Nie toto nie je vtip, toto sú zastupitelia v Prahe 5 a ich kvetináče

Kto sleduje dejiny betónových kvetináčov, má ďalšiu neuveriteľnú kapitolu do ságy:

„Necháme vypracovat studii, zda by bylo možné část truhlíků zakopat pod zem,“ řekl Smetana. Více než 200 truhlíků pořídila radnice před několika lety za asi 18 milionů korun.

Pokud by studie ukázala, že na některých místech by bylo možné truhlíky zahloubit, radnice si nechá udělat projekt, na jehož základě betonové nádoby nechá zakopat pod zem.

Zdroj:  Nový nápad: zakopat betonové květníky pod zem. Za peníze EU – Echo24.cz.

Rehotal som sa asi 5 minút a nemôžem nijakovsky ten článok dočítať. Chytá ma ďalší a ďalší záchvat smiechu.

Keď je niečo komunistická pičovina, nepodarí sa vám z toho urobiť svadobnú tortu.

Podobná sága sa zdá byť správa českej Koruny v podaní ČNB.

Pod čiarou: Ufff, bolí ma od smiechu brucho, ale dal som to až do konca.

Omezení hluku – nerušiť, firma Štát s.r.o. podniká

Priatelia, keď náhodou pôjdete po Prahe, všimnete si na niektorých miestach diaľničných ciest v meste obmedzenie na 50 km/hod s dodatkovou tabuľkou „Omezení hluku“. Doteraz som si myslel, že je to prienik dadaizmu do cestnej dopravy. Ale ono je to inak:

Velkou soutěž ministerstvo vyhlásilo kvůli údajné úspoře peněz. Nekonal se však otevřený tendr, jen ministerstvo oslovilo osm advokátních kanceláří, ze kterých vybralo čtyři – nerozhodovala ani cena. Dvojici WGM a AK Jansta, Kostka & spol. doplnily AK Kříž Bělina a AK Hartman, Jelínek, Fráněk. „Tyto kanceláře přitom neměly zkušenosti v agendě silničního hospodářství a potřebné zkušenosti a znalosti získávaly za pochodu od jednotlivých zaměstnanců ŘSD ČR,“ uvádí zpráva o činnosti ŘSD.

Zdroj:  Zvládla by to sekretářka, Řebíčkovi advokáti si naúčtovali stamiliony – iDNES.cz.

Áno, priatelia, tie dodatkové tabuľky vás upozorňujú, že máte držať hubu a krok. Nemôžete predsa vyrušovať, keď podnikajú vami zvolený politici vo firme Štát s.r.o.

Keď pôjdete po Prahe a budete sa plížiť po mestskej diaľnici 50, spomeňte si. Ak vám bude dlhá chvíľa, zatrúbte si.

Nebolo čas sa pýtať odkiaľ a kam

Chlapi, dôležité je, aby to malo dva pruhy, kua kua.  Spravíte mi tam dva pruhy, inak pôjdete do Egypta tavy dojit. Kua.

Dva pruhy! Úkol zněl jasně – dva pruhy. Nebylo kdy se ptát odkud a kam.

Na Blanku by se pak okruh podle náměstka primátora Josefa Noska napojil přes ulici V Holešovičkách. Ta už je ale dnes velmi zatížená a počet aut, která tudy projíždějí, se ještě zvýší za dva roky, kdy se otevře tunel Blanka.

A provizorní řešení východní části Městského okruhu by sem přivedlo další auta. „Necháváme prověřit, zda je náhradní trasa technicky možná. Nicméně parametry splňuje. V každém směru se jezdí dvěma pruhy,“ řekl Nosek.

Praha nemá peníze na dokončení Městského okruhu, nahradí ho Průmyslová – iDNES.cz.

Dva pruhy – a to ty máš.  Pepíčku, to ty máš.

Odborníci na matematiku – fakt slušnej voddíl. Keď to človek vidí, týchto bafuňárov, vznikajú neuveriteľné asociácie. Kam sa hrabe STS Chvojkovice – Brod na vesničku Pelíšky.

Socialistická logika spokojnosti so službami

V 80. rokoch minulého storočia bolo dôležité, že národné hospodárstvo šlapalo k svojej vlastnej spokojnosti. Že ľudia z neho nemali žiadny úžitok, nebolo dôležité. Hlavné boli hektárové výnosy.

Dnes som sa dočítal, ako si rochní organizátor pražskej MHD, že nemá po zmenách žiadne poroblémy.

„Zatím nemáme vůbec žádné problémy. Jezdíme na sto procent bez nějakých omezení,“ řekl zhruba ve tři čtvrtě na sedm ráno iDNES.cz dispečer Dopravního podniku. A tak to zůstalo po celé ráno.

Revoluce v pražské MHD způsobila jen drobné zmatky na zastávkách – iDNES.cz.

Viete, ak by od 1. septembra jazdila po Prahe len jedna jediná linka, bola by spokojnosť Ropidu určite 1000%.

Po zmenách tisíce ľudí cestujú dlhšie. Im je úplne jedno, že iné tisícky testujú rýchlejšie. (Síce som o tých spokojných ešte nepočul, ale mám vieru.) A mne je to úplne jedno tiež. Zmena pražskej MHD spôsobila, že ročne prídem o 99,6 hodín spolužitia s manželkou.

To rozhodne časom ocením, ako predpokladá ich kreten-expert.

Nedá sa chváliť zlepšenie hlúpeho konceptu

Pražská Opencard je ďalšou 187 kartou v peňaženke, platiť za drobné služby sa dá až po nabití, nahrať kupón treba fyzickou návštevou automatu, nedá sa použiť za hranicami mesta…  Tak ako sa dá pochváliť, že konečne sa dá podať žiadosť aj elektronicky?!?

Pražané si mohou kartu Opencard zařídit prostřednictvím on-line žádosti přes internet. Tato služba velmi usnadní získání karty a zvýší uživatelský komfort, který projekt nabízí…

Pražané získají Opencard i přes internet | Mediafax.cz

Pražské detaily a malý rébus k tomu

Galéria fotografii, ktoré zachytávajú detaily pražských budov a zaujímavé pohľady na ne.

 Zatiaľ bez popiskov, takže ak máte chuť, môžete v komentároch pod jednotlivými fotografiami – možno hádať, možno s istotou znalca – napísať kde sa uvedený detail nachádza. Niektoré sú jednoduché na rozpoznanie, niektoré zložitejšie a o niektorých skutočne pochybujem, že ich uhádnete.  

Na Vítkove stojí Žižka zadkom do predku

Pravidelná víkendová fotografická reportáž z nášho rodinného výletu.  Tentokrát sme boli na Vítkove obzrieť, ako sa to tí husiti dokázali ubrániť pred presilou.  Na tvári miesta sme zistili, že ak má byť zachovaná historická vernosť, jazdecká socha Jana Žižky by mala byť otočená o Π radiánov.

Keď sa človek o udalostiach učí z učebníc, zdajú sa mu riadne vzdialené.  Rok 1420 ani nehovoriac. Kým som si neuvedomil, že tam, čo stojí Žižka, to je ten Vrch Vítkov, mal som o celej bitke monumentálnu predstavu vytvorenú známou filmovou trilógiou.  A pritom vraj v skutočnosti celkovo umrelo 144 križiakov z cca tridsaťtisícovej armády, ktorou sa Zikmund snažil obliehať Prahu. V kontexte súčasnej veľkej Prahy je Vítkov taký pahorok. Dokonca by som povedal, že je to skôr podstavec pod sochu a nie vrch. Veď uznajte, dobíja sa dolu kopcom.

Apropó, traduje sa, že víťazstvo husitom zabezpečilo aj to, že Zikmund musel dlho cválať do kopca, kým sa konečne s mini stretol. To ho vyčerpalo a keďže husiti nemali kam ustúpiť (za chrbátom mali strž) bola úvodná morálna a fyzická výhoda na strane revolucionárov. Priatelia, choďte sa tam pozrieť. Vítkov je klasickým, jedným z mnohých českých vrchov, ktoré sa dobíjajú z kopca.

Keď sme tam túto jar boli my, dobíjali Vítkov chrobáky, ktoré tam mali svoj veteránsky zraz. Takže tentokrát zachytávajú fotografie tri historické obdobia, Husitov, Históriu železničnej dopravy v oblasti Karlína, Históriu motorizácie Nemecka a samozrejme aj čosi navyše.

Fotky sú klikacie a každá je aj viac ako menej okomentovaná. Tak nech sa páči.

Z Vyšehradu je celkom iný výhľad

Pred rokom sme si pri príležitosti svokrinej návštevy vyšli na Vyšehrad. Poviem vám, odtiaľ je celkom iný pohľad na Prahu ako ste zvyknutí. Posúďte sami, priložené fotky a komentár k nim vás isto presvedčia. A samozrejme, nezabudol som ani na príbeh o našom fúzatom triednom.

To sme boli v roku pradávnom, v čase medzi Václavom a Havlom,  s našou gymnaziálnou triedou na výlete v Prahe a šéfoval tomu náš dejepisár. Povláčil nás všade, kde sa len nejaká pamiatka objavila a triedny matfyzák to so stoickým pokojom zvládal. Keď sme sa z Vyšehradskej skaly nahýňali dole a sledovali premávku lodí tesne pod nami na Vltave, popod fúziky poznamenal:

Sledujte to harmonické vlnenie za tou malou loďou. A pozor, teraz nastalo skladanie vlnení, ako idú tie dve lode oproti. Vidíte, aký je výsledok ak sú vlnové dĺžky rozdielne.

Takže priatelia, Vyšehrad si pamätám hlavne ako miesto skladania vlnení. Nejaké vlnenie Libušiných vlasov a utopený Šemík popri tom blednú závisťou.

Ale dosť bolo príbehov z dávnoveku, pozrite si fotky.

Prahou po stopách zakladateľov Československa

Všeobecne sa traduje, že Československo vzniklo 28. októbra 1918. My, Slováci si k tomu vždy dohodíme dovetok, že sme sa pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra.  Aby nebola história len suchou vedou, podnikám s deckami tajné vlastivedné výpravy. Tajné preto, že len ja viem že základným účelom je natĺcť im do hlavy, že máme nejakú tú históriu, že dejiny sú zaujímavé a ich poznanie rovnako dôležité ako čokoľvek súčasné.

Tak sme aj v roku 2007 podnikli výpravu po stopách otcov zakladateľov československej republiky. V Prahe sú viac menej pokope a keď sa nebojíte chvíľu prekladať pravú nohu cez ľavú striedavo s prekladaním ľavej pred pravú a pri tom celom sa vám nohe nezahrčkajú, môžete vykročiť po našich stopách.

Celý výlet sa uskutočňuje v priestore Hradčan, Strahovského kláštora, jeho záhrad a neďalekého Petřína.

Cháron v Prahe cviká lístky na MHD

Prahou síce netečie Styx (a ani Acherón, kde vraj  mytologicky v skutočnosti Cháron ladne kĺzal po hladine, pospevujúc si radostný chorál o obkľúčených stonoch), ale Vltava, no to pražským radným nebráni, aby pustili trochu mincí a zadotovali  na Vltave prievozníkov. K doterajším trom, pribudli ďalšie dve linky, ktoré sú súčasťou Pražskej integrovanej dopravy.

  • P1 Sedlec – Zámky: zajišťuje celoročně spojení Sedlce a Zámků na severním okraji Prahy,
  • P2 V Podbabě – Podhoří: spojuje celoročně vltavské břehy mezi vyústěním Šáreckého údolí a Podhořím,
  • P3 Lihovar – Dvorce-Žluté lázně: v sezónním provozu (od dubna do října) nabízí spojení oblasti Podolí a Zlíchova, a to včetně návaznosti na pozemní dopravu v zastávkách Lihovar a Dvorce (především l. 118 a 124 ke stanici metra Budějovická).
  • Linka P4 zajistí spojení obou vltavských břehů a všech centrálních ostrovů
  • Lodní linka P5 představuje prodloužení linky P4 a propojí do systému i oblast nad Šítkovským jezem včetně obtížně dostupného ostrova Císařská louka.

Na všech uvedených přívozech platí Tarif PID (normály prestupný lístok na MHD, pozn. autor), ale není možné zde využít SMS jízdenku. Jízdní kolo je přepravováno zdarma. Zdrojom informácii je veľmi pekný web Pražské přívozy.

Onehdá pradávno som počul o tom, ako sa dá elegantne cestovať po Prahe vlakom. Ale keď si dobre naplánujete cestu, tak sa môžete odviesť z Florenca na Petřín ešte bizarnejšou zmeskou dopravných prostriedkov: Metrom, loďou a lanovkou a to celé v Prahe.  Myslím, že by sme to mali pri najbližšej príležitosti vyskúšať.

Apropó, Vltava: Raz ma viezol cez Bratislavu jeden Pražák a keď sme prechádzali po moste Lafranconi do Petržalky, tak som s pýchou na našu krásavicu humorne  poznamenal: Toto je rieka, nie ako ten potok v Prahe. Nuž, skoro ma vykydol do Dunaja, vlastenec jeden.

Apropó lístky na autobus: To si takto sedím tak okolo roku 2004 (plus mímus dvěstě let) na sútoku Otavy a Vltavy pod Zvíkovským hradom (ktorý sa, ako obvykle v Čechách, dobíja z kopca) a pozerám, ako ľudia nastupujú do lode. A zrazu sa ozve nezameniteľný strojček na výdaj lístkov v autobuse zo 60-70-80 rokov: Bzzz-d! Bzzz-d!.  Lepšie som sa prizrel a mal ho tam. V tom zamastenom, na tom právnom mieste rokmi ošúchanom, koženom obale. „Jeden celý a jeden polovičný: Bzzz-d-šťuk-bzzz-d!“ Ťažké retro to bolo.