.“ , je mi na dve veci.

Rozvláčny dodatok pre prokrastinujúcich

Toľko obligátna piatková rada v instantnej podobe. Nasleduje rozvláčne rozprávanie, ktoré vás vlastne už ani nezaujíma.  Ale ja si rád potáram do klávesnice. A vy, veď aj tak nemáte čo takto v piatok po obede robiť. Veď pracovať v piatok poobede je proti prírode.

V ostatnom polroku som  v 58 lekárňach školil konverzie na celkom nový a moderný lekárenský SW. V čase posledného školenia to bolo cca 20-30% inštalácii. Už to percento samozrejme klesá. O nič nejde, žiadne chvastúnstvo. Len taký mimoděk.

Naprogramované kongeniálne, užívatelia po 45 minútach školenia a následnej 2-3 hodinovej práci v ostrom režime bez problémov zvládali všetky kľúčové činnosti ako deň predtým v starom DOSovej verzii. A to prosím pod tlakom pacientov.

Zvyšok pracovného dňa som sa potuloval po lekárni a kde tu čosi poradil, odporučil klávesovú skratku či navrhol ergonomickejší postup.  Doškolil pokročilé činnosti. Prediskutoval filozofické pozadia objednávania, kontrolných mechanizmov okolo financií či zákonitosti cenotvorby a tak podobne.  Pozoroval, ako a kde pchajú užívateľky svoje nalakované prstíky a ako sa pekne starajú o pacientov. A hlavne chválil, ako im to dobre ide.

Kým užívatelia robili, čo sa im odporúčalo, žiaden problém. Kým vykonávali činnosti, ktoré bez problémov ovládali aj obsahovo a filozoficky – absolútne žiadny problém. Samozrejme, veď keď viete čo robíte, nerobíte chyby.

Ale keď začali improvizovať, či zo svojej nevedomosti zadali namiesto čísiel písmená alebo zabudli zadať povinnú hodnotu – samá komplikácia a rozvrat.  Program ich upozornil, že  sa stala chyba. Prípadne im nejakú funkciu rovno zneprístupnil.

Užívateľ je razom neistý. Diví sa, že sa niečo nestalo. Dupe nožičkou, že na niečo má nárok a nemôže to spraviť. Začne stískať dzindzíky ako statná dojička struky na vemene, veď čo ak… Chybové hlásenia sa vŕšia jedno na druhé. A nasleduje ono obligátne:

Máte to nejaké rozbité, urobte s tým niečo.

A viete čo by stačilo? No po pravde stačili by dve veci:

  1. Aby program skúsil odporučiť nejakú radu do života, ako danú chybu odstrániť.
  2. Aby užívatelia nestískali dzindzíky ako v poslednom štádiu rabies, keď netušia čo vlastne robia.
V oboch bodoch je zašifrované jedno jediné spoločné posolstvo: Návody a školenia nadovšetko.

Zosmoliť blbuvzdorné zadanie je výzvou najsilnejšou

Napísané , autor:

„Kým zosmolím blbuvzdorné zadanie, tak si to poriešim sám“, povedal by si obyčajný človek. Veď posúďte sami, čo musím, ako autor návodov a manuálov všetko uvážiť, zhodnotiť, zahrnúť a preskočiť.

Nadhodil som do G+ otázku,  či má niekto praktické skúsenosti:

Hľadám pripomienkovací nástroj reagujúci na GPS súradnice. Chápete, som v obchode a mobil pípne, že som tam niečo chcel kúpiť.

Máte nejaké osobné skúsenosti, teda okrem čekovania sa?

Prvá veta je zadanie. Stručná jasná oznamovacia veta vystihujúca podstatu. Ale všetko je to málo. Aby to bolo jasné a presné, treba podrobnejšie charakterizovať tú všeobecnosť:

Je mi jedno, kedy sa to stane, ale musí sa to stať pri najbližšej návšteve daného miesta.  Medzičasom a medzimiestne ma tá informácia vonkoncom nezaujíma.  Takže po zadaní miesta sa daná činnosť stratí z očí a vypláva na povrch v správny moment, ktorý ale nie je závislý na čase, ale na mieste výskytu.

Druhá veta je malým priblížením, čo napríklad by to mohlo robiť. Chyba: Nebolo označené, že ide len o jeden z možných variantov úloh, s ktorými má ten pripomienkovací nástroj pracovať.

Takže správnejšie by mala byť druhá veta ešte doplnená o podrobnú charakteristiku:

To len ako príklad. Nepotrebujem len nákupný zoznam. To by bolo len veľmi špecifické riešenie, ktoré sa nehodí na mnoho úloh, pre ktoré toto riešenie potrebujem využívať. Preto má ísť o univerzálny úlohovník, použiteľný aj ako nákupný zoznam.

A chybou je, že zadanie neobsahuje žiadne vylučovacie podmienky. Napríklad, že nie je nutné zaoberať sa takými trivialitami, ako je napríklad zdroj lokačných dát.

Ďalšou nepotrebnou trivialitou je probém energetickej náročnosti. GPS nie je problémový žrút energie. A s ohľadom na spôsob využívania zariadenia je to  úplne jedno.

Už neviem ktorou trivialitou je absencia platformy. Samozrejme mi je jedno, či dané riešenie bude desktopové, mobilné Applovské, či Googlovské. Kvalitné desktopové sa dá vždy exportovať a synchronizovať, mobilné sú v súčastnosti vyrábané minimálne v troch mutáciách pre BB, iPhone a Android.

A keď sa tieto absencie trivialít skombinujú s prizmou, ktorou na zadanie pozerajú adresáti zadania, budú ponúkané  riešenia obsahovať práve riešenia týchto trivialít. Ich prizmou to totiž triviality byť nemusia. Ach jo, prizma je sviňa!

Prosto nenapísať, že to nemusí byť v oranžovej farbe a nemusí to vedieť automaticky zbierať pokosenú trávu je fatálnou chybou tvorcu zadania či návodu.

Samozrejme, tá jediná podmienka, ktorá tam je, teda, že hľadám  nejaké osobné skúsenosti, tak s tou sa samozrejme nikto nedokázal vysporiadať. Napríklad tým, že keď ich nemá, že bude mlčať. Akurát ma pourážali mysliac si, že neviem použiť vyhľadávacie okienko v markete aplikácii.

Chyba je, že som nenapísal margináliu::

Aplikáciu by som si pokojne aj našiel, ale skúšam vás využiť, aby som si ušetril 2-3 dni testovania a následnéího zahodenia sľubných riešení, ktorým ale chýba trvalo udržateľné použiteľno.

Chyba: Čitatelia, netušia, čo je to trvalo udržateľné použiteľno. Na jeho objasnenie by som si mal naplánovať nejaký ďalší článok. Materiálu by bolo habadej

A takto ďalej a ďalej, až  má manuál, návod, zadanie 158 strán a nikto ho nepoužije inak, len ako podsedák pre decko do auta.

Záver miesto búchania do steny

Možno by sa chcelo povedať v duchu misantropického: Dostal som tisíce rád a informácii o ktoré som nestál a tá jediná o ktorú som stál neprišla. Že ja som si to radšej neurobil sám!

Ale chyba nebola v respondentoch. Oni sa snažili ako najlepšie mohli. Z hĺbky svojej dobroty urobili to najlepšie čo dokázali. Blbý bol ten text zadania. Počítal priveľmi s inteligenciou a vedomosťami čitateľa.

Gmail a Google Apps v jednom prehliadači súčasne po transformácii

Napísané , autor:

Problém: Po transformácii Google Apps účtov (after transition) na skoroplnohodnotné Google účty už nie je možné mať súčasne otvorené súkromnú Gmail schránku a pracovnú Google Apps schránku v jednom prehliadači vo vedľajších kartách. Google furt chce kontá swičovať.

Riešenie: Existuje

Google umožňuje v parametroch každého účtu nastaviť takzvané Prihlásenie do viacerých účtov naraz.

Keď školím, vždy upozorňujem:

Ak je niečo podľa vás nelogické, ak to trvá dlho, ak robíte nejakú akciu ručne 100x dookola, určite používate program zle vy, určite sa to dá ľahšie, určite sa ozvite.

Aj v tomto prípade sa mi to zas a znovu potvrdilo. Neustále prepínanie účtov bolo otravné. Tak som si teda konečne prečítal návod (keďže jednoduchý farmaceut na telefón sa v tomto prípade nekoná).  A bolo to tam.

Doplnené:

V URL https://plus.google.com/u/1/ to /u/1 definuje v ktorom accounte sa má daná služba otvoriť. Nula je primárny, jednička, dvoja… každý ďalší.  Dá sa to s výhodou využiť napríklad v bookmarkoch.

Najvyšší stupeň arogancie tvorcu návodu

Napísané , autor:

Neexistuje kontraproduktívnejší prístup pri písaní návodu ako zavádzať vlastné názvoslovie a používať pojmy, ktoré sa nikde v aplikácii či oficiálnom návode na použitie nevyskytujú. Ak to navyše priznáte, prívlastok arogantný si plne zaslúžite.

Ukážkový príklad priniesol Account Strategist & Blogger firmy Google

V češtině se nejčastěji setkáme s pojmenováním „vložení klíčového slova“ nebo „dynamický inzerát“, v angličtině je to nejčastěji „Dynamic Keyword Insertion“ (DKI) nebo „Keyword Insertion“ (KWI). Já pro jednoduchost nejraději používám výraz „makro“ nebo „dynamická proměnná“.

Google Blog ČR: Dynamické proměnné v AdWords: úplný výčet

Abstrahujúc od tohto fó-pá je to článok celkom „pekný“. Hlavne preto, že slovom makro nakoniec označuje nie len danú funkciu, ale jej to čo bežný ľud nazýva slovami premenná a hodnota premennej .  😉

Facebook – rýchly návod na vkladanie linkov

Napísané , autor:

Z adresného riadka prehliadača skopírujem URL, vložím do políčka status, chvíľu počkám kým si Facebook siahne po nadpis a kus obsahu a potom vymažem!!! vložené URL. Napíšem namiesto URL 2-3 slová, že vo co gou a prečo že som to tam vložil a až potom stlačím zdieľať.

Ako sa pozná lama na Facebooku? Slintá, má 4 nohy na fotke a v zdielaných odkazoch namiesto osobného komentára siahodlhé URL.

Facebook – registrácia a prvé nastavenie krok za krokom

Napísané , autor:

Praktické rady, ktoré sa v návode nedočítate. Ako si nastaviť súkromie. A tiež pár rád do začiatku.

Registrácia

V procese registrácie na seba prezradíte aj to čo by ste normálne na webe nevykričali. No napadlo by vás zverejniť váš dátum narodenia, či heslo do vášho e-mailu?

e-mailová adresa – treba zadať niečo rozumné, pretože na túto e-mailovú adresu vám príde e-mail s odkazom na aktiváciu účtu.

Heslo – zásadne nejaké, ktoré nikde inde nepoužívate a hlavne, úplne iné !!!, ako je heslo do vašej e-mailovej schránky. Registrujete sa predsa do nejakej služby, neprihlasujete sa do svojho e-mailu. Neverili by ste, ale aj skúsení internetisti majú s týmto problém.

Dátum narodenia – Nuž, niečo zadajte. Keď zadáte pravdivo, v ďalšej časti návodu si ukážeme,  ako skryť tento údaj pred svetom. Facebook obhajuje potrebu zadania tohto údaju niečím ako snahou o svoju (Facebookovu) dôveryhodnosť. Áno, správne! Dôveryhodnosť Facebooku vám má byť ľahostajná. Dôležitá je vaša dôveryhodnosť a bezpečnosť.

Ako som bol písal vyššie na zadaný e-mail vám príde link na potvrdenie registrácie. Keď naň kliknete, registrácia bude dokončená a hor sa do víru Facebooku hľadať známych.

Pŕŕŕŕŕ, najprv nastaviť súkromie.

Okamžite po vstupe do svojho konta na Facebooku zamierte do menu  Profil a záložky Info. Vľavo hore je odkaz  Upraviť informácie. Teraz je moment, keď máte v rukách to, čo bude pre vašich f-priateľov a pre úplne neznámych viditeľné.   Prejdite si to od vrchu dole a vyplňte len to, čo skutočne môže o vás vedieť ten chlapík, čo ho vidíte cez okno na druhej strane ulice. Ja viem, u mnohých údajov je možnosť nastaviť „Len moji f-priatelia“, ale ste si istý, že to vaši f-priatelia nevytárajú svojim priateľom o ktorých nič netušíte? Ste si istý, že sa do vášho konta raz, o 5-10 mesiacov náhodou nedostane niekto nepovolaný (uhádne heslo a nabúra sa do účtu) vagabund?

Druhým miestom, kam zavítame a kde sa nastavuje súkromie je menu Nastavenia/nastavenia súkromia. Sú tu 4 časti a všetky (slovom všetky) treba prejsť a pomeniť nastavenia, ktoré tam sú.

Profil – Odporúčam všetko nastaviť na Iba priatelia a navyše pre „Označené fotky, na ktorých ste vy“ a „Označené videá, na ktorých ste vy“ nastavte Custom/Iba ja. Ide o to, že niekto úplne cudzí vás môže identifikovať na nejakej úplne cudzej fotografii, ktorú urobil úplne niekto cudzí. Týmto nastavením si zabezpečíte, že tú fotku (kde je všetkým jasné, že ste to vy) bude môcť vidieť obmedzený okruh užívateľov Facebooku.

Profil – záložka kontaktné informácie – odporúčam všetko nastaviť na Nikto. Nik tak nebude vidieť vaše ICQ číslo a podobne. A hlavne je otázne, či do profilu na Facebooku vôbec patria nejaké kontaktné informácie.

Hľadať – Hľadanie podľa mena je pekná diera do vášho profilu. Preto ju v tomto nastavení zaplátame.  Treba si uvedomiť, že ide o to, čo vidia úplne neznámi z informácii o vás, keď si vás vyhľadajú podľa mena. Odznaži „Zoznam mojich priateľov“ a „Stránky, ktorých som fanúšikom“.  A čo sa týka tej spodnej časti „…a odoslať na indexovanie vyhľadávačom“ je jané odznačenie. Ide o to, že nechceme, aby napr. Google po zadaní vášho mena ukázal informácie z vášho profilu na Facebooku.

Novinky a Nástenka – tak toto je prela.  Určite je dobré odznačiť:
  • – to si všimnú aj bez toho, aby sa to vašim priateľom zobrazilo ako samostatná informácia
  • Zmeníte Stav vzťahu – nechceme, aby začali f-priatelia klebetiť o vašom rozchode
  • Opustíte sieť – nechceme, aby skúmali, prečo už nie ste v sieti „Slovensko“
  • Zobrazovať časy na mojej nástenke – Nechceme, aby vás niekto prichytil pri vymýšľaním len preto, že je technicky nemožné byť v rovnakom čase na internete aj na obede.

Novinky a Nástenka – záložka Spoločenské reklamy – Jasné Nikto. Nebudete predsa tvárou nejakej stupídnej reklamy na rožky len preto, že ste sa pridali do skupiny fanúšikov rožku.

Aplikácie – Záložka nastavenia – Všetko prázdne. Niektoré aplikácie si chcú požičať vašu fotku z profilu a tvrdiť, že svojim užívateľom, že majú od vás pozdrav a tak podobne, len aby ste v danej aplikácii klikali a klikali…  Toľko na úvod stačí, s aplikáciami si toho vo Facebooku ešte užijeme.

Ešte nastaviť účet a hádam konečne začneme

Po nastavení pravidiel pre súkromie ešte nie je koniec s nastavovaním účtu. Ešte treba zájsť do menu Nastavenia/nastavenia účtu do záložky Upozornenia. Ide o to, že akonáhle sa čokoľvek stane vo vašom účte na Facebooku alebo v účte vašich f-priateľov, bude sa vám snažiť Facebook poslať e-mailovú správu.  Otravné je to, preto odporúčam hneď od začiatku si povypínať všetky prepínače na tejto záložke. Naklikáte sa, ale budete mať kľud.

Už môžete používať

Týmto je váš účet zabezpečený a nastavený v medziach možností. To znamená, že aspoň trochu máte kontrolu nad tým, čo o vás bude verejne viditeľné.

Takto sme prešli registráciou krok za krokom s mojou manželkou, osekali čo sa osekať dalo a keď sme začali hľadať, koho by sme pridali, manželka bola šokovaná keď je Facebook odporučil na pridanie medzi f-priateľov, jej kolegyne z práce. Aj keď Facebook-u skoro nič nepoviete, vie o vás viac ako by ste si boli bývali boli kedy pomysleli. To nie je výčitka, to je konštatovanie faktu.

Na budúce si povieme niečo o bezpečnom používaní Facebooku. Také to, prečo nie je dobré na vysokoškolských záchodoch ohovárať profesora, ktorý rozhoduje o vašej štátnicovej skúške.

Všemi osmi: Jak hledat ve slovnících Googlu z adresní řádky prohlížeče

Napísané , autor:

Inak, dobrý návod, len nie je jasné, kde a či vôbec bude fungovať.

Návod platí pro prohlížeč Google Chrome, podobný postup však můžete aplikovat i v jiných prohlížečích, které podporují uživatelské vyhledávání z adresní řádky.

Všemi osmi: Jak hledat ve slovnících Googlu z adresní řádky prohlížeče

Uff, aby sme sa z tej univerzálnosti neposrali, keď 5 slovom dva majú 95% podiel na trhu a na každom! počítači je jeden z nich. Ale nemenovať, lebo by to mohlo byť politicky nekorektné.

Ako poskladať Rubikovu kocku – príklad pre príklad

Napísané , autor:

Môj obľúbený návodový server uverejnil návod ako poskladať Rubikovu kocku. Možno by som mal skôr napísať, že je to návod ako vyriešiť hlavolam Rubikova kocka. No ja si to linkujem ako príklad, keď budem potrebovať príklad na neohrabanosť prezentačných metód na internete.

Úvod do problému

Rubikova kocka je kocka skladajúca sa s 27 kociek a strany tejto veľkej kocky sú voľne otáčateľné… A takto by som mohol pokračovať. Ale ide mi o niečo iné, ako je skladanie Rubikovej kocky.

Príklad pre príklad č.1

Opisovať niečo textovo je strach a hrôza. Ale internet je toho plný. Pretože klávesnica je najdostupnejší inštruktážny nástroj. Hm, že klávesnica nie je inštruktážny nástroj? Áno, presne tak. Tým je ukazovátko, tabuľa, krieda, ale rozhodne nie klávesnica. Ako ukážku, prečo je to nevhodné, môže pekne poslúžiť úvodná veta prvej sekcie „úvod do problému“. Prípadne aj tento príklad pre príklad č.1 samotný 😉

Preto z príkladu č.1 plynie poučenie: Textový popis a návod použite až ako poslednú alternatívu, keď nič iné nie je k dispozícii.

Príklad pre príklad č.2

Teraz prichádza na rad náš návod na skladanie Rubikovej kocky.  Postúpili sme vyššie a do čisto textovej informácie sme zakomponovali aj obrázky. Dokonca ten návod na skladanie Rubikovej kocky aj štrukturovali. Ale uznajte sami, problémom toho návodu je, že najprv musíte pochopiť návod (zmysle značenia, význam farieb…) a až potom pochopiť obsah návodu a až potom, teda až v treťom kroku, sa dostanete konečne k riešeniu hlavolamu Rubikovej kocky.

Ten návod na skladanie Rubikovej kocky je pekným príkladom, ako ani obrázky v návode nemusia stačiť na pohodlné odovzdanie myšlienky. A druhé poučenie: Ak už zakomponujete obrázky, tak musí byť na prvý pohľad jasný význam grafických prvkov. Tento význam musí vychádzať zo všeobecne známych konvencii.

Príklad pre príklad č.3

Kým sa dostanem k záverečnému príkladu, trochu si odskočím. Aby ten záverečný príklad mohol byť skutočne komplexný.

Google rozšíril ponuku vrámci svojej služby Google Apps pre firmy o službu Google Video for Business. Služba je dostupná len vrámci plateného Premier účtu. Tým je samozrejme absolútne nedostupná a nezaujímavá pre segment malých a stredných firiem.  Problémom, ktorý  veru výzvou nikdy nebol, je spôsob tarifikácie Premier účtu. Naozaj je kravina platiť v štýle 50US$/užívateľ/rok.  Pozor, nie je možné mať účet hybridný, teda platiť len za účty, ktoré skutočne využívajú služby balíka Premium. Ak raz na tento účet so svojou doménou prejdete, musíte platiť za každú unikátnu e-mailovú schránku, ktorú si vytvoríte. A dobrý manažér malej a strednej firmy vie, že prostriedky sa prideľujú poďla potreby danej funkcie, nie podľa modrých očí.

Preto je Google Apps Premium pekný príklad ako nastavením jednej vlastnosti produktu môžete úplne poprieť marketingové snahy. Google sa totiž snaží prezentovať Google Apps ako aplikáciu ideálnu pre malé a stredné firmy. No tie si na vyriešenie  svojej potreby vytvoriť a umiestniť inštruktážne video určite vyberú niektorý k konkurenčných opensourcových a lebo free riešení. Malé a stredné firmy to majú v povahe. Keď už Google, vrámci marketingu tejto služby, tak pekne svojim zákazníkom vysvetlil, že je lepšie mať jedno prezentačné vydeo ako desať obrázkov v statickej prezentácii.

Záverom

Takže ten konečný dôvod, prečo je návod na skladanie hlavolamu Rubikova kocka pre mňa príkladom pre príklad je: Ako je vidieť z príkladov č. 1 a 2, lepšou formou pre návod je inštruktážne video.  Na internete existuje mnoho nástrojov, tak ich treba využiť. Ale ako ukazuje príklad č.3. treba si však dať pozor a držať sa svojich pravidiel pre výber nástrojov.

O týždeň si dáme pokračovanie, bude príklad pre príklad č.4 a 5

Štyri fotografie zo sobotnej prechádzky po dvore

Napísané , autor:

Prešiel som sa po našom dvore  a nafotil 77 fotiek. Mačiatko asi 45-krát, kvety asi 20-krát a ešte rôzne zátišia.  Ponúkam vám 4 na ochutnávku. A nie len to. Aj návod, ako sa v stovkách fotiek nestratiť. Tento návod na triedenie rodinného albumu praktikujem už roky. Údržba albumu zaberie pár minút a skutočne to pomáha.

Zo 77 fotiek len 4 reálne použiteľné na vonkajšiu prezentáciu? Áno, tvrdá a rýchla selekcia okamžite po skopírovaní do počítača je jediná šanca, aby vás vaše fotografie bavilo pozerať. Takto to robím ja:

  1. Skopírujem do počítača kompletnú sadu. Samostatný priečinok nazvaný dátumom a miestom fotografovania. Dnešné fotky sú v priečinku s názvom 2008-07-05 na dvore
  2. Dnes to bolo 77 súborov. Vymažem na prvý pohľad nepodarené.
    1. Zlá kompozícia (odstrihnutá hlava, mačka ušla zo záberu…) -4x
    2. Na fotke sú len rozmazané čmuhy (pohybová neostrosť detí..) -6x
  3. Vymažem duplicitné námety, ktoré sa odlišujú len posunutím obrazu v čase alebo priestore (kaleráb po tretíkrát pre zmenu zhora, fotka s filtrom a bez filtra…) – 18x
  4. Vymažem fotografie, ktoré nie že nemajú umeleckú hodnotu, tie by nemali ani len dokumentačnú hodnotu (mačka leží, strom) – 2x
  5. Vyberiem si tie, ktoré by som chcel zaradiť do výročnej prezentácie. Maximálne dve zo série, z jednej udalosti. Túto výročnú prezentáciu používam, keď niekto chce vidieť moje fotky.
  6. Vyberiem si 2-3, s ktorými má cenu sa pohrať a aplikovať na ne rôzne efekty, aby sa umocnila ich hodnota.

Uplatnením týchto 6 bodov som z pôvodných 77 súborov získal:

  • 47 dokumentárnych fotografii na ktoré sa možno raz za rok pozriem a budú súčasťou dávky fotografii pre šetrič obrazovky. Nastavený je na náhodný výber z celej zbierky vytvorenej za roky čo mám digitálny fotoaparát.
  • 4 fotografie, ktoré budem môcť prezentovať aj vám, pretože niečo povedia aj absolútne nezainteresovanému pozorovateľovi.

Tie 4 si môžete pozrieť aj vo väčšej veľkosti v galérii. Ak máte záujem o plné rozlíšenie, na požiadanie poskytnem

Učme deti klásť otázky

Napísané , autor:

Dnes som s Martinkou riešil domácu úlohu z angličtiny. Teda pravda je to tak z polovice. Takej menšej polovice. Ale nejako tento text začať musí. Milujem totiž perexy.

Ta ako to teda bolo? Nuž, Martina stepovala pri mne, že potrebuje nájsť nejaké informácie o plávaní. Tak sa jej pýtam aké. Ona, že nejaké. Aha, hm, to bude zase fuška.

Tak som ju posadil, ako obvykle, pred biely tab Firefoxu a nechal ju chvíľu smažiť. Nepovažujte ma za odľuda, to, ako hľadať v Google a Wikipédii sme už doma riešili niekoľkokrát, takže som predpokladal, že zopakuje už známy postup. Ale tentokrát nič. Tak som sa do toho pedagogicky vložil a vznikol tento dialóg:

  • Ona: Čo tam mám naťukať?
  • Ja: Chcem niečo vedieť znamená v internetovej reči čo?
  • Ona: Google (chvíľu jej to trvalo, ale prišla na to)
  • Ja: Tak si ho otvor.
  • Ona: ťuká do adresného riadka google (sama našla adresný riadok, ťuká to bez preklepov – moje srdce jasá)
  • Ja: V akej reči to chceš? V slovenčine, či češtine?
  • Ona: V češtine samozrejme (osobne som to nepochopil, lebo aj tak to bude prekladať do angličtiny, ale nechal som ju nech je to na ňu)
  • Ja: Tak daj tečka.cz (trochu som to aj zdôvodnil, ale pre dnešnú tému to nie je dôležité)
  • Ona: doťukáva to.
  • Ja: Tak čo to chceš vedieť?
  • Ona: Niečo o plávaní.
  • Ja: Tak sa ho to opýtaj.
  • Ona: A ako?

Tu dialóg preruším, pretože sme nasledujúcich pár minút hľadali správnu otázku. Keď mi v podstate dopodrobna porozprávala čo vie o plávaní v oznamovacích vetách, tak som si pomysle, že už ten Google ani nepotrebujeme. Skutočne, o plávaní som sa dozvedel mnoho zaujímavého. Dokonalý pohľad piatačky na plávanie. Ale ani raz nepoložila otázku. Ani jedna veta nekončila otáznikom. Teda jedna otázka tam padla: Neviem aké sú štýly plávania. No jo, hm, to ale zas nebola otázka, ale veta oznamovacia.

Baba je normálne zvedavá. Zaujíma ju, čo sa deje okolo. Vypytuje sa, ale keď mala preformulovať prejavenú nevedomosť do otázky, tak uff uff.

Spomenul som si ako som ju niekoľkokrát skúšal z prírodovedy a vlastivedy. Samé odpovede. Stále sa len ja vypytujem čo to číta a chcem aby mi odpovedala. A odpovedala. Takže to chce komplexnú zmenu.

Asi vyskúšame hru na odpovede formulované ako otázky. Boli také televízne súťaže, kde moderátor hovoril charakteristiky a súťažiaci museli odpovedať formou otázky. Tak si to asi zahráme. Jasné, písať do vyhľadávacieho políčka Googlu kompletnú otázku je väčšinou somarina, ale keď zhltnete začiatočné čo je to, tak napísať plavecký štýl už privedie človeka k dobrým výsledkom. A pre piatačku to môže byť dobrý univerzálny návod.

Aké máte skúsenosti s tým, ako sa deti učia pracovať s internetovými vyhľadávačmi?