Nebuďte za debilkov, používajte aspoň skrytú kópiu

Oslovil ma okresný úrad práce, ako sa na amatérskych spamerov patrí. Všetka česť, dobré tradície štátnej správy treba zachovávať. Tak si spravíme rýchlu analýzu. A aj sa poučíme čosi o doménovom koši e-mailových adries.

Oboslali nás (mikro, malé, stredné, veľké podniky) tak, že v kolónke „Komu“ je 108 e-mailových adries, poväčšine generických (info@example.com, firma@example.com).  Zaujímavé je, že až 47 zo 108 e-mailových adries patrí freemailom alebo poskytovateľom pripojenia. (Gmail len 5x). To rozhodne nehovorí o vysokej profesionalite marketingu uvedených firiem.

Keď už tento týždeň mám na blogu v znamení Trpte debilkovia moji, keďže ma nepočúvate, budem aj dnes pokračovať. Nebuďte za debilkov a objavte čaro skrytej kópie.

Samozrejme, skrytá kópia je len bazálne riešenie, ak rozosielate pár hromadných e-mailov raz za čas. Existujú nástroje (aj zadarmo), ktoré pri manažmente hromadných správ pomôžu podstatne komplexnejšie. Ale aspoň tú skrytú kópiu by ste mali ovládať. Je to základná e-mailová vedomosť.

Škoda, že som v dávnejších časoch nepoužíval pri poskytovaní e-mailovej adresy fintu doménového koša. Mohol som teraz vedieť, odkiaľ nabrali moju adresu. V prípade obligátnej info@example.com nezistím nič.

Ups, doménový kôš? Čo to je? Sledujte ma, vysvetlím.

Podmienkou je mať v nastaveniach e-mailov pre doménu zapnutý takzvaný doménový koš. To znamená, že nech je pred zavináčom čokoľvek, vždy do spadne do nejakej konkrétnej e-mailovej schránky. Správca takejto schránky musí byť poučená osoba, aby vedela odlíšiť spam od štandardných správ.

Takže nastavenia máme a ako to teda funguje? Nuž tak, že keď poskytnete niekomu málo dôveryhodnému e-mailovú adresu, tak mu nenadiktujete (nevložíte do formulára na webe) svoju osobnú, ale e-mail v tvare vaše_meno-jeho_meno@example.com. Potom, keď vám začne odniekiaľ chodiť tony spamu, je jednoduché zistiť, kto je ten debilko.

A o čom, že to vlastne ten e-mail od úradu práce bol? Hovoria niečo, že či by som sa eventuálne nezúčastnil pracovného stretnutia. Že nám (mikro, malý, stredný, veľký podnik) predstavia možnosti získania podpory pri vytvorení pracovného miesta pre 29. ročných a mladších.

Pod čiarou: To „example.com“ je štandardom pri používaní domény v príkladoch. Osvojte si to, budete pôsobiť zas o ďalší krôčik profesionálnejšie.

Zbierka obťažovateľov sa rozrastá

Tento článok obsahuje zoznam mojich neobľúbených SK a CZ obťažovateľov. Je priebežne aktualizovaný. To, že sa vám zjavil pred očami znamená, že mám ďalší prírastok.

Zo dňa 31.10.2011

www.sportovytalent.sk – obťažuje ma výzvou na registráciu a bludom o mojej registrácii na weboch EURO.WORLD. To sa nemohlo ani náhodou stať, keďže generickú info adresu nikam nezadávam. Email zaslal „tím portálu športový talent.“  Cieľový web uvádza kontakt na Web Shopping Center, s.r.o. IČO: 36 809 284

Zo dňa 9.10.2010

www.axfone.sk obťažuje ma neodhlásiteľným newsletterom a bludom o mojich nákupných zvyklostiach. Síce sa dá vraj odhlásiť formou RE: ale keďže  odlovili na mojich firemných stránkach generickú adresu, ktorú nikdy nepoužívam na odpovedanie, je to vlastne nemožné.  Tvrdia, že som v minulosti u spoločnosti Axfone nakúpili prostredníctvom predajnej siete, niektorého z internetových serverov alebo som adresu poskytol na servere www.axfone.sk. Nie som si toho vedomý, dokonca to považujem za nemožné. E-mail zaslala firma Axfone s. r. o. IČO: 45 279 608

Zo dňa 17.2.2010

server.sk – obťažuje ma neodhlásiteľným newsletterom. Síce sa dá poslať e-mail na odhlásenie, ale newsletter stále chodí. Web prevádzkuje Web Site Design s.r.o. IČO: 35 749 890

Zo dňa 6.2.2010

pojnt.sk – obťažuje ma textom: „Vážený budúci obchodný parter, žiadame Vás o registráciu Vašej spoločnosti na novom portály…“: Prevádzkuje: Bez uvedenia akéhokoľvek kontaktu a IČ. Doménu vlastní AK-K, s.r.o

Zo dňa 27.1.2010

hladamereality.com – obťažuje natvrdo jednoriadkovou výzvou s html odkazom.  Web prevádzkuje: Bez uvedenia akéhokoľvek kontaktu a IČ.

Zo dňa 30.12.2009

firmy-sluzby.sk– obťažuje textom: „Váš email k nám do databázy zaradený nebol, toto oznámenie je jediné, ktoré od nás na túto emailovú adresu dostanete“. Prevádzkuje: LOXON s.r.o.IČ:28604806 Společnost zapsána v OR vedeném KS v Ostravě oddíl C, vložka 34242

euroinzercia.sk – obťažuje textom: „Vážený užívateľ, blahoželáme Vám, boli ste zaregistrovaný na reklamno-inzertnom serveri Euroinzercia.sk…“ Prevádzkovateľ Brezo & partneri SK, s.r.o. Infolinka 0918909311

Ak máte chuť byť zaradený na tento zoznam mojich na 100% neobchodných partnerov, stačí, aby ste ma otravovali vašou ponukou o ktorú som jakživ neprejavil záujem.

Naopak, naozaj, rád si prečítam vašu ponuku zaslanú mne, oslovujúcu mňa a súvisiacu s mojím životom či podnikaním.

Aktualizované 8.2.2010: Vzhľadom na to, že zákon chráni rovnako všetkých občanov a firmy, aj tých čo obťažujú, aj tých ktorí len nechcú byť obťažovaní podivnými podnikateľmi, zmenil som text tohto článku.  Oficiálne si nemyslím, že horeuvedení prevádzkovatelia porušujú nejaký zákon. Akurát ma osobne otravujú. Verím, že vyjadriť svoj osobný názor na otravnosť a zbytočnosť nejakej činnosti je v demokratickej spoločnosti dovolené.

Akokoľvek, ak má niekto pocit, že jeho podnikanie som označil za otravné neprávom, kontaktujte ma e-mailom a text odstránim a uverejním ospravedlnenie. Verím, že absurdnosť dnešných dní tak bude dovŕšená.

Nevyhovárajme sa na spam

Čo takto zaviesť ďalší etický princíp do internetovej komunikácie? Viete, tak, ako je pravidlom netetikety, že sa na rozosielanie hromadnej korešpondencie používa skrytá kópia.  Čo takto podobne, považovať za eticky neprijateľné, keď sa príjemca správy okamžite po tom, ako ho upozorníte, že neodpovedal, ohradí vetou: Ja som nič nedostal, asi to zmazal spamfilter.

Viete, v ostatnom čase ma to párkrát zarazilo.  Isto to poznáte, keď z následnej komunikácie je vám zrazu jasné, že dotičný musel ten váš e-mail čítať. Len to akosi potom zabudol odpovedať, riešiť, zamietnuť.

Áno, výhovorka na všadeprítomný spam je pekne pohodlná a plná nevyvrátiteľného alibi.  Ale hej, výhovorky sú pre život potrebné, ale hlavným dôvodom, prečo to navrhujem je, že táto výhovorka robí z odosielateľa pomaly kriminálny živel. Prenáša všetku zodpovednosť na odosielateľa.  Cítite to? Tam niekde v pozadí? Také tá narážka, že ste hnusný spamer a tak vás majú tie stroje zafixovaného, každá blacklist vás obsahuje, tak sa snažte mi tú správu doručiť aj v zuboch.

A pritom, stačilo by občas aj do toho spamového koša nahliadnuť, prípadne ten spamový koš poriadne nastaviť. Veď už z princípu je absurdné, keď po výmene desiatok mailov s dotyčným sa vyhovorím, že ten ostatný, práve ten dôležitý, skončil v spame bez akéhokoľvek označenia.

Berte to len ako taký nápad. Dostal som ho po obede, pri popíjaní kávy nad svojou RSS čítačkou.  Napadlo mi, aké by to bolo krásne, keby sa mi na spamový kôš prestali ľudia vyhovárať. To viete streda, filozofický deň. A tak som si dal aspoň sám pre seba predsavzatie:

Na všadeprítomný spam sa nevyhovoríš!

Problém spamu to určite nevyrieši, ale mohlo by naštartovať trochu inú kvalitu v prístupe ľudí k svojmu e-mailovému kontu.

Mojim spamovým ignorantským hovädám

Krátke info spoza Moravy.

„Tuzemští poskytovatelé bezpečnostních řešení prezentovali výsledky o podílu nevyžádané pošty v elektronické komunikaci v Česku. Podle zveřejněných informací podíl spamu v e-mailech za poledních pět let narostl z 20 až 30 procent na stávajících 80 procent.“ Zdroj: Spam stále roste, v Česku tvoří až 80 % e-mailů

Ak na uvedenú informáciu aplikujeme štandardnú bulharskú konštantu pre firemné vyhlásenia, teda čísla vydelíme dvoma, stále dostávame zaujímavú sumičku.

Minimálne 40% času stráveného s e-mailom zaberá neproduktívne triedenie. Či už toho času strojového, alebo ľudského. Rovnako viac ako 40% predplatenej sieťovej prevádzky sú peniaze vyhodené von oknom.

Môžeme len ďakovať našej jazykovej izolácii, že tieto globálne čísla sa nás zatiaľ netýkajú. Ale ak si neurobíme zavčasu doma poriadok, budeme sa brodiť v spamových sračkách rovnako ako anglický internet.

Buď niekto chlap je, alebo nie je

Preto tu dnes vyšiel tento článok a nie článok s nadpisom a témou Anonymný blogér z ******.sk spamuje slovenskú blogosféru. Nie, váš život sa nestal, nie sú dôkazy. Nič také sa nestalo. Žiaden spam som nedostal. Nie sú predsa dôkazy.

Článok je napísaný, dokonca som ho určil na uverejnenie dnes ráno. To viete, vydávať článok večer, keď viete, že na druhý deň nenapíšete ďalší je marketingová kravina. Aj prešiel jazykovou úpravou. A vidíte, teda nevidíte. Nevyšiel.

Po napísaní článku som si ešte trochu pokecal cez IM s jedným… no zdá sa, že už je to viac ako známy. Aspoň mne sa to začína tak javiť, že by som na núdzový telefonát zareagoval priateľskejšie. (To je taká moja súkromná mierka známosti.) Po tých rokoch… Večer bol, tak to skĺzlo do akéhosi filozofična. Potom som si dal sprchu, aj vlasy som si umyl. Pri tom sprchovaní, ako som si drhol lebeňu,  mi všeličo chodilo po rozume. Ale jedna myšlienka sa vracala (poznáte, taká tá myšlienková nauzea) a to neustále: No budeš na diaľku diskutovať s nejakým anonymom? No budeš? No nebudem, som si potykal, ako obvykle. To je tak, keď pred sprchou skĺzne debata po IM do filozofična. Články zrazu vychádzajú navnivoč.

Buď niekto chlap je a bloguje pod svojim menom a dokáže si uťahovať z niekoho verejne, alebo je to zbabelý anonym nehodný mi zaviazať opánky. (Ženy analogicky) Vyplynulo z našej IM debaty.

Murphyho pravidlo hovorí: Nediskutuj s hlupákmi, mohli by si ťa pomýliť. No viem, ja či dotyčný anonym je alebo nie je hlupák? No potrebujem, aby vznikla zámena? No? No nepotrebujem, ako ste správne odtušili.

Chlapi starneme, adrenalín vysychá, spätné vychytávanie serotonínu sa urýchľuje! Toto by ešte pred pár rokmi ostalo v pôvodnom znení bez tituliek. Už to moje blogovanie nie je to čo bývalo. Aj sme si ponadávali, aj si zo seba uťahovali, aj sme vyzerali ako somári pod vlastným článkom, ale Erika sme nechali spokojne riešiť jeho právnickú agendu.

Aj keď… Neviem či ste si všimli, v blogrolle svojich projektov, čo mám hen v pravo dole, už odpradávna sídli jeden odkaz na jeden môj blog (celý blog, nie jeden článok), na ktorý som výnimočne hrdý. Je to Ideálny, politicky korektný, bezpečný blog s maximálnou ochranou môjho súkromia. Ak sa chcete dozvedieť o jeho pôvode viac, sledujte súvisiace linky.

Dane, 1. apríl, letný čas, spamová e-mailová konferencia – svet sa rúti do záhuby

Koniec sveta sa blíži. Je to neodvratné. Už aj v niektorých komentároch o tom píšu: „Konec světa se blíží, hovna tečou po ulicích, PC jsou bez internetu, John pracuje v prodejně“

Dnes je skutočne niekoľko dôvodov prečo nevychádzať na ulicu. Doobeda sa budú davy hrnúť na daňové úrady v túžbe získať pečiatku. Poobede sa tieto davy budú hrnúť do offisov, aby cez internetbanking stihli uzávierku. Sme dokonca vydalo prehľad mŕtvych koncov jednotlivých internetbankingov. Len pre zvýšenie adrenalínu si dovolím pripomenúť, že existuje kolónka dátum splatnosti, a tá môže byť vyplnená aj dátumom do budúcna. A tiež existuje pošta, ktorá zašle daňové priznanie veľmi ochotne aj s doručenkou. Doručenka je všeobecný vynález, ktorý raz ročne môže poslúžiť aj prostému ľudu, nie len úradu.

Rovnako zajtra to nemá cenu so vstávaním skúšať. Na zajtra je hlásený zvýšený výskyt vtákov. Predpokladám, že Google sa opäť zapojí. Pozadu nezaostane ani 1/3 mne známej blogosféry. Jojka dokonca inzerovala svoj prvoaprílový žart niekoľko dní dopredu. Aby ste sa neopakovali, mrknite čo priniesla minuloročná Zbierka prvoaprílových vtipov.

Len ten letný čas, to je prechodný problém, ktorý sa našťastie stáva výzvou len pre hŕstku ignorantských psychológov. Dnes pôjdem spať o ďalších 15 minút skôr ako včera a takto za 4 dni som zas vo vašom normále. Trochu som uvažoval, že by som zotrval v tomto posúvaní o ďalšie 4 dni. Vstať o 5:30 by mohlo priniesť tak hodinu kľudu na písanie, hm, ešte to zvážim.

Už som to zvážil, nemá to cenu.

Spamový bonus navyše. Pamätáte, ako Andrea nevie používať e-mail? (Ak nepamätáte, tak si kliknite na článok.) Nuž, pekne sa nám to rozbehlo. Dostal som 3 spamy od angažovaných skupín. Jedenkrát Kosovo, raz nájomníci reštituentov a jedno veľkonočné prianie (tých som čakal viac, sklamali ste ma priatelia). Slušne som individuálne požiadal pár spamerov, aby si ma vyhodili zo zoznamu, vediac ako to dopadne a nesklamal som sa. Táto požiadavka sa pomaly ale isto stáva novou reťazovkou v našej cca 150 člennej spamovej mailovej konferenci. Ešte chvíľu sa budem baviť.

A len pre nechápavých ignorantov: Áno, mám tlačítko delete, áno mám spamový kôš, ale keď je to také zábavné sledovať vaše ignorantské reakcie a vaše nevedomosti v pravidlách odpovedania na e-mail, tak s vaším zaradením do spamlistu ešte chvíľu počkám. Tento spam je skutočným osviežením v porovnaní s anglickou sexuálnou žumpou v mojom spamovom koši a navyše v prípade farmaceutického spamu je tento pre mňa predmetom pracovného záujmu, takže pre mňa spamom ani nie je. <absolútny sarkaznus>Andrea, vďaka je to skutočne zábavné, dokonca zábavnejšie, ako 1. apríl.<koniec absolútneho sarkazmu>

Aby som bol konštruktívny, tak tu je niekoľko z pravidiel:

  1. Ak odpovedám, tak zásadne len a len tomu koho sa odpoveď týka
  2. Ak odpovedám, zmažem nesúvisiaci text pôvodnej správy vrátane e-mailvých adries ľudí, ktorých sa správa skutočne netýka
  3. Ak odpovedám a zameranie (účel informácie, obsah) e-mailu sa zmenil, zmením aj predmet správy
  4. a tak podobne.

Skutočne, koniec sveta sa blíži. Aj kávu som vypil. Je to neodvratné. Ešte takých pár miliónov rokov a je po našej Slnečnej sústave. Asi začnem užívať Ascorutín tabletky (na Anopyrin 100mg ešte predsa len nemám vek), aby mi to tak netrhalo žily.

Andrea Sváková nevie pracovať s elektronickou poštou

Andrea Sváková, e-mail: andrea.svakova@referendum2008.sk nevie posielať hromadnú elektronickú poštu. Rozoslala všetkým, ktorých má vo svojom adresbooku a možno niekedy s ňou komunikovali pomocou elektronickej pošty ohľadne referenda o koncesionárskych poplatkoch, e-mail a to tak debilne, že všetkých viac ako 180 adries drbla do políčka TO:

A tak som ani ja neodolal možnosti podhodiť e-mailovú adresu andrea.svakova@referendum2008.sk spamovacím robotom rovnako, ako to urobila s mojou adresou mne Andrea Sváková. Keďže toto nie je prvýkrát, kedy sa ľudia okolo pána Sulíka mohli konečne poučiť, ako sa správne rozosiela hromadný e-mail, nemám veru s priamym zverejnením adresy andrea.svakova@referendum2008.sk žiaden morálny problém.

Ak by sa pani Andrea Sváková chcela naučiť, ako sa správne rozosiela hromadný e-mail, odporúčam jej môj článok Objavte čaro skrytej kópie

Adsway EU je spamer?

Sami sa tak v e-maile označili, takže asi áno. Toto absurdné vyjadrenie spolu s absurdným nadpisom je dôsledok západného životného štýlu. Priateľa Erika mám rád, ale radšej s ním pri občasnom stretnutí debatujem o našich deťoch ako o právnych problémoch. Ako som bol býval bol písal, všetci to vedia, ale nie sú dôkazy.

PS: Ospravedlňujeme sa za nevyžiadaný email. Veríme však, že Vás táto ponuka zaujme a Vy k svojej spokojnosti využijete naše služby.

S pozdravom,

Adsway EU

Jo, nie som žiadna spoločnosť, tak si dajte námahu kontrolovať automatické oslovenie na výskyt bežného mena z kalendára. Jeden je osoba, dvaja sú pár a traja, to by už mohla byť spoločnosť. Ale aby jedna osoba tvorila spoločnosť, to by musela trpieť minimálne duplovanou schízou. Návod pre ostatných: Pokiaľ budete svoj spam personalizovať tak, že bude pre mňa naozaj užitočný, dokonca vás pochválim. Ale aj tak vás nemám rád.

Málo marketingu, veľa marketingu – no nekúpte to

Tri príklady, kedy sa nevhodná miera marketingu míňa účinku:

Príklad prvý: Hra na partizána – neviem a nepoviem

Nenapísal by som to lepšie, tak len odkaz na článok » O šmejdoch a profesionáloch » Niečo iné. Zážitky z nákupu v jednom stredne veľkom okresnom meste nabudúce. Toto je naozaj nikdi nekončiaca odysea. Len preto, že majitelia obchodov si myslia, že predavačom môže byť ktokoľvek, uchádzači si myslia, že predávať predsa zvládnu ľavou zadnou a zákazníci opakovanie chodia nakupovať tam, kde získali zlú skúsenosť.

Príklad druhý: Hra na škôlkára – mám, ale nedám

Výrobci pochutiniek v trezorových obaloch prišli na to, že 100 kalórii je objemovo menej ako 100 gramov. Viac: Strategie – Menší balení – vyšší zisk , samozrejme veta má aj pokračovanie: Menšie balenie za cenu pôvodného. Hm, už ani tie horalky nemajú tých 50 gramov ako voľakedy. Už vidím hliníkový obal na ktorom bude veľkými písmenami: 128 molekúl amarounov za cenu 240 atómov. 1200 kalórii na jedno ovoňanie!

Príklad tretí: No potrebujem to ja?

Reklama: Baba A má suprové vlasy, tak všetci stoja v jej rade. Baba B s obyčajným šampónom jednak ušetrila a druhak sa nenadrie. Dokonca si vo voľnom čase môže privyrobiť rozhadzovaním komentárov za úplatu po blogoch.

No nekupte to pani Mullerová!