Nie len zákaznícky pohľad na zdražovanie Piana

Tak nám zdražili Piano, pani Muellerová. A argumentujú honosne. Že vraj máme k dispozícii oveľa väčšiu ponuku.

No jo priatelia, ale vy konzumujte ponuku? Ja teda nie, ja konzumujem obsah. A keďže má rok len výnimočne 366 dní, deň práve a len 24 hodín a ja len dve oči a jeden mozog a navyše som muž, dokážem stále konzumovať rovnaké množstvo obsahu. Takže čo mám z toho, že mám väčšiu ponuku? No nič. Leda tak depresiu z nutnosti vyberať zo stále väčšej a väčšej a neprehľadnejšej ponuky.

No potrebujem to ja? No potrebujem za to dokonca platiť viac? No nepotrebujem. Ja rozhodne nepotrebujem platiť viac.

A teraz ten nie len zákaznícky pohľad

Takže nalejme si čistej pepsikoly: Niekto chce viac peňazí. Alebo tí, čo do Piana ponúkajú obsah alebo prevádzkovatelia Piana alebo ešte niekto iný. Dôvody sú v zásade irelevantné, proste sa ráno zobudili a prvé čo ich (nie im, ale naozaj ich) napadlo, bola myšlienka „Predávajme drahšie“.

Takže máme tu produkt a tvorca produktu potrebuje navonok odprezentovať zmenu ceny. V nedávnom čase sa mi (a aj ostatným) snažil jeden vážený markeťák (kerlamkár alebo ako sa chce nazývať, oni sami v tom majú zmätok) nahovoriť, že reklamka je v tom nevinne, to výrobca vyrába sračky. Reklamka len propaguje tie sračky. A robí kvalitne svoju prácu.

Takže aj v tomto prípade si prevádzkovateľ Piána vymyslel, že chce viac peňazí. Aj v tomto prípade si tvorca (Pozor, nie marketér!) vymyslel, že zdraženie zaobalia ako rozšírenie ponuky. No jo, priatelia, a čo teda robil marketér? A čo by vlastne vymyslela reklamka ak by tvorca to vymýšľanie prenechal na profíkov v reklamke?

Niečo my tu neštimuje. To už tak býva, keď použijem dôkaz sporom. Spor je v tomto prípade v tom, že som akceptoval názor toho renomovaného reklamkára, že reklamky sú v tých lžiach a manipuláciách s pravdou o produkte nevinne. Že to výrobcovia vyrávajú sračky a reklamka kvalitne vytvára kvalitnú a pravdivú prezentáciu tých sračiek.

Pod čiarou: Naozaj si myslím, že Piáno je skvelý produkt. Akurát ako mysliaci konzument jednoducho musím byť apriori proti jeho zdražovaniu. Nakupovanie jednoducho nie je charita. Väčšinou.

Google One Pass – ako vystrihnutý z minulého storočia

Google prináša systém predplatného z minulého storočia. Škoda.

Systém pak funguje následovně:

* u „zamčených“, tedy placených článků se zobrazuje pouze náhled, zpravidla titulek a úvodní odstavec.

* Kliknutím se pak zájemce o plné znění dostane na stránku, kde si vybere možnost zaplatit za článek, či si vybrat různě dlouhé předplatné.

* Pak je odkázán na stránky nákupního online systému Google Checkout, kde proběhne platba (tam je nutné zaregistrovat svou platební kartu).

* Následně je uživatel odkázán zpět na zpravodajský server, kde již vidí kompletní materiál.

Google nabízí vydavatelům systém One Pass, pro jednorázové platby i předplatné. Nechá si 10 % | Médiář.cz

Peniaze - všade iné, všade znova a znova a znova až do omrzenia vytrčená ruka.

Peniaze - všade iné, všade znova a znova a znova až do omrzenia vytrčená ruka.

Systém One Pass podporuje fragmentáciu, individualizmus vydavateľov, lokacizmus – všetko sú to neduhy, ktoré kritizujú pokročilý užívatelia obsahového webu už najmenej 10-15 rokov.

Ten klavírny nápad som nemal, no to nie je dôvod nehovoriť o ňom ako o nápade výbornom.  Hromadné predplatné pre mnoho webov naraz a bez pocitu užívateľa, že každú chvíľu naráža na nejaké hranice. One Pass takto dobrým nápadom ani zďaleka nie je. Je plný hraníc. Na internete?!? V 21. storočí?!?

Navyše systém One Pass neustále pripomína užívateľovi, že za niečo platí. Až do omrzenia. Až do otrávenia užívateľa.

Nechať užívateľa stále a dookola uzatvárať dohodu o nákupe obsahu s novým a ďalším a ešte ďalším poskytovateľom obsahu je presne v duchu nechajme pracovať ľud. Akurát mám pocit, že to je presne tá forma služieb, ktorá je už pomaly na konci. Už prichádza na internet nová skupina ľudí, ktorí na tieto maniere nie sú navyknutí. Sú zvyknutí, že predajca odmaká celý predajný proces za zákazníka.

Možno koncept Google samoobslúh (Adsense, Adwords…) nateraz funguje, no možno iPhone ukazuje, že hlavný prúd je trochu inak nastavený. Ja teda určite nie, možno ani vy – moji čitatelia, ale ja istotne nie som hlavný prúd a netvorím kritickú masu.

O systéme Apple sa dá napísať to isté v bledo modrom. Navyše zavádza platformovú (a na zobrazovači závislú) segregáciu z pred obdobia prístupného webu.

Trochu o pointe článku

Zatiaľ ide len o náčrty a koncepcie. Ani Piano ani One Pass zatiaľ nikto nevidel. Ale kedy, ak nie vo fáze konceptu a prípravy treba varovať, že to vymysleli hlúpo a teda že sa zákazníkom nechcete stať?  Čert nech vezme Google. To je len technológia. Tu ide práve o ten obsah. A je len na vydavateľoch, pre akú formu sa rozhodnú a teda akým smerom sa bude obsahový web najbližších pár rokov uberať.