Investor sa má starať o peniaze, profík o profesnú stránku

Moja práca je od roku 2000 zameraná na lekárenské siete. A väčšinu z tých, pre ktoré som pracoval viedli investičné skupiny či jednotlivci. S prácou pre siete lekárni vlastnené Pentou mám osobné skúsenosti. Aj z ČR aj zo SR. A nemám s tým najmenší problém.

Pretože všetky tie lekárenské siete sú vedené zo strany investorov tak, aby generovali zisk a prinášali návratnosť investícii. To je to, čo sa od investičnej skupiny očakáva.  A to očakávam aj ja, keď pre nich pracujem.

Bol by som veľmi rozladený, ak by odo mňa zástupca investičnej skupiny očakával nejaké konkrétne lekárenstvo. Keby mal nejaké predstavy o farmácii. To by som bol dosť rozladený a asi ťažko by sme našli spoločnú reč. No vždy odo mňa chceli splniť ich ekonomické ciele. Akým lekárenstvom, akou farmáciou, to bolo na mne ako profesionálovi. A ja ako profesionál som vždy schopný si svoju profesionalitu v konfrontácii s nimi obhájiť.

Ale čo si mám myslieť o vyjadreni

Prečo Penta kupuje médiá: „Rozhodli sme sa investovať do médií, pretože veríme ich primárnemu poslaniu, ktorým je prinášať verejnosti kritické a slobodné informácie.“

Zdroj:  Haščák prehovoril. Reaguje na Sme, Gorilu aj Nicholsona | Strategie.sk.

Keby investovali do médii lebo veria v návratnosť a rozvoj investícii, to by som bol kľudný. To su pak klidný jak Bohuš.

Ale aby mi investor chcel prinášať kritické a slobodné infomrácie? Ako si to prestavuje manažér – zástupca investora vo vedení denníka?

Netuším. A skúsenosti, skutočné reálne skúsenosti z práce na rozhraní manažmentu a lekárenstva mám veru bohaté.

Viem, ako funguje spolupráca s finančným investorom, ktorý chce  aby som ja ako profík priniesol lekárenstvo a farmáciu. Keď chcel ekonóm prinášať lekárenstvo a farmáciu, nefungovalo to. Robil amatérske chyby a my profíci sme sa mu smiali. Keď som v jednej sieti pracoval ako konzultant pre ekonomický manažment, vždy som ich varoval, keď začali siahať do lekárenstva, aby to nechali na profíkov a držali sa svojho – ekonomickej stránky veci. Keď kolegovia lekárnici skúšali siahať do ekonomického riadenia, kolegov som varoval, aby sa nechceli zosmiešniť.

Nechajme profíkom čo patrí profíkom a budeme mať fajné noviny a fajné zisky z nich. Ale dokážu to aj jedny aj druhí? Nie som si istý.

Kto tu tvrdí, že "po Wikileaks" bude svet iný?

Neviem, či je prekvapivé, že práve novinári na čele s komentátormi sú nadšený zo súčasného stavu. Stavu, keď si papaláši čosi upletú a oni majú možnosť to potom odhaľovať národu a svetu. Ak sa spoločnosť otvorí, ostane novinárom už len tá organizácia informácii. A tomu treba za každú cenu zabrániť!

Sulíkovo rozhorčenie nie je v únii ojedinelé. No skúsme si predstaviť, aká atmosféra by vo svete zavládla, keby „hodnostne“ i politicky druhý činovník v Nemecku oznámil, že je najvyšší čas na prípravu plánov na návrat k marke. V tomto svetle treba vnímať Sulíkovu výzvu.

Je to príklad nehodný nasledovania.

Sulíkov „šplech“ | Redakčné | komentare.sme.sk

Ktosi tvrdí, že po Wikilieaks už bude svet iný? No neviem. Pri tom komentári dokonca vidím príznak redakčný. Takže nejde len o komentár. Je to znak, že celý denník SME zúfalo brzdí pätami.

Možno vo svojej podstate po tých tajných službách a rozhodnutiach v prítmí za nás vlastne túžime. Veď práve tak vzniká hodnota insajderskej informácie. A čím viac je človek zasvätený, tým je jeho c. a k. hodnota väčšia.

Úvahy, diskusie, otvorená výmena názorov, oj aké neslovenské či neeurópske. Alebo neľudské?