Nie, personalizovanej reklamy sa báť nemusíte ani sa na ňu tešiť

Osobne sa na personalizovanú reklamu teším. Pestujem v sebe planú nádej, že mi začne byť reklama konečne užitočná. Rád sa preto zapájam do projektov, ktoré sú evidentne vysoko personalizované.

Ale neostáva mi iné, len sa tešiť. Za ostatných 5 rokov som nezažil skutočne kvalitnú personalizáciu. Aj toť včera.

Volá mi pani z banky, že majú pre mňa predpripravený úver. Ja, že teda OK. Ona, že kedy sa dostavím na Hodžovo námestie podpíať papiere.

WTF?

Tak som sa jej opýtal, že či vie, kde mám svoje kontaktné miesto. Ona vysypala z rukávu, čo všetko má k dispozícii. Všeličo, ale takú drobnosť, ako korešpondenčnú adresu, či kontaktnú pobočku, to netušila.

Takže do Bratislavy fááákt nebudme cestovať.

Evidentne nie som jediný, čo rád dáva dáta.

The latest research into consumer trends suggests that most UK adults are happy to share their personal data with brands, as long as the agreement is mutually beneficial and transparent.

Zdroj: Data privacy bombshell: Most consumers ARE happy to share personal info

Po ostatných skúsenostiach dáta dávam firmám ešte radšej. Aj tak s nimi nevedia pracovať. Samozrejme je tu aj alternatíva, že sa personalizácia neoplatí. Na túto verziu by som si dokonca aj vsadil.

Len keď to vyhodíte, tak ste to kúpili zbytočne

Z pohľadu zákazníka je jediné zmysluplná infomácia v odstavci s „1,6 metru nad zemí“. Aké ukážkové, že je vlastne dobre skrytá v článku medzi ptákovinami. 🙂

Děti jako pastDrahé položky se nacházejí v úrovni očí 1,6 metru nad zemí, zboží pro děti je umístěno níže. Nejlevnější zboží je úplně u země, protože je málo pravděpodobné, že se tam podíváte jako první

Zdroj:  Triky supermarketérů aneb Jak z vás v obchodě vytáhnou peníze – FinExpert.cz.

Ono totiž pointa takéhoto článku je v smetnom koši. Ak som vyhodil, naletel som. Ak som to spotreboval, tak som to predsa niekde musel kúpiť a obchodník to predsa musel niekam vystaviť.

Áno, máme všelijaké merchandisingové triky. 99% z nich sú vynútené naozaj v prvom rade tým, že niekam to proste v tom regále dať musíme. A buď to dáme na prvé miesto kam nás napadne, alebo tam, kde to bude zákazník hľadať.

Pokojne by mohol byť chlieb v prvom regále a kvety vzadu. Nikdy by ste ich nestretli a keď by ste ich potrebovali, tak by ste pre kvety museli ísť o 3 kilometre ďalej do kvetinárstva.

Tak sme sa zas nič nedozvedeli o pôvode potravín

This entry is part 6 of 10 in the series Očakávaný volebný program

Dozvedeli sme sa, že na Slovensku je 61 obchodníkov s potravinami (čo je somarina). Dozvedeli sme sa, koľko percent potravín s označením „Vyrobené na Slovensku“ predali (čo nikoho nezaujíma). Netušíme, nič o obsahu potravín . Netušíme nič o pôvode surovín v potravine. A už vôbec netušíme, či môj obľúbený obchodík na dedine kvôli zisku radšej uprednostnil cudzie salámy voči našim, roduverným slovenským salámam (čo je vlastne  najdôležitejšie).

Zostavilo totiž zoznam 61 podnikateľov, ktorí predávajú potraviny. Do rebríčka ich zoradilo podľa toho, aký podiel na ich tržbách v prvom polroku mali potraviny, čo majú na obale uvedené Slovensko ako krajinu pôvodu.

Tabuľka hovorí o tom, koľko percent potravín slovenského pôvodu obchod predal, nie aký je ich podiel na celkovom sortimente v obchode. „Pre spotrebiteľa tieto informácie nemajú reálnu výpovednú hodnotu,“ hovorí výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tvrdí, že spotrebitelia podľa zverejnených údajov nebudú vedieť posúdiť, aký podiel našich výrobkov obchod ponúka.

Zdroj:  Jahnátek ukázal, kto predal viac našich potravín | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

Toľko neuveriteľne vyplytvanej energie. Ach jo!

Pritom by stačil v zákone jeden jediný odstavec:

Na vonkajšom obale uvedie výrobca zloženie potravín písmom veľkým aspoň 1cm. U potravín menších je možné alternatívne umiestniť označenie na regál písmom 1,5cm.

A nech si vyrába výrobca z čoho chce a ako chce. Ak niekto potrebuje ušetriť, pokojne nech si kúpi aj amarouny. Áno, s vedomím, cielene. Tiež mám niekoľko „potravín“, ktoré mi proste chutia. A viem, že to nie je smotana do kávy, ale biely prášok do kávy.

Malá odbočka k politike: Práve pomer medzi „plnohodnotnými“ potravinami a „amarounami“ hovorí o životnej úrovni. Pokiaľ je dopyt po „…z treskovitých rýb“ ukazuje to, že ľudia si nemôžu dovoliť filety z lososa. Ak by mali na lososa peniaze, výrobca amarounov by proste skrachoval. A nemali by sme problém so zložením potravín. Keďže ho máme, ukazuje sa, že hospodárska politika socialistov tak nejak zlyháva. Socialisti preto nikdy nebudú tlačiť na transparentnosť v informovaní o zložení potravín. Usvedčilo by ich to z neschopnosti.

Kontrolóri by kontrolovali len dva parametre: Zdravotnú nezávadnosť a zhodu informácii o zložení.

Bez diskusii, bez výnimiek. Potrebujete na svoj super tovar výnimku? Prd výnimku, proste to zloženie tam nalepíte a hotovo. Bola by prelepka veľká? Tak sa opýtajte svojho výrobcu, či skutočne musí do toho dávať až 10 rôznych korektúr chuti, vône či stability. Zakryla by tú krásnu jahodu? No a čo, priorita je zloženie, nie marketing!

Viete, je mi jedno, či som dotoval skrz reťaz moje dane – odvod do EU – dotácie farmárovi farmára na Slovensku alebo v Dánsku. Fakt mi je to jedno. Jediné čo ma zaujíma, či sú v škatuli sardinky alebo šproty. Či je to smotana, alebo škrobová emulzia v mlieku.

Keď toto so zložením budeme mať vyriešené, môžeme sa začať rozprávať o pôvode potravín. Ale nie o podpore domácich výrobcov. Ale o tom, prečo nakupovať výrobky od fabriky, v ktorej pracujú vaši susedia, nech už ju vlastní ktokoľvek.

Len objednané sa vyrobí a predá

Bez toho, aby sme to chceli, aby sme to kupovali, bez toho by nemal nikto motiváciu to vyrábať.

Barviva ani aromata nejsou v potravinářství novou věcí, extrakty z bylin se používaly od pradávna. Nikdy se ovšem nedochucovalo a nebarvilo v tak masové míře, jako dnes. Výsledkem je, že potraviny bez jmenovaných přísad považuje většina spotřebitelů za ošizené, protože nemají výraznou barvu a intenzivní chuť.

České potraviny: Zesilovače chuti, barviva a aromatizující látky | life.ihned.cz – Jídlo.

Pri každom siahnutí do regálu, pri každom vstúpení do obchodu hlasujeme za to, čo sa bude vyrábať. Hlasujeme za to, ktorý obchod prežije a ktorý onedlho zatvoria.

Obzvlášť príslušníci strednej triedy majú šancu ovplyvniť existenciu svojich susedov, prevádzkovateľov malých obchodíkov, producentov všakovakého tovaru a poskytovateľov služieb.

Čím menej kadejakých zľaveniek a zľavenkových kariet máte v peňaženke, tým viac ste stredná slobodná trieda.

A o podvodných sardinkách ste už počuli?

Self Scanner at the Supermarket – bude to aj v strednej Európe?

Kdesi som zahliadol mimoděk o self scanneroch, tak som to hodil do Googlu a prvý výsledok mi dal vedieť, čo to v tom USA vlastne majú. (Pridám vlastný mimoděk, veď som blogér: namiesto hlúpej otázky som zagooglil)

Ale to by nebolo to zaujímavé. Zaujímavé bolo, že v tej diskusii sa promptne objavila myšlienka o zneužití.

Yeah, seashelly, I use the Fred Meyer ones a lot when I’m up in the NW. However, ontheroad’s link has to do with actually scanning and bagging your items as you walk down the isle then paying at the front of the store.

How do they protect themselves against dishonest people? At least at the existing self-scanning checkout, there’s somebody there watching you as you scan the items to make sure you’re not trying to put something in your bag without scanning it. I’ve been „caught“ inadvertently putting something in my bag without it registering on the scanner. It’s embarrassing because they don’t know for sure that you’re not doing it on purpose which I, of course, wasn’t.

Self Scanner at the Supermarket (grocery store, buy, Walmart, stores) – Food and Drink -cooking, cuisine, meat, vegetables, restaurants, diet, prices, allergies… – City-Data Forum

Tradujú sa (ústne podanie, z generácie na generáciu… ) informácie, že v USA je to iné. Že tam by nikoho nenapadlo podvádzať. Samozrejme, skutočnosť je predsa len trochu ružovejšia ako teoretizovanie na diskusnom fóre. No aj tak ma to zaujalo, lebo súvislosti.

V súvislostiach ma  pobavilo, ako sa vrcholný politici držia toho, čo ich mamička naučila a čím ich vybavila po vysokej škole do života. Napríklad, že treba mať kontinuálnu dobu práce kvôli dôchodku. Že je škoda platiť zdravotku, keď to môže zatiahnuť štát.:

„Nehledejte v tom však nic pikantního. Registrace na úřadu práce do tří dnů je povinná ze zákona. Pro mne je to v podstatě několikadenní formalita, protože několik nabídek na práci mám a rozhoduji se, kterou přijmu,“ uvedl Liška.

Registraci zákon nenařizuje, Liška by si ale musel jinak sám platit zdravotní pojištění. Peníze za dávky však podle svých slov státu odčerpávat nebude.

Šéf zelených Liška se zapsal na pracáku. Dávky nechce, nabídky má – iDNES.cz.

Niektoré nástroje dospeláckeho sveta si naozaj vyžadujú isté intelektuálne vyzretie. Schopnosť narábať s dôverou danou self-scanerom pri nakupovaní v hypáči alebo aj neprihlásenie sa na pracák (ak nie ste v hmotnej núdzi) kvôli pár dňom sú známky osobnostnej dospelosti alebo vecou charakteru. Nazvite si to ako chcete.

Mýty a legendy okolo tlakov na cenu potravín

Najhorším mýtom nie sú vyumelkované obrázky na obaloch, ktoré nezodpovedajú obsahu. Najväčším mýtom je, že je to dôsledok tlaku hypermarketov na najnižšiu cenu.

A můžeme čekat, že bude ještě hůř. Hypermarkety nutí výrobce, aby dodávali ještě levněji, a suroviny jsou přitom stále dražší.

TEST: Obaly na potravinách lžou – iDNES.cz.

Každý obchodník vám potvrdí, že by najradšej predával za vysoké ceny. Do tých sa totiž vmestia aj poriadne marže a z marže je obchodník živý.

Príklad miesto sľubov: Pri cene 100€  a marži 60% je zisk 60€. Pri rovnakej marži a cene 1000€ je zisk 600€.  Za 600€ si obchodník môže dopriať s rodinou lepšou večeru ako za 50€. Viete, ide o to, že za tých zvyšných 400€ výrobca úplne v pohode tú šunku do toho drbne. Lebo aj jemu ostáva dostatočná marža na život.

Takže priatelia, ak ste ochotní platiť viac, budú obchodníci veľmi radi viac inkasovať. Ten kto tlačí na najnižšiu cenu je zákazník. A kým bude priestor na predaj šunky bez mäsa, obchodníci ju budú objednávať a výrobcovia vyrábať.

Ale vystúpiť z vlaku nechce nik. Ani ľudia, veď prečo by platili keď nemusia (pritom práve dali výrobcom návod za čo by boli ochotní platiť) a ani výrobcovia s obavy, že konkurencia na tých nízkych cenách ostane. (Pritom si výrobcovia práve zodpovedali, prečo by to naopak mali urobiť.)

Cestou je práve poskytnúť iný benefit zákazníkovi (napríklad absurdné označenie: bezlepkový mäsový výrobok). Ale príbeh o súvisiacich benefitoch má tiež svoje vlastné mýty. Dnes to bolo len a len o tom, kto je zodpovedný za šunku bez šunky na trhu.

Kupujeme nový vysávač

Vyberali sme u môjho obľúbeného dodávateľa domácich spotrebičov vysávač.  Ani som sa poriadne neporozhliadol a manželka už kričí: „Nechcem počítač!!!“ Stanovila limit na gombíky: 2ks

Po 10 minútach výberu  vysávača (zoradiť podľa ceny, nájsť najlacnejší s hubicou na tvrdý povrch a vybrať červený nie sivý variant,  bolo všetko jasné. V pondelok hádam vysávač dorazí. Apropo cena. Najlepšiu ponuku zásadne riešim len vrámci ponuky v mojom obľúbenom eShope. Už nakupujem on-line dosť dlho, takže mám svoje obľúbené obchody, kde funguje servis tak, ako mne vyhovuje. Na domáce spotrebiče je to www.az-elektro.cz.

Včera večer sme objednali a dnes poobede mi došla SMS!!!, že tovar odovzdali prepravcovi. Sú pre mňa inšpiráciou aj pre môj biznis.

Keďže sme to sfúkli rýchlo, ešte som sa v tej stovke ponúkaných druhov trochu poobzeral a veru podivnosti sa našli.

Zaujalo ma, že vlastnosť silence stojí takých 1500-2000Kč navyše a udávaná hlučnosť najlacnejšie ho  „silence“ je 69dB, kým ten náš vybratý má 81dB. Matne si spomínam, že je to logaritmická stupnica (môžem sa mýliť) ale aj tak sa mi to zdá absurdne malé zníženie za veľké prachy. A navyše sa s vekom sluch zhoršuje, takže mi to postupne bude aj tak jedno.

A ďalšou absurditou je zelenosť. Pri vysávaní 20minút/týždeň tých 1500Kč navyše sa vráti tak za 1000 rokov. S tým súvisí aj regulácia výkou. Prečo platiť sa 3. gombík, keď to obstará a dokonca pohodlnejšie, posuvné šúpatko na kolene hadice priamo pri ruke.

Možnosť pridať vôňu do výfuku je pre nás bezpredmentné. Doma nič také nepoužívame, domov nám vonia čistotou nie levanduľou. Nie sme predsa v stredoveku.

Čo zamrzí je, že len u niektorých sa udáva skutočný sací výkon vysávača. Takže vybrať si najlepší pomer cena/výkon je vlastne nemožné. Preto sme výber vyriešili jednoducho a rýchlo. Ak má vysávač príkon 2000w a je to dnes na trhu, tak to hádam nebude nejaká srágora s vánkom namiesto tajfúnu.

Vodné vysávače sme zamietli. Teda, ani neprišli do úvahy. Keď už sa rozhodnem, že teda áno, že budem vysávať, tak to musí nastať hneď. Napúšťanie vody a čistenie po skončení vysávanie je pre mňa podobné vojenským manévrom. Dosť čo musím upratať nábytok.  Vezmem, zapnem, vykonám, vypnem, odložím. To je pre mňa ideál vysávača.

Recenzia produktu bude nasledovať po odskúšaní. A celkovo, v najbližšom období sa môžete tešiť na užívateľské recenzie 3 produktov. Moji f-priatelia isto už tušia čo to bude. Keď chcete, môžete byť aj vy mojim f-priateľom. Môj profil Martin Pilnik je otvorený každej žiadosti na f-priateľstvo.

Staré argumenty v prúde času zvetrávajú

Keď som po štarte projektu staznosti.sme.sk tento projekt kritizoval za riziko subjektívneho výberu čo sa bude a nebude uverejňovať, Tomáš ma uisťoval argumentom „sila osobnosti Marianny nedovolí…“.  Usmieval som sa popod fúzy, pretože som vedel, že príde moment, keď samo sme.sk tento argument zosmiešni tým, že do spravovania projektu vloží ďalších a ďalších ľudí.

Piki, Ty hovoríš, že nemáš dôvod Maryši by default dôverovať, že sa stavia k sťažnostiam objektívne. Toto je naozaj veľmi citlivý projekt na dôveru k autorom a my si to veľmi dobre uvedomujeme.

Reálne je to tak, že keby tento projekt nerobila Maryša, tak by ho SME nerealizovalo, pretože nemáme iného človeka, do ktorého by som dokázal vložiť stopercentnú dôveru, že nepodľahne volaniu davu a vždy sa bude pozerať na vec aj zo strany firmy a hľadať pravdu, nie organizovať pohon na firmu.

Komentár Tomáša Bellu k článku „Hádka, ktorú nikto nemôže vyhrať“

Nie nemyslím si, že ďalší a ďalší správcovia by boli menej alebo viac zodpovední ako Marianna. Len som si trochu zauvažoval nad tým vtedajším argumentom.  A áno, bez vánku sa lístok ani na osike nepohne, nie to aby som napísal nejaký článok na svoj blog.

Ale možno som niečo prehliadol a projekt staznosti.sme.sk informuje o vývoji svojich interných procesov.

Doplnené po vydaní

Manažérsky dodatok: Úlohy vždy prideľujte funkcii nie osobe. Úloha, funkcia, osoba – druhý diel seriálu o skapatých psoch a mŕtvych koňoch. Potom vám ani argumenty ani úlohy nezvetrajú a dokážete aj najlepšiemu priateľovi vynadať, že nesplnil čo sa od jeho funkcie očakávalo.

Čím nezáväznejší, tým bezpečnejší

Keď najbližšie dostanem potvrdzovací e-mail rozsahu menšej diplomovky, jeden Michal sa isto pri pohľade do svojej kuchynskej rúry bude nadchýnať.

Inak by to bolo podľa právnika v prípade, ak by spotrebiteľ na viditeľnom mieste videl označenie, že nákup je považovaný za nezáväznú objednávku.

* Celý komentár advokáta k Michalovej sťažnosti si môžete prečítať tu.

V Michalovom prípade to tak nebolo. Stránka predajcu neobsahovala informáciu o tom, že by zadanie objednávky bolo len nezáväzné. Obchod nákup potvrdil e-mailom a ani ten neobsahoval zmienku o nezáväznosti.

Aj e-shop treba vedieť zamknúť, chyby predajcu nahrávajú kupujúcemu. Blog – Sťažnosti.sme.sk (blog.sme.sk)

Hm, čím som starší, tým som, viac presvedčený o tom, že Erikovia sú v tom nevinne.

Papľuhy podomové nepomodlené

Fér ponuku doceníte až keď nejaký pičus odrbe všetky ochrany a začne sa načahovať po vašej peňaženke.

Týmto varujem všetkých podomových obchodníkov, aby sa pratali z mojho dohľadu  a chodiac v hlbokej úklone dodržiavali zdvorilý odstup minimálne 5 metrov od ktoréhokoľvek mne blýzkeho človeka.

Pokračovanie po znížení môjho adrenalínu aspoň o 90% na hodnoty, ktoré sú akceptovateľné na napísanie článku v dokonalom nasraní.