Vojnové reparácie sú ideálny úvod do gréckej turistickej sezóny

Grécko v ostatnom čase pravidelne pri rokovaniach vyťahuje absurdný nápad s reparáciami za 2. svetovú vojnu:

„Jsem přesvědčen, že souhlas (s krokem) by měl být udělen a jsem připraven jej udělit,“ řekl ministr v řecké televizi Antenna TV. Dodal, že „určité vyjednávání s Německem je nezbytné“. Premiér Alexis Tsipras v řeckém parlamentu jasně řekl, že jeho vláda bude po Německu požadovat válečné reparace.

Zdroj:  Můžeme zabavit německý majetek, vyhrožuje Řecko – Echo24.cz.

Možno by sme aj my, Taliani a koniec koncov aj Francúzi. mali byť opatrný, kam sa vydáme na dovolenku. O Holanďanoch a Belgičanoch ani nehovoriac. Veď tiež boli chvíľu súčasťou Veľkonemeckej ríše.

Cestovný ruch je pre Grécko veľmi dôležitým odvetvím a jedným z hlavných súčastí ekonomiky. Na hrubom domácom produkte krajiny sa podieľa 15 percentami a jedno z piatich pracovných miest je v cestovnom ruchu.

Zdroj:  Grécko prekonáva rekordy. V turizme | Relax | TREND.sk.

Alebo že by mali byť opatrný Gréci?

Akokoľvek, je len jediná cesta. Tvoriť ekonomické hodnoty, zvyšovať produktivitu práce. To je jediná cesta. Potom je úplne jedno či ste v EU alebo nie, či máte Euro alebo nie. Všetci s vami chcú obchodovať akosi sami od seba.  Všetci vám chcú požičiavať, lebo jasne vidia, že sa im to vráti. Ste proste atraktívny partner. Zatiaľ z Grécka počuť len to, ako čo najmenej robiť.

Ukázať, že peniaze rozvojovej pomoci prinášajú  trvalo udržateľný blahobyt. Ale to platí nie len pre Grécko, ale aj pre nás.

PRP: Nebuďte sprostí, neberte si pôžičku na darčeky

Čo dodať? No nebuďte sprostí.

Po Vianociach budú výpredaje. Darček nikto neocení, keď je za požičané. Stratíte slobodu. Veci potrebujete, keď ich potrebujete, nie keď ich potrebuje niekto iný predať. A už vôbec nie, keď je slnovrat.

Čo majú, prosím vás, spoločné Vianoce s nakupovaním? Nebuďte za debilkov.

Maďarsko ako ľahká korisť pre podivné pôžičky

Zaujalo ma, aká veľká paralela je medzi Maďarskom a sociálnym prípadom, ktorému nikto rozumný nechce požičať. Pretože vidí nereálnosť schopnosti splácať a nechce sa trápiť so speňažovaním a drancovaním dlžníkových záruk.

Zároveň však Budapešť odmieta ekonomické sankcie proti Rusku. Tie by mohli ohroziť aj čerstvú dohodu o dostavbe maďarskej atómovej elektrárne Paks a ruskú pôžičku v hodnote asi 10 miliárd eur, ktorou chce Orbánova vláda naštartovať maďarskú ekonomiku.

Zdroj:  SME.sk | Orbán pobúril Kyjev slovami o maďarskej autonómii na Ukrajine.

Inak si neviem  vysvetliť, prečo by EU nepožičala Maďarsku. Prečo by nepožičali naše finančné inštitúcie.

A nebude to tak, že by sa muselo na oplátku zaviazať, že sa začne správať tak nejak ekonomicky rozumne? Že si môže napožičiavať len toľko, koľko je schopná jeho ekonomika aj vrátiť v podobe peňazí?

Lebo požičať tak, že už dopredu viem, že sa zahojím zhabaním zábezpeky, to vedie úžerníci a všelijaké pochybné existencie už dávno.

Banka pre vaše nápady nemá pochopenie, pretože sú jednak absurdné (požičať si na zbytné veci) alebo že jasne vidí, že nikdy nemôžete pôžičku splatiť. Tak čo urobíte? Pôjdete o poschodie nižšia a nižšie a nižšie až sa niekto nakoniec nájde, kto vám požičia. Postupne si odrežete jedno memento za druhým, jednu ekonomickú bezpečnostnú poistku za druhou. Až vám to buchne ako Černobyľ. A okrem iného medzičasom už naplno tancujete ako veriteľ píska.

V rámci EU musíme na to dávať pozor. Maďarská pôžička od Ruska je jednak rizikom, že Maďarsko bude musieť tancovať, ako Rusko zapíska. Ale je tiež indikátorom hlbších problémov ich ekonomiky. Keby ich nemali, kde kto na západe by si ruky zlámal, čo by im núkal peniaze na požičanie.

ČR na intervencii prerába ročne 345 miliardy, ČNB sa chváli, že zarobila jednorázovo 46 miliard

Celkový HDP Českej republiky je nejakých približne 3843,9 miliárd CZK (rok 2012). Intervencia znehodnotila českú korunu voči euru o cca 9%. Ako počítam, tak počítam, ak by chcelo Česko naraz vymeniť všetko, čo sa v štáte za rok zarobilo na eurá, prišlo o cca 345 miliardy korún.

A pozor, to je každý jeden rok, pokiaľ sa kurz nevráti späť. Lebo každý jeden rok sa v ČR vyrobí nových cca 3900 miliárd CZK (v podobe HDP) Buďme milosrdný a počítajme len cca 5 rokov, veď kto dokáže povedať, že by CZK za najbližších 5 rokov plynule sama neoslabila o 9%? Takže za tých 5 rokov je to čistá strata Českej republiky estetických 1725 miliárd CZK (cca 40% jednoročného HDP).

V nedávnom článku sa ČNB chváli, že:

Centrální banka loni vydělala přes 73 miliard, z toho přes 46 miliard díky listopadové měnové intervenci. Vlivem oslabení měny se totiž zvýšila hodnota devizových rezerv vyjádřená v korunách. Největší rezervy banka drží v eurech, které loni podražilo o devět procent (z 25,14 a 27,43 Kč). Na konci loňska ČNB držela v rezervách přes 40 miliard eur, což bylo díky devizové intervenci o pětinu více než předloni.

Zdroj:  ČNB na intervenci vydělala 46 miliard. Radním stouply mzdy o statisíce – iDNES.cz.

A to sa skutočne oplatí.

Účtovníctvo naozaj znesie všetko. Ale chlieb musíte kupovať za skutočné peniaze.

Definícia pojmov

HDP – hrubý domáci produkt
hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených rezidentskými jednotkami sledovaného územia (spravidla štátu) za sledované obdobie (spravidla za rok) (hovorí Wikipedia)

 

Súvislosti kurzovej intervencie na českej korune

Dňa 18.12. vyšiel rozhovor s guvernérom ČNB, ktorý si intervenciu pochvaľuje.

Česká národní banka je zatím spokojena s dopadem svých intervencí, které před měsícem výrazně oslabily korunu. V rozhovoru pro Českou televizi to řekl guvernér ČNB Miroslav Singer. Banka by podle guvernérových slov se svým kurzovým cílem – který je nastaven okolo 27 korun za euro – hýbala pouze tehdy, pokud by došlo k dramatickým změnám v ekonomice.

Zdroj:  Singer pro ČT: S intervencí jsme spokojeni — Ekonomika — ČT24 — Česká televize.

Dňa 18.12. sa uskutočnil strmý pád kurzu CZK k EUR z 27,657 Kč/€ na 25,978 Kč/€ čo je -6,1%. Kurzová hladina pred intervenciou dňa 6.11.2013 bola 25.784 Kč/€

Kurzový vývoj CZK jeseň 2013

Kurzový vývoj CZK jeseň 2013 (Zdroj: ecb.int)

Základom všetkého je matematika.

Kontext k zabudnutým bankovkám v Moskve

Ve skladištní hale na moskevském letišti Šeremetěvo leží 20 miliard eur půl biliónu korun, o které se majitel nebo příjemce už šest roků nehlásí. Peníze sem dorazily v roce 2007 z Frankfurtu nad Mohanem na 200 dřevěných paletách. Na každé z nich leželo 100 miliónů eur po stoeurových bankovkách.

Zdroj:  Na letišti v Moskvě leží šest let 20 miliard eur na paletách. Nikdo se k nim nehlásí – Novinky.cz.

Trochu som pogúúglil a našiel nejaké zaujímavé čísla. Napríklad keď Estónsko prechádzalo na Euro:

Do 10 komerčných bánk, ktoré podpísali zmluvy o predzásobení s Eesti Pank, boli dodané bankovky v celkovej hodnote 187 miliónov EUR (10,5 milióna kusov) a mince v celkovej hodnote 28 miliónov EUR (85 miliónov kusov), čo zodpovedá približne 23 % objemu bankoviek požičaných z Eurosystému a 44 % objednaných mincí.

(Zdroj: EU)

Alebo taký český štátny rozpočet:

 

Rok 2009
2010 2011 2012 2013
Skutečné příjmy 974,8 1000,38 1012,76 1051,39
Skutečné výdaje 1167 1156,79 1155,53 1152,39
Skutečná bilance −192,2 −156,42 −142,77 −101

(Zdroj: Wikipedia, čísla sú v miliardách)

Tak, tak.  V Moskve leží polovica ročných prímov Českej republiky.

Ten pohyb bankoviek, to nie je len tak, že si vyberiete v bankomate na večeru s frajerkou. Spomeňte si na to, keď vás bude daňový úrad popoťahovať za o 0,01€ nižšiu zálohu na daň z príjmu. (Mne sa to stalo.)

Ach jo!

A potom je tu ešte ten boj proti terorizmu v podaní internetovej zálohovacej agentúry NSA.

Ach jo! Ach jo!

Strácame čas hlúpou otázkou

Vraj sa úspešných opýtali, či by vedeli vyžiť z 350€ na mesiac. Úspešní úprimne odpovedali že nie.

Ani ja by som nevedel. Preto sa snažím byť úspešný. Mám sa za to  skrývať a chodiť po kanáloch?  Za to, že nechcem, vyžiť z 350€?

Ale že sú to hlúpe otázky, čo? Navyše z tej otázky razí závisť ako methanol z Moraváka.

Tak teda položím podľa mňa oveľa rozumnejšiu otázku:

Čo ste sami dnes urobili preto, aby ste nežili z 350€?  To je otázka pre kapitalisticky mysliacich.

A pre socialisticky uvažujúcich tu mám variant tej istej otázky: Čo urobili dnes štátny úradníci a politici pre vás, aby ste nežili z 350€? Prihnojili dostatočne kapitalistov, alebo ich  nechali uschýňať? Bude z nich dobrá úroda?

Viete priatelia, nerozumiem závisti. Že prečo nerozumiem? No pretože som lekárnik a viem o živote svoje. A to bude pravdepodobne ten dôvod, prečo si nekladiem idiotské otázky, či by som vedel prežiť s 350€. Čas je krátky. Buď sa budem zaoberať blbosťami, alebo rozumnými vecami.

Pod čiarou: Na druhý deň jedna úspešná koťuha srandistická vyrukovala s tým, že on by to vedel. Aj z 300€. ǓJeho úprimnosti verím. Tak ako verím, že keď sa nahneme nad krajopád uvidíme 4 slony a korytnačku.

Vyjasníme si svoje sociálne cítenie k samému sebe

Kdesi som toť nedávno započul, že kdesi robili nasledovný test: Najprv sa opýtali, či kvôli odmene niekoľko tisíc eur pustia do iného človeka elektrický prúd. Odpovedali poväčšine nie. Keď im potom skutočne dali do ruky kábel a zamávali pred očami bankovkami, väčšina kábel priložila.

Španielske banky, a prečo vlastne španielske, prosto všetky banky, spravujú cudzie peniaze. Keď ich manažéri prehajdákajú a popri tom splnia kritériá na udelenie prémii, tak tie odmeny dostanú.  Ak budú veľmi obozretní pri prehajdákavaní, nesplnia plán, nedostanú prémie.

Každý jeden z tých bankových manažérov vám povie, že sa treba pri udeľovaní úverov správať obozretne. No kvôli svojim prémiám… Proste priložia kábel a ani sa len neobzrú, či sa niekto nepozerá.

No dobre, tak ich nechajme skrachovať, banky jedny nerozumné. Tak im treba, akcionárom hlúpym, keď dávajú manažérom motiváciu k likvidácii svojho majetku.  Proste priložme kábel a nech sa trasú.

Zajtra mi stopercentne zíde na um betálny nápad, ako vyriešiť prenášanie vody v cedníku. Keď banky skrachujú, nikto mi nepožičia a ja nebudem mať čo do úst. A pritom, taký skvelý nápad ma zajtra nadol. A viete prečo mi nepožičajú? Lebo včera niekto na ulici dosť hlasno kričal, že tým manažérom treba priložiť kábel.

Neviem ako vy, ale ja k akcionárom bánk nemám ktovie aké sociálne cítenie. Našepkávajú kde-komu tam kdesi v EU, aby boli ich banky zachránené. Aby ich straty z úverov na prenášanie vody v cedníku zaplatili politici z peňazí, ktoré vybrali na daniach.  Jedny cudzorozhodníci nabádajú iných cudzorozhodníkov, ako majú o tých cudzích peniazoch čo spravujú rozhodnúť.

Ale k sebe mám dosť veľké sociálne cítenie. Celkom by sa mi hodilo, keď ma zajtra napadne to s tým cedníkom na vodu, aby mi bola banka požičala na výrobu cedníkov na prenášanie vody.  Sľubujem, že  nebudem pahltný. Za toho prvého pol roka, čo ich budem vyrábať na sklad, si dám len priemerný rakúsky plat.

Nuž asi takto vidím v skutočnosti to, keď Španieli pobehujú po ulici a nadávajú bankárom, že im požičali na ich výplaty, ktoré dostali ako robotníci pri stavbe tých bytov, ktoré žiaden Španiel nepotrebuje. Alebo keď Gréci prostestujú proti splateniu peňazí čo im poslali obyvatelia ostatných krajín EU na výplaty v štátnej správe, za ktoré si nakúpili terénne poršáky.

Aj strata na dôchodkovom účte je stále viac ako dokázal štát

Budú konkrétne čísla. Žiadna anonimizácia skrz bulharskú konštantu.

Základom je Index

A tým indexom je vraj takzvaná miera náhrady. Čo je vraj pomer medzi priemernou mzdou a priemerným dôchodkom. Odborníci hovoria, že snahou je byť niekde na 50%. V roku 2008 to vraj bolo 42-45%.

Pôvodne som chcel ukázať tieto čísla na príklade môjho otca. Pri počítaní sa mi do toho vkrádala stále väčšia bulharská konštanta a tak som trochu pogúúglil. A narazil som na zaujímavý materiál:

Priemerná miera náhrady je v slovenských podmienkach funkciou náhradového pomeru, pomeru valorizácie a rastu priemernej mzdy, miery solidarity, štruktúry a výšky  priznaných starobných dôchodkov v minulosti, predlžovania dôchodkového veku a počtu priznávaných predčasných starobných dôchodkov. Pri dlhodobých projekciách k tomu musíme priradiť  aj meniacu sa demografiu Slovenska.

Prečo pri vysokom raste dôchodkov klesá miera náhrady? | Otázky od všetkých, odpovede od odborníkov. Portál Hospodárskych novín. – HNblogy.

A práve tam spomína práve tých 42-45%. Tak som to vzal ako bernú mincu.

Teda, ako bernú mincu… S tým číslom sa pekne machruje a čachruje. Napríklad iný sekundárny zdroj vzal nejaké dáta z nejakého obdobia a z nejakej vzorky (všetko neuvedené parametre výskumu OECD):

Z členských krajín OECD je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou najvyššia v Grécku, Maďarsku, Holandsku, Luxembursku a na Islande. Práve z dôvodu, že penzie podliehajú výhodnému daňovému režimu alebo nie sú zdanené vôbec, tak je pomer medzi penziou a priemernou čistou mzdou dokonca v Grécku, Maďarsku a na Islande vyšší než 100 %.

Naopak najnižšia je priemerná čistá penzia v porovnaní s priemernou čistou mzdou v Mexiku, Írsku, Japonsku, Veľkej Británii a na Novom Zélande. Výška dôchodku v porovnaní s priemernou mzdou je v porovnaní s priemernou mzdou je na Slovensku a v Českej republike porovnateľná so Švajčiarskom, Belgickom alebo Fínskom.

Porovnanie priemerného dôchodku a mzdy vo svete – Finance.sk.

Akokoľvek…

Teraz by bolo zaujímavé ešte dohľadať, aký je pomer toho, čo sme štátu dali k tomu, čo od neho dostaneme.  Trebárs v prípade, že máme šťastie a budeme poberať dôchodok 20 rokov. A pekne prepočítané na dnešné peniaze. Hm, to už asi nie je len tak.  A tak budem veľký optimista.

Nechcem byť špatným prorokom, ale neverím, že by sa tých 40 rokov človek nedal štátu minimálne toľko, koľko potom za 20 rokov dôchodku od neho dostane. Ale dobre, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.

Extrém – dôchodok nasporený z vlastných zdrojov

Dostal som ponuku od svojej českej banky, že mi spočítajú a navrhnú, ako by som mal hospodáriť so svojimi peniazmi. Tak som im, okrem iného povedal, že by som od dnes chcel sporiť 20 rokov tak, aby som potom mohol 15 rokov brať z týchto peňazí mesačne 27 000Kč. To je pri dnešnom orientačnom kurze 25Kč/€ cca 1080€ mesačne.

Spočítali mi, že by som mal relatívne rizikovo investovať 9700 Kč mesačne počas najbližších 20 rokov čo je cca 2.328.000Kč. Po zarátaní indexov a bulharských konštánt pre rizikové investovanie by to mohlo hodiť tú požadovanú 1080 eurovú mesačnú rentu 15 rokov, čo je cca 197.400€

Ak sa dám na túto cestu, tak z odložených 93120€ dostanem 197400€. Pomer odložených (ktorých som sa musel vzdať) k utŕženým je 2,1.

Nalejme si čistej pepsikoly

Tak si to zvážte. Index 45% z pôvodnej mzdy alebo 2,1 krát to, čoho som sa musel nateraz vzdať.

Tí, čo sa spoliehajú na štátny dôchodok  a poctivo odvádzajú, sa musia svojich peňazí vzdávať cca 40 rokov. Ja len 20. Fakt nechcem byť špatným prorokom tak, nech teda je to pre tých 20 rokov dôchodku práve 1:1.

Takže si to porovnajme: Optimistických štátnych 1,0 k mojim 2,1 čo sa týka odvedenej a získanej hodnoty. A hrôzostrašbných 45% (71,2%) k mojim cca 140% priemernej mzdy (781€/2011).

Ak umrú skôr ako za 20 rokov poberania renty, odkladané peniaze sú v ľufte. Teda pardón, nie tak úplne. Boli solidárne odvedené pre ostatných, ktorí nemali to šťastie. Hm?!?

Nemali šťastie, tak prispeli tým, čo nemali šťastie si tú rentu vybrať?  Alebo, keďže nemali šťastie si tú rentu vybrať, tak solidárne prispeli môjmu dedovi, ktorí to šťastie mal a dôchodok poberal 38 rokov? Nejako túto solidaritu nešťastných k šťastným v tomto prípade nechápem. Ani použitie slova poistenie.

Ak ja umriem skôr, ako vyluxujem môj dôchodkový účet, zvyšok niekto zdedí.

A to je ten dôvod, prečo hovorím, že aj strata na dôchodkovom účte v druhom pilieri je oveľa oveľa  viac, ako čistá solidarita s tými šťastnejšími.

Zo štátneho tečie naša krv

Čo mi na tom vadí? Práve to, že to vyzerá akoby o tie prachy prichádzali hlupáci a sú to ich prachy. Lenže v ich prípadoch tými hlupákmi sme nakoniec my, čo sa skladáme z výplat na rozpočty štátnej správy. Tým ľuďom, ktorým je počet rádov v sumách absolútne fuk. A ktorí za svoje chyby platia len virtuálne. Pretože poškodení sme my a nám škodu nikdy nekompenzujú.

Ak niečo vyzerá príliš dobre, tak tomu hneď neverte (spravodaj)