Markeťáci sú tak zblbnutí vymýšľaním dvojzmyslov, trozmyslov a nezmyslov do reklám určených pre zákazníkov svojich produktov, že nedokážu túto reklamnú hatmatilku vypnúť ani keď oslovujú svojich potencionálnych obchodných partnerov.

Riešil som pradávno takú požiadavku, že či by nebolo možné zrecenzovať čosi nového. Ja reku, čo by nie. Zrecenzovať môžem čokoľvek. Teda skoro. Len mám podmienku, že text bude jasne označený „Platená recenzia“. Dokonca som veľkodušne navrhol, nech navrhnú, koľko sú ochotní za takú recenziu zaplatiť. Plus som sa snažil vymámiť nejakú ich predstavu o rozsahu a dosahu a tak podobne. A zo skúsenosti som sa pre istotu opýtal, či si pod recenziou nepredstavujú, že dodajú svoj text. Aj to by išlo, akurát by to malo správne označenie a podpis by bol určite iný ako môj.

Ako odpoveď mi prišlo, že oni vlastne nechcú recenziu, len upozornenie ich potencionálnych klientov z môjho dôveryhodného zdroja. Aha, tak nie recenziu, ale upozornenie. Nuž, donedávna som si myslel že textová reklama, ako ju poznáme, je také upozornenie. Takže oni si objednávajú u mňa reklamu? Ani to nie, súčasťou odpovede bolo, že nechcú inzerciu. Tak to som bol už úplne v koncoch.

Ja vám neviem, prestávam tomuto svetu rozumieť. Ja tento svet chápem takto: Ak píšete, že chcete recenziu, tak predpokladám, že chcete platenú recenziu. Ak napíšete, že chcete zverejnenie upozornenia, môžem zverejniť upozornenie na novú službu, produkt, web formou platenej reklamy. Ak chcete oslovenie vašich potencionálnych klientov z mojej strany, tak to chápem ako záujem o platenú propagáciu komerčnej služby, také nejaké PíáR, affil a tak podobne. Ak ma chcete informovať, že vznikla služba, produkt, web, tak mi pošlite štandardnú tlačovú správu a ja uvážim, či mi to stojí za to zverejniť. Toto je jediná možnosť, kedy je to fakt zadara. V uvedenom príklade išlo o dobre zamaskovanú tlačovú správu.

A možno je všetko inak. Možno si markeťáci veľkých, obrovských, megakorporátnych reklamných agentúr myslia, že blogér týždeň nebude umývať inbox, pretože v ňom má e-mail od veľkej, obrovskej megakorporácie. Nuž juniorblogéri možno a raz. Starí blogéri veľmi dobre vedia, akú hodnotu má článok na ich blogu. Vedia, čo je komentárový spam, akú má silu RSS a webové čítačky, jaiky a twiterky, ako funguje titulka vybrali.sme. Niektorí aj hodnotu SERPu. A virál je ich domovské prostredie.

A možno si markeťáci, disponujúci veľkým, obrovským, megakorporátnym rozpočtom nevedia predstaviť cenu za inzerciu na blogu v desiatkach až stovkách SK za mesiac, tisíc zobrazení, či inú zmysluplnú jednotku. Prípadne platbu podmienenú konečným umiestnením článku v SERP a podobné vychytávky. Fakt, netuším, kde je ten pes zakopaný, ja som vždy profesionálne sedával na druhej strane rokovacieho stola a môj marketingový rozpočet začínal každoročne hlboko v záporných číslach.

Nedráždite hada bosou nohou. Na blogu 4M zadarmo ani kura nehrabe, nie to markeťáci.

Bude aj pokračovanie… Čosi o tom, prečo píšu blogéri zadarmo o komerčných službách a prečo za texty o iných komerčných službách očakávajú platbu. A prezradím vám ako, chápem rozdiel medzi „zadarmo“ a „cena je 0,00Sk“