PíáR politika bez konca a skutky do vlastného vrecka

Ďalší a ďalší a ďalší príklad toho, ako sa reči nikdy nemali stať skutkami. Už odpočiatka:

Švajčiarskej firme AAE predáme 12-tisíc nákladných železničných vagónov a zinkasujeme za ne asi 200 miliónov eur, ohlasoval výsledok privatizácie v lete minulého roka minister dopravy Ján Počiatek.

Odvtedy prešiel takmer rok, Slovensko ešte žiadne veľké peniaze nedostalo, obchod len začali posudzovať protimonopolné úrady. No hlavne sa z ničoho nič zmenil víťaz veľkého privatizačného tendra. Švajčiari sa o svoje víťazstvo podelili pol na pol s iným investorom.

Zdroj:  Na konci Počiatkovej privatizácie vagónov sa zjavil neznámy fond z Malty.

Viete priatelia, ono vo svojej podstate vôbec nejde o to, ako to naozaj je. Podstatou je to, že do 5 minút od takéhoto článku nie je možné vyvrátiť všetko do písmenka tak, aby to aj učňovská mládež pochopila, nie len uverila.

Ako som to spomínal nedávno vo svojom článku?

Neberte ich príliš vážne. Rozprávajú a rozprávajú, ako onehdá v časopise Roháč. Keď sa Jožinko – dieťa svojich rodičov – potreboval aj s kamošom schovať pred dažďom, spomenul si, že by sa im hodil niekto, kto toho veľa nahovorí, ale pramálo povie. Veď viete, ako je to v komiksoch. Hovorová reč postavy je v bublinách. No a Jožinko práve zháňal takú bublinu. Veľkú, ale prázdnu.

Zdroj:  Dnešné dni sú kolosálna ukážka tárajov celého obdobia ich vládnutia | M+M+M+M (4M).

Keď je niekoho život priamo závislý od hospodárskych výsledkov jeho podnikania vo firme Štát, s.r.o. snaží sa. Namiesto toho, aby takýto táraji v politike realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci. Podnikanie v tejto firme im skutočne ide.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Keď si vybudujete vlastnú firmu, potreba tárania vám nehrozí. Veď koho by ste potrebovali prehovárať? Jaj, marketing voči zákazníkom a obchodným partnerom. No dobre, tak trošku tárania teda treba.

Keď podnikáte vo firme Štát s.r.o., tárať musíte vlastne neustále. Ešte by vám náhodou niekto prišiel na to, že si zarábate vyberaním ziskov z firmy Štát s.r.o.

Priatelia, keď som si cez prvý predĺžený víkend pustil RTVS, dozvedel som sa, že na východnej Ukrajine je povstanie a Váhostav-SK je čisto ekonomická kauza.  Táranie, kde sa človekovo ucho ocitne. No keď sa pozriete podrobnejšie na skutky, musíte zákonite (ale skôr nezákonne) naraziť na skutočné pomenovania.  A neviem prečo, ale čím ďalej tým viac sa mi do klávesnice vkrádajú slová z môjho  prastarého článku.

Heš, heš, svine k válovom.

Priatelia, 40 rokov socialistickej morálky je priamo vo vnútri nás. Závisť, ojebávanie na účet štátu, to je to, čo sa počíta.

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou podnikania.

Ups? Ale naozaj? Naozaj len 2%?

Čo ak viac ako 50% ľudí Slovenskej republiky chce? Čo ak viac ako 50% ľudí Slovenskej republiky túži získať doživotnú rentu pre celú svoju rodinu z peňazí vybraných na daniach od všetkých spoluobčanov? Potom pre Slovensko nie je budúcnosť. Ste v riti priatelia.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Naozaj je nás tých, čo si myslia, že podnikať majú ľudia na vlastné triko a štát má len editovať prostredie a starať sa o sociálnu záchrannú sieť, menej ako polovica? To si tú politiku mám robiť sám? A inde?

Štvrtý operátor je sociálistické podnikánie namiesto skutočnej regulácie či otvorenia trhu

Nie nebudeme si nahovárať, že v oblasti mobilných operátorov existuje voľný trh a dokonalé konkurenčné prostredie.

“Konanie regulačného úradu považujeme za absolútne nezákonné a za neprimerané zasahovanie do súťaže na trhu. Predstavte si, že vás niekto núti poskytovať službu konkurencii zadarmo s tým, že vám možno v budúcnosti za ňu zaplatí a vy ani neviete, koľko,” hovorí šéf komunikácie O2 René Parák. A dodal vetu o pripravovaných právnych krokoch.

Zdroj:  Štát tlačí štvrtého operátora tak tvrdo, že mobily Poštatel môžu stihnúť Vianoce.

Mobilný operátori žnú svoje oligopolné postavenie.

Nie nebudeme si nahovárať, že sociálistické podnikánie je cestou, ako má štát zasahovať do podnikateľského prostredia pri substitúcii voľného trhu.  Keď práve sociálistické podnikánie tento oligopol podporuje.

Pošta tvrdí, že má záujem spustiť poskytovanie mobilných služieb pod vlastnou značkou tak, aby stihla silnú predvianočnú sezónu. “Plánujeme začať s predplatenými produktmi. Uvedomujeme si nasýtenosť trhu, preto chceme nájsť vhodné produkty práve pre klientov, ktorí navštevujú naše pobočky. Mobilné telekomunikačné služby chceme spájať s ďalšími našimi produktmi a službami čím vytvoríme atraktívne a od konkurencie odlišné balíky služieb,” uviedla pošta.

Firma Štát, s.r.o. nemá čo podnikať. Štát má vytvárať podmienky a prostredie. Krížové financovanie poštových služieb vo verejnom záujme z výnosov čisto komerčných produktov je zlo.  Služby vo verejnom záujme nemôžu predsa financovať telefonujúci.

Príklady máme čerstvo zo železnice. Linky vo verejnom záujme nemôžu predsa financovať cestujúci na linke Bratislava – Košice. Rovnako ani konzumenti rezňov v reštauračnom vozni. Ani železničné nákladné Cargo. Má to byť samozrejme z daní. Z rozpočtu či už štátneho alebo samospráv.

Namiesto toho, aby sme sa toho, čo prebieha na železnici, vyvarovali, socialisti idú zas podnikať za štátne. Koho trafika to bude? O pár mesiacov budú právnici milovať po gabčíkovských turbínach aj Slovenskú poštu.

Nevypísali súťaž a gabčíkovská elektráreň generuje ďalšie bakšiše

Odhliadnem od detailov následných konaní. Pozrime sa na tú základnú, kardinálnu, hlavnú príčinu:

Zádrheľ môže byť aj v tom, ako a prečo bratislavský krajský súd rozhodol o neplatnosti nájomnej zmluvy. Riešil žalobu Úradu pre verejné obstarávanie a dal mu za pravdu v tom, že keď si štát vyberal, komu dá na starosti prevádzku vodného diela, mal vyhlásiť tomu zodpovedajúcu súťaž.

Keďže tak štát nepostupoval, je podľa úradu celá zmluva neplatná. „Súd považuje túto zmluvu za zákazku na poskytovanie služieb, kedy bolo treba vykonať niektorý z postupov verejného obstarávania, čo nebolo vykonané,“ vraví hovorca bratislavského krajského súdu Pavol Adamčiak.

Zdroj:  Štát preberá gabčíkovskú elektráreň, od Talianov pýta peniaze.

Niekto nechcel konať s prehľadom, otvorene a s dôrazom  na slobodný prístup kohokoľvek k privatizácii.

O nutnosti privatizácie nie je pochýb. Štát je vlastník menom Nikto, o čom nás presviedčalo 40 rokov socializmu.

Tento príklad zas a znovu ukazuje, že mám pravdu s liberálnych prístupoch. Otvorenosť, jednoduchosť, prehľadnosť.  Ani takýto prístup nám nebráni vylúčiť nepohodlných uchádzačov. Štát je zvrchovaná entita, čo si povie, to bude mať. Nechceme to predať Rusku, otvoríme výberové konanie do vnútra EU.

Viete, mne je úúúplne jedno, kto to bude prevádzkovať. Ako správca štátneho majetku potrebujem vyriešiť príjmy štátneho rozpočtu. To znamená jednorázovo v podobe ceny a kontinuálne v podobe dane zo zisku, prípadne dividendy z menšinového podielu s právom rozhodovania o hospodárskom výsledku. Tak jednoduché to je.

Mojou odmenou je plat štátneho úradníka, respektíve politického kontrolóra. Ja si nepotrebujem ulievať peniaze z nejakých právnych analýz, predjednaných bakšišov či od stola dohodnutých výkupných cien na 30 rokov dopredu bez relevancie na trhu.

A už len tak mimochodom: Všimli ste si, že Štát podal žalobu na Štát?  Nie, nie je to normálne. Logicky to nie je normálne. Z nenormálneho konania nemôžete vyvodiť nič normálne. Keď vychádzate z bludnej premisy, dopracujete sa k nekončiacej… Ako by som to len slušne slušne vyjadril? Nie, takýto blbý štát, čo podáva sám na seba žaloby naozaj nepotrebujem.

No možno to takto nefunguje. Možno tento štát nie je možné riadiť slobodne, otvorene a na férovku. Čo myslíte?

Doplnené 18:06: Trochu súvislostí odhalil Karol Galek:

Na základe výpovede malo k prevzatiu Gabčíkova Vodohospodárskou výstavbou dôjsť dnes 10.3.2015. Krajský súd v Bratislave však zázračne, v spore trvajúcom od roku 2007, rozhodol jeden jediný deň pred oficiálnym naplnením výpovede a to čuduj sa svete, úplne opačne ako prvostupňový súd. A Róbert Fico akoby tušil, ako súd dopadne, pol hodinu pred verdiktom začal mimoriadne zasadnutie vlády k tejto téme, a následne zvolal aj tlačovku. A keďže je to chlap činu, hneď poobede, akoby nemal iný program, zašiel sa do Gabčíkova pozrieť a nechať vyfotiť aj osobne.

Zdroj:  Ficov gól do vlastnej brány za 600 miliónov – Karol Galek (blog.sme.sk).

To všetko isto iste bafuňár prekričí sloganom: Gabčíkovo je naše! Potichu sa chystá bakšiš pre vykonávateľa generálnej opravy.

 

Matematika pomôže pri chválení socialistickej vlády

Ministerstvo financií zo zákona povinne zobrazilo zaplatenú daň firiem. Trochu si stými číslami popočítam a ukážem pár zaujímavých súvislostí. matematiku a súvislosti, to ja rád.

Firmu A vlastní štát a reguluje ju

Majme Firmu A, ktorej 49% akcii vlastní Štát, s.r.o.. Takže Štát, s.r.o. si môže na vziať 49% z čistého zisku po zdanení. Z tabuľky sa dozvieme, že naša Firma A zaplatila dane vo výške 50 miliónov eur. Daň v roku 2013 bola 23%, takže zisk pred zdanením bol cca 200 miliónov eur. Zisk po zdanení je 150 miliónov a 49% z toho je 73,5 milióna eur. Takže Štát, s.r.o. si prilepší o 73,5 milióna eur.

Odkiaľ vzala Firma A taký skvelý zisk? Nuž predávala tovar a služby nám, občanom. My sme v každom jednom kúpenom kuse tovaru zaplatili pár centov, ktoré na konci roka dali dohromady 73,5 milióna eur pre štát.

Ak si dobre spomínam, Štát, s.r.o. má hlavne výdavky, nepodniká za účelom zarábania peňazí. Štát vyberá dane, aby z nich financoval rozvoj a sociálne programy. Veď aj také „vlaky zadarmo“ treba z niečoho zaplatiť. Čo tak to si uvedomiť, že tých 73,5 miliónov sú ďalšie dane, ktoré sme na poskytli na výdavky firmy Štát, s.r.o. Peniaze, ktoré sme prispeli vládnej strane na naše vlastné podplácanie.

S námietkami počkajte, dáme ešte jedne zaujímavý príklad.

Firmu B vlastní súkromník a vyhrala tender

Majme Firmu B. Je to firma, ktorá vyhrala od štátu tender, kde súčasťou tendru bolo aj definovanie pravidiel pre zisk tejto firmy. Firma B slúži na výber nejakých poplatkov a ich odvod štátu. Niečo ako daňový úrad, ktorý vyberá dane, tak táto Firma B vyberá nejaké iné poplatky a následne ich odovzdá štátu. Právo vykonávať túto činnosť získala na základe výberového konania. Opakujem to, lebo je to dôležité.

Takže ako hospodárila Firma B? Ministerstvo uvádza, že za rok 2013 zaplatila dane vo výške cca 11 miliónov eur. Takže hrubý zisk pred zdanením bol cca 48 miliónov eur. Zisk po zdanení je teda cca 37 miliónov eur. Vlastníci Firmy B si tak prišli na 37 miliónov eur vďaka vyhratému tendru, ktorého pravidlá sme definovali my občania skrze nami volených zástupcov.  Majitelia Firmy B môžu s týmito 37 miliónmi voľne disponovať, sú to riadne zdanené peniaze, kompletne čisté ako biele rúcho panny.

Neviem ako vy, ale za 37 miliónov by som bol celkom vďačný. Ale na to, že by ste aj vy boli vďačný, by ste isto prišli aj vy sami svojou vlastnou hlavou.

Mali ste námietky voči „dodatočným daniam“ vo výške 73,5 milióna eur v prípade Firmy A?  Tam vás mohla hriať aspoň predstava, že za tie peniaze máme vlaky zadarmo.

V prípade Firmy B boli štátom definované poplatky, ktoré musíme platiť, ktoré vyberá od nás Firma B a za ten výber sme ju odmenili čistým ziskom po zdanení 37 miliónov eur.

Viete priatelia, keď sa na zoznam pozriem len tak od oka, vidím tam len tak baj-očko v prvej 20. firiem z najvyšším čistým ziskom po zdanení asi 80% firiem pohybujúcich sa v odvetviach, kde existuje štátna regulácia. Tož tak funguje štátna regulácia pod taktovkou birmovaných komunistov. Koľko z tých čistých ziskov je v kategórii „vlastnou hlavou“? V regulovaných odvetviach… Vo firmách, ktoré vyberajú zákonom definované platby na základe vyhratých tendtov…

Sľuboval som súvislosti.

Toto všetko sme si už dávno mohli vyhľadať v Zbierke listín obchodného registra. Dnes je to zo zákona ešte viac dostupné.  Čím viac transparentnosti, tým menší priestor na podivné jednania.

Viete, vôbec nejde o to, aby to riešil nejaký štátny kontrolór. Tých politikov si volíme s pomedzi nás my sami. Keď sú dáta takto prístupné, niekto z nás, 4,4 miliónov voličov sa v nich môže prehrabovať a môže tam nájsť všelijaké súvislosti. Potom ich zverejní. Ak tieto súvislosti oslovia viacerých voličov, viacerých politikov, dôjde k zmene.

Mne napríklad nastavenie podmienok, kedy zo zákonných  poplatkov ide 37 miliónov do vrecka súkromných vlastníkov, mne takéto nastavenie vadí.

Naopak, ak vás tieto súvislosti nezaujmú, evidentne vám takýto prístup vyhovuje. Potom je v našej obci všetko v poriadku. A ja si budem hľadať inú obec, kde budú žiť voliči, ktorí skrze svojich volených zástupcov zariadia, aby zisk firiem spravujúcich výber poplatkov bol v pár stotisícoch eur, nie v desiatkach miliónov eur.

Pretože keď zaplatím mesačne na poplatkoch práve o tú časť, čo išla na ten 37 miliónový zisk, menej, môžem sa slobodne rozhodnúť či si kúpim o jedno pivo viac alebo pošlem 2 eurá nejakému blogérovi. Je len na mňa ako budem solidárny.

Áno, za tých 73,5 miliónov štát umožnil cestovať zadarmo vo vlakoch mojim deťom. Za tých 73,5 miliónov mi vzal slobodu rozhodnutia, či pôjdem autobusom, alebo vlakom. Ak by bola služba, ktorú si mesačne od  Firmy A kupujem o pár centov menšia, vynaložil by som tých pár centov na cestovanie mojich detí. Áno, vo výsledku je to jedno, tak-ako tak by som ich zaplatil. Ale tentokrát by som sa ja slobodne rozhodol či zaplatím za cestu vlakom alebo autobusom. Svoju slobodu si ohromne vážim.

Hovoríme o +300€ pre 100 rodín počas 3,3 roku

Takto vyzerá sociálistické podnikácnie vo firme Štát s.r.o.

Asfaltový povrch (na pravej strane, pozn. autor) vynovený za 1,3 milióna eur bez DPH je po oprave perfektne hladký, no nebola to posledná úprava.

Múrik (na ľavej strane, pozn. autor) presahujúci päť kilometrov sa začína neďaleko vodnej elektrárne, vysoký je pol metra, hrubý jeden meter a skladá sa z 2700 „ekokošov“ – teda drôtených klietok naplnených kameňmi. Postaviť ho nechal tiež štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

A koľko múrik, ktorý skôr pripomína zábranu proti migrácii žiab, stál? Aj s rampami vyšiel štát na 514 039 eur bez DPH. Postavila ho bratislavská firma K.P.A.

Zdroj:  SME.sk | V Gabčíkove postavili „čínsky múrik“. Päť kilometrov za pol milióna.

Ako by som to urobil ja?

Dohromady máme k dispozícii 1,3 + 0,5 = 1,8 milióna eur. V jednej cigánskej osade je, tak nech baj očko 100 rodín. Každá z tých rodín dostáva nejaké dávky, ktoré im ledva vyjdú na živobytie. Nehovorte mi, že bývať v chatrči je nejako nákladné. Ale to je úplne jedno. Tých 1,8 milióna eur by som im venoval vo forme hladovej steny. 

Nie nestavali by nejakú stenu. Stavali by cestu. Cestu do svojej osady. Oni sami. Tak 1/3 by spotreboval materiál, možno jeden nákladiak, čo by doviezol ten materiál na okraj osady. Viete si predstaviť, koľko by bolo za 600 000€ vlnitého plechu, kamenia, piesku a čo ja viem čo je treba na cestu vzor 19- storočie?

A tých 1,2 milióna € by sa vyplácalo každej rodine, ktoré príde pracovať. Terénny pracovníci už vedia, ako, kto , kedy. Poznajú ich. A najlepšie vedia, ako si s tým pomôcť. Keby to bolo len 300€ na rodinu mesačne, vy si ani neviete predstaviť vo svojej pregrganosti, ako neuveriteľne by to mohlo pomôcť. Trochu matematiky? 1,2 milióna deleno (300€ x 12mesiacov x 100 rodín) to je 3,3 roku. Áno  priatelia, tú cestu by pokojne mohlo tých 100 rodín stavať 3,3 roka! 

Časť by sa vyplácala v podobe naturálii – potravín, paliva. Časť vo forme preplatenia straveniek pre decká v škole. Terénny pracovníci dávno vedia, čo je na tej nízkoprahovej úrovni treba robiť a ako to robiť. Jediná moja podmienka je, aby sa osadníkom neustále opakovalo, že za tú cestu, čo postavili vlastnými rukami a denne sa na ňu dívajú dostali tieto konkrétne potraviny, tieto konkrétne palivo. 

A je úplne mi úplne jedno, či by to bola cesta. Terénny pracovníci dávno vedia, čo by sa hodilo stavať v projekt hladová stena.

Ak by tá cesta do cigánskej osady mala len 5 kilometrov a bola len z mačacích hláv  a bola široká akurát na jeden voz a stála by 1,8 milióna eur boli by to lepšie vynaložené peniaze, ako ten múrik na hrádzi a super hladký asfalt. Hovoríme o +300€ pre 100 rodín počas 3,3 roku

Jediné čo by sa chcelo od nich, aby prišli pracovať. Žiadne stroje. Pekne ručne. Áno, trvalo by to. Ale uvedomte si, že sa tu bavíme o  cene času nepracujúcich. Hovoríme tu o technológii  prelomu 19/20 storočia. Takže samozrejme očakávam aj produktivitu práce na úrovni minulého storočia.  Hovoríme o +300€ pre 100 rodín počas 3,3 roku navyše! 

Áno, priatelia, tie osady dnes vyzerajú ako vystrihnuté z prelomu 19/20 storočia. Tak nie je naozaj dôvod riešiť ich občiansku vybavenosť na úrovni 21. storočia.

Viete, tých 1,8 milióna eur sme ako štát minuli. Zabudnite už, že existujú. Zabudnite, že vôbec existovali. Sú fuč. Preč. Odovzdali ste ich na daniach tím, ktorých ste si zvolili aby s nimi narábali. Postupným sledom zastupiteľskej demokracie ste rozhodli vo voľbách v roku 2012, že sa má postaviť 5,7 kilometrový múrik kdesi uprostred poľa. Jeho stavba nie je nič iné ako rovnako zbytočná hladová stena, ktorá dala celej idei meno:

Zdi se začalo říkat „Hladová“ až později ve vztahu k hladomoru, který vypukl v roce 1361. V té době na stavbě pravděpodobně našla obživu část nezaměstnané městské chudiny a podle pověstí právě pomoc chudým byla účelem budování zdi. Skutečné záměry však byly nepochybně čistě strategické, nehledě na to, že hladomor přišel až poté, kdy zeď již byla rozestavěna.

Zdroj:  Hladová zeď – Wikipedie.

Štát je tu, aby peniaze míňal. To je vlastnosť. Tu vidíte dve možnosti ako vyhodiť do luftu 1,8 milióna eur.

A mimochodom, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté:

Podľa novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi musí každý poberateľ za základnú dávku 61,60 eura na jednotlivca odpracovať 32 hodín mesačne vo verejnom záujme. Šesť mesiacov prechodného obdobia, určených na zavedenie tejto povinnosti do praxe, sa snažia využiť úrady práce aj samosprávy. Prvé sa pripravujú na koordinačné a kontrolné úlohy, druhé hľadajú pre odkázaných vhodné pracovné príležitosti. Stále totiž platí, že dávku dostanú aj bez práce, ak im žiadna nebude ponúknutá.

Zdroj:  Dávky len za prácu. Niekde to už platí – Domáce – Správy – Pravda.sk.

 

Ministerstvo práce reaguje, že do regiónov vyšle úradníkov, ktorí projekt vysvetlia.

Problémy s financovaním má aj štát. Projekt má stáť jedenásť miliónov eur, pôvodne ho mali financovať z eurofondov.

„Stále nie je podpísaná prístupová dohoda, takže to budeme riešiť zo štátneho rozpočtu,“ povedal minister práce Ján Richter.

Zdroj:  SME.sk | Sociálne dávky si bude treba odpracovať, inak na ne siahnu.

 

Veru nie je to to isté:

 

Vďaka príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami sa v minulom roku (2012 pozn.autor)) vytvorilo 5,5 tisíca pracovných miest.

Úrady práce a sociálnych vecí na tento príspevok vynaložili takmer 17 mil. eur.

Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra 2010.

Zdroj:  Protipovodňový príspevok dal vlani prácu 5,5-tisícu osobám | Slovensko | ekonomika.sme.sk.(vyšlo 24. 3. 2013)

Veru nie je, veru nie je to to isté. Inak by ombutsmanka návrh na krátenie o 61,6€ nenapadla na ústavnom súde.

V súvislosti s právom každého, kto je v hmotnej núdzi na pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, môže zákon upraviť podrobnosti o uplatňovaní takéhoto práva, ale ústavne konformne nemôže ustanoviť iba podmienky, ktoré by toto právo obmedzovali (popierali) takým spôsobom, aby osoby, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, pri nesplnení týchto podmienok boli vylúčené z pomoci, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie ich základných životných podmienok.

Úplné podanie verejnej Ochrankyne práv na Ústavný súd (dokument DOC)

Nedeľné politické debaty sa podnikateľsky vydarili – dávky pre 85 exekútorov a žiadna jediná poisťovňa

Minister hospodárstva v rozhlase povedal, že jedna zdravotná poisťovňa nie je dnes téma. Ak je niečo tým čím je, ani to inak nemôže dopadnúť. Ja som vám hovoril, že to tak je vo svojom jedinom a poslednom vyjadrení k téme jednej poisťovne.

Minister nezamestnanosti v priamom prenose potvrdil, že komisie rozhodujúce o nárokoch na dávky podporujúce vznik pracovných miest súhlasili s finančnou podporou pracovných miest u 85 exekútorov.

Vo svojich článkoch som veľmi zásadne kritizoval, že z dávok nárokových si Smer urobil dávky za odmenu. Nároková dávka je taká, že splníte jasné kritéria a len ich splnenie vám zaručí, že dávku dostanete. Je úplne jedno, či ste biely, čierny, gay, katolík alebo smerák, formálne kritéria na tvorbu pracovného miesta ste splnili, tu sú peniaze.

Dávka za odmenu je taká, že po splnení formálnych kritérií musíte byť v tej správnej strane a mať ten správny svetonázor vyhovujúci členom hodnotiacej komisie. Navyše sa musíte následne podeliť o spätný bonus pre členov komisie. Isto chápete, že som to musel kritizovať. 

No ani počas najhoršej detskej nočnej mory ma nenapadlo, že už formálne kritéria budú stranou Smer nastavená tak, aby cez toto formálne prvé kolo mohla prejsť firma zaoberajúca sa finančnými operáciami. Nie to ešte, aby formálne kritéria na splnenie dotácii na podporu nových pracovných miest splnila exekútorská kancelária, kde je zo zákona definovaná marža (zákon definuje odmenu) a hlavným zákazníkom je štát (garant vymáhateľnosti práva). Potom už je len absolútnym dnom cynizmu politických bafuňárov, že prešli aj cez druhé kolo osobného lustrovania.

Rebríček sa mení:

  1. zlatá medaila – R-podpora pracovných miest exekútorov
  2. strieborná medaila – R-zamestnávateľské agentúry
  3. bronzová medaila –  T-sociálne podniky

Čestné uznanie dostala Č-reklama. 

Takto dokáže vo firme Štát s.r.o podnikať skutočne len socialistická vláda. Socálistikcé podnikánie – aké zvláštne slovné spojenie.

Diagnostika MERS – ďalší dôkaz ako štát na Slovenksu nefunguje

Štát si tvoríme preto, aby sme naň delegovali niektoré úlohy, ktoré sa lepšie riešia kolektívne ako individuálne. Jednou z nich je aj ochrana proti infekčným chorobám.

Nuž takto: Už niekoľko rokov vám vtĺkam do hlavy, že Slovensko ako štát nefunguje. Chcete vidieť ukážku?

Keď sa však jeho zdravotný stav začal zhoršovať, navštívil svoju lekárku Elenu O. v súkromnej poliklinike ProCare v Bratislave. Okrem antibiotík mu urobila iba CRP. Diagnostikovala mu bližšie neurčený akútny zápal hltana. Tomášovu lekársku správu má SME k dispozícii.

„Nedostal som žiaden výmenný lístok nikam,“ odpovedá na otázku, či ho poslala na nejaké odborné vyšetrenie napriek tomu, že jej hovoril o svojej obave z MERS.

Keďže zdravotné komplikácie neprechádzali, iniciatívne sa obrátil na Polikliniku cudzokrajných chorôb v Bratislave, na Kliniku infektológie a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch a oslovil aj HPL laboratóriá, ktoré robia pre spomínané dve špecializované pracoviská laboratórne vyšetrenia.

Všade dostal rovnakú odpoveď. MERS nevedia diagnostikovať, nerobia naň ani laboratórne vyšetrenia.

Zdroj:  SME.sk | Slovensko si s MERS nevie rady, nedokážu ho u nás diagnostikovať.

A??? Hotovo??? Bodka???

Áno, platí pravidlo, keď počujete dupot, neočakávajte ťavu. Ale tento chalan prišiel zo SAE. Tam je viac tiav ako koní.

Ja netvrdím, že každý jeden obvoďák má mať set na testovanie MERS. Dokonca netvrdím, že ten test musíme byť schopný urobiť na území Slovenska. Máme tu EU predsa.

Ale je neuveriteľné, keď človek, ktorý príde z ohniska nákazy, vykazuje nejaké príznaky, pobehuje od dverí k dverám bez akejkoľvek možnosti diagnostiky. Dokonca aj po tom, čo skontaktoval špecializovanú kliniku. Vitajte v treťom svete.

Jediné šťastie, že to  nelieta vzduchom. Ale ani podanie tejto upokojujúcej a možno aj všetko riešiacej informáciu zo strany špecializovanej kliniky nikde v tom texte nevidím.

Do riti, do riti s takýmto štátom (inštitúciou), ktorá pre takéto prípady vypracovaný systém postupných krokov, ale nefungujú. Nemusíme všetko diagnostikovať doma. Sme súčasťou EU, tak to konečne začnime používať.  Biologický materiál odobrať hádam vieme.

Máme skutočne prepracované systémy pre profesné informovanie.  Ako to, že v prípade MERS zlyhali? Kto je za ich správne napĺňanie zodpovedný? Kto má kontrolovať využívanie týchto profesných informačných kanálov.

Ja netvrdím, že MERS je tak nebezpečná ako ebola. Ale práve aj takúto informáciu majú dostať.  A pozor, v tom článku sa nebavíme o zlyhaní nejakej obvoďáčky. Ale o zlyhaní na úrovni vysoko kompetentnej kliniky. Bavíme sa o zlyhaní kontrolných mechanizmov v systéme prevencie.

Ako je možné, že nespolupracuje s ostatnými podobnými zariadeniami v EU a nemá od nich informácie? A hlavne: Prečo nepodali plnohodnotnú informáciu? Takou je aj, že diagnostika nemá zmysel vzhľadom na klinický priebeh, vzhľadom na ubehnutí čas, vzhľadom na… Ja neviem čo všetko. Ale hlavne by z tej odpovede malo byť jasné, že vedia čo robia. 

Aby ste, laici mali trochu prehľad. Napríklad v prípade liekov je zriadený ŠUKL, ktorý má na starosti dohľad nad liekmi. Akonáhle sa niekde zistí, že nejaká šarža lieku nevyhovuje, okamžite ŠUKL vydá informáciu o stiahnutí tejto šarže. Táto informácia sa behom 1 dňa dostane do lekární. Lekáreň je povinná prijímať tieto informácie. Pri svojich kontrolách to ŠUKL sleduje. Sme tak vycepúovaný, že toto je jedne z najvýznamnejších šlamastík, ktorú nám môžu zistiť. Rovnako na tom musia byť aj lekári a nad nimi príslušný odbor ministerstva zdravotníctva. Ak nie, načo tam sedia? Načo ich platíme?

Všimnite si, debilkovia moji, že ide o systém. Aby sme boli ako občania tohto štátu chránení, musí fungovať systém. To je to, čo na Slovensku v tomto prípade zlyhalo. Štát ako inštitúcia nezafungoval. Načo máme takýto štát?

Viete priatelia, 90% z nás ani len netuší, ako funguje náš štát ako inštitúcia. Problém, a že to nie je len obyčajné nepohodlie ale skutočný problém, tak problémom je, že ten nediagnostikovaný pacient je len jedena z ukážok ako štát (ako inštitúcia) na Slovensku nefunguje. Chcete  ďalšie?

Dražby a realita

Obstarávateľ v elektronickej aukcii podľa ceny vyberie pre seba najvýhodnejšiu ponuku.

Ak však potom dodávateľ nemá presný druh tovaru v sklade, alebo obstarávateľ potrebuje rýchlo aj iný podobný tovar, pristúpi na bežné maloobchodné ceny a príde o výhodu nízkej ceny vysúťaženej v aukcii.

Zdroj:  Ako vyhrať tender s nereálne nízkou cenou a dobre zarobiť | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

My občania so volíme si tých, ktorí pre nás spravujú inštitúciu štát. Čo si zvolíme, to máme.

Pod čiarou: Možno na všetky moje výhrady štátne inštitúcie odpovedali a to len novinár chcel mať nejakú senzáciu. Pracujem so sekundárnym zdrojom informácii a pre vás som terciálnym. Ak vám to niečo hovorí. Takže šanca pre Štát s.r.o. tu ešte je.

Na súvisloti potrebujete inteligenciu, debilkovia moji

Na to, aby ste dokázali uvažovať nad súvislosťami zavčasu, na to potrebujete inteligenciu. Keď sa pozriem vôkol, keď sa pozriem na svet v súvislostiach, nečudujte sa mi, že tak často používam oslovenie debilkovia moji.

Súvislosti, to je to čo sa počíta. Informácia sama o sebe je mnohokrát skvelá. Plná prísľubov, svetlých zajtrajškov a sociálnych istôt. A potom príde niekto so súvislosťami, s inými informáciami, dá to celé do kontextu. Súvislosti sú plné sklamaní, čierneho humoru a zničených životov.

Aby aj debilkovia pochopili, ukážeme si pár príkladov.

Skvelých 3000 pracovných miest a doprava do práce.

(Prvá veža z komplexu Twin City) by mala mať vyše 34-tisíc štvorcových metrov kancelárskej plochy a vyše tisíc štvorcových metrov priestorov pre obchod a služby.

Twin City sa bude skladať z dvoch častí, severnej a južnej. Južnú, ktorá obsahuje aj spomínanú vežu, by developer HB Reavis chcel začať stavať už tento rok.

Severná časť Twin City najmä s prestavbou autobusovej stanice príde na rad až potom.

Zdroj:  V Bratislave medzi Nivami a nábrežím bude štvrť mrakodrapov | Bratislava | bratislava.sme.sk.

 

Čo myslíte? Tých 3000 kancelárskych zamestnancov sa do práce bude dopravovať na kolobeškách? A majú pre tie kolobežky pripravené príjazdové kolobežko-cesty?

 

Viete, len toť nedávno sa písalo, aká je zúfalá situácia v doprave do Bratislavy v smere od Šamorína. A to len preto, že sa akosi pozabudlo, že z tých satelitov budú všetci jazdiť do práce do Bratislavy. Tak nepostavili ani kilometer prímestskej železnice.  Myslíte si, že do pripravovaného mrakodrapového parku je postavená električková trať? Ani len na autobusovú stanicu sa len tak ľahko nedostane. Stačí si spomenúť na aktuálny stav v prestavbe Hlavnej železničnej stanice.

Ďalšou súvislosťou sú obratiská na iných koncoch Bratislavy. Tam totiž už nikto nebude cestovať. Tých 3000 ľudí sa prinajlepšom len presunie spolu s presťahovaním sídla ich zamestnávateľov. Prinajhoršom sa prisťahujú z iného konca Slovenska. Myslíte, že dopravný podnik nakúpi pre nich ďalšie autobusy?

Ako u debilkov.

Pre inteligentnejších ešte jedna súvislosť: Štát je inštitúcia, ktorú máme kvôli riešeniu týchto infraštruktúrnych problémov každodennosti. Inštitúcia štát nie je pre srandu králikov, alebo ako subjekt podnikania vo firme Štát, s.r.o.

Nedá mi to! Ešte jedna súvislosť: Pamätáte si, ako mestský zastupitelia onehdá riešili prebudovanie železničnej stanice Filiálka (Trnavské mýto) na terminál prímestskej železnice? Koľko to je? 50-30 rokov? Ale kdeže, to je toť nedávno a už v tedy existoval nástroj, ktorý sa volá „Územný plán“. O čom to vtedajší poslanci rokovali?

Veď hovorím, ako u debilkov.

Tento článok o súvislostiach mi napadol po tom, ako som si prečítal text od Richarda Sulíka

Jeden z podstatných dôvodov na tento úpadok sú (okrem nezmyselných regulácií, socializmu skrývajúceho sa za sociálnu ochranu, nereálnych cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a pod.) paradoxy. Paradox, to je niečo ako hí a hot, ako brzda a plyn súčasne a výsledok je už spomínaný úpadok EÚ.

Napríklad taká drobnosť, ako je fajčenie (cigariet vyrobených z tabaku). Na jednej strane vedie EÚ svätú vojnu proti fajčeniu, aktuálne zakázala mentolové cigarety, varovania pred fajčením musia zabrať najmenej tri štvrtiny plochy krabičky, dokonca EÚ reguluje taký detail, akým je minimálny počet kusov cigariet v jednom balení (20). Na druhej strane podporuje EÚ miliónmi eur ročne pestovanie tabaku. Presne tomuto sa hovorí paradox.

Zdroj:  Európska únia plná paradoxov | HNkomentáre.sk.

On to volá paradox, ta to volám súvislosť. Ale myslíme na to isté. Žiaľ. Väčšina súvislosti sa ukazuje ako paradox. Lebo nemyslíme. O nejakej vízii ani nehovoriac.

A keď niekto nemyslí, zaslúži si oslovenie debilko. Ja by som tak nechcel žiť v spoločnosti debilkov. No mám obavu, že „Komu není zhůry dáno, v apatyce nekoupí“. Aj keď som lekárnik, inteligenciu na sklade nemáme. Tak sa aspoň snažím podporovať tých, ktorí na v súvislostiach dokážu myslieť. Niekedy sa nezadarí ani im, ale život ma naučil, že dokonalosť netreba. Stačí sa ocitnúť vo vyššej interácii k dokonalosti. Už to, že sa sa začínate limitne blížiť je pre život dôležité.

Epsilon a delta nemusia byť ani veľmi malé. Ja som skutočne na mieru dokonalosti nenáročný. Nemusí byť hneď dokonalosť. Stačí trend, smerovanie k nej. Cesta k dokonalosti môže byť pokojne zarastená. Pokojne sa môže občas aj pomýliť a trafiť vedľa. Dokonalosť môže byť aj ďaleko.  Ale potrebujem vidieť svetlo na konci tunela.

Nemusí byť hneď metro. Ani rýchlodráha. Veď aj východniarom bohate stačí do železiarní obyčajná električka. Tak by mala stačila aj kostímčekovaným petržalskanom.

Vo svoje tolerancii som dokonca ochotný chvíľu  strpieť aj nejakého toho socialistu. Ale kua socializmus 80. rokov minulého storčia, to je už moc doľava.

 

Myšlienky o súvislostiach, inteligencii a debilkoch okolo nás sa mi bezcieľne prevaľovali po mozgovni bez úžitku. Tým impulzom pre tento článok bol nakoniec koniec Sulíkovho textu:

Na jednej strane stanovila EÚ, že 40 percent (bohvie, prečo práve 40) mladých ľudí musí mať vysokú školu, na druhej strane si socialisti vyberú ako kandidáta na šéfa Európskej komisie človeka (Martin Schulz, terajší predseda Európskeho parlamentu), ktorý nemá ani len maturitu.

Takže debilkovia moji! Buď si budeme voliť ako svojich zástupcov debilkov, čo nedokážu vidieť súvislosti, alebo inteligentov. Rád by som tu s vami žil.

 

Sociálistické podnikánie vo firme Štát s.r.o. – zakladanie firiem za štátne dotácie

Štátny úradníci sa pustili do boja s nezamestnanosťou. Kamaráti vytvorili firmu na zamestnávanie starých nezamestnaných. Podnikánie novej firmy urobí zo starých zamestnaných nových nezamestnaných.

Vznikla tady nová organizace, která narychlo školí lidi z dotací. My níže s cenou služeb jít nemůžeme. Naši klienti počítají každou korunu. Pokud oni nasadí nižší ceny, paradoxně tak my budeme propouštět odborníky s mnohaletými zkušenostmi, kteří se pak budou hlásit na tom samém úřadu práce. Ve finále stávající terénní služby prostě skončí. A kdo se tu o potřebné postará, až nové firmě peníze z dotací dojdou?

Zdroj:  Marksová-Tominová sedí ve firmě, po níž chce úřad práce dvacet milionů – iDNES.cz.

A pritom by stačili, aby štát nepodnikal. Aby štát nepodporoval novú konkurenciu v existujúcom konkurenčnom prostredí. Bohate by stačili, aby dávky neboli zásluhové, ale boli nárokové. To znamená, že už existujúce firmy v danom segmente by dostali peniaze na rozšírenie svojich aktivít.

Namiesto toho vidíme sociálistické podnikánie  za peniaze vybrané z našich daní, ktoré nás samotných poškodzuje. Z našich daní si financujeme vznik svojej vlastnej konkurencie. A to sa stane vždy, ak v danom segmente existuje štátna firma. Veď čo je iné, ako štátna firma podnik, ktorý vznikol len a len z dotácii. Ani mi nehovorte, že taký podnik je v súkromných rukách, tak nemôže mať označenie „štátny“. Nechcete byť za debilkov.

Nie, naozaj, Štát nie je firma Štát .s.r.o. Štát tu nie je preto, aby peniaze zarábal. Štát je tu preto, aby peniaze míňal. Nedá sa míňať podnikateľsky. Dokonca ani absolútne spravodlivo. K spravodlivému rozdeľovaniu dotácii sa môžeme len limitne priblížiť. A to tak, že sú dotácie nárokové a veľkosť rozpočtu sa v čase zmenšuje.

Trochu filozofie navyše

Diskutovať o schodu/prebytku rozpočtu je diskusia o blahobyte. Diskutovať o veľkosti rozpočtu, do je diskusia o slobode. Predpokladom pre blahobyt je odjakživa sloboda. Nie naopak. Za prachy si slobodu nekúpite. Leda tak sa stanete otrokmi peňazí vašich otrokárov.

Prestaňme sa deliť na pravú a ľavú stranu. Delme sa na tých, čo milujú slobodu tvoriť si svoj blahobyt podľa svojich predstáv a na tých, čo chcú byť otrokmi v blahobyte riadenom otrokármi.

Radšej zjednodušujme

Kolegovia kapitalisti, nabádam vás k edukácii zmätencov. Každý ste ho stretli. Zmäteného chlapíka a možno ešte viac zmätenú jeho manželku, čo nevedeli kde je sever a napísali, povedali, alebo vám rovno do čumáku nabrýzgali:

Pán Mihál viem presne čo píšem. Píšem totiž z praxe a nepáči sa mi , keď radíte ako obchádzať zákony – načo ich teda schvaľujete také, keď treba radiť ako ich obísť?!

 

to je len pre zamestnavatelov ako odrbat stat a pre nas zamestnancov ake rady das?nech aj my obycajny ludia mozme odrbat tento stat nielen ty co maju dost penazi a tymito radami budu mat este viac!

 

kks, ze ako odrbat system a stat, a este sa pod to aj podpise. toto je hanba celeho naroda – presne toto je styl slovenskeho zmyslania – co ako kde osrat. presne to iste sa deje v nasej politickej scene, tak preco to neporadit aj pospolitemu ludu. des! najlepsie – nezamestnaj nikoho, nebudes musiet platit odvody ziadne. slusni ludia to odpracuju a odvedu za vas.

 

Pán Mihál takto radí samozrejme preto, lebo neni minister a vo vláde. Takto isto radil aj predtým, ako sa stal ministrom. A akonáhle nastúpil do funkcie, tak všetko čo predtým radil, zatrhol alebo ošetril, aby sa tak už oklamať nedalo. Veď z toho sú peniaze do rozpočtu a neviem, ktorému ministrovi by sa to páčilo, keby takto prichádzal o peniaze. Akonáhle by sa stal ministrom, tak nič z toho čo tu píše alebo radí, by sa nedalo uskutočniť. Ale teraz sa tvári ako záchranca podnikateľov a živnostníkov.

 

uzasne“, ked byvaly minister radi ako okradat a klamat stat a zamestnancov. „Len tak dalej“, ku Grecku uz nemame daleko. „Skvele“ zakony v nasom state, nevymahatelnost prava, lobing financnych a iných skupin, obohacovanie sa na ukor spoluobcanov a statu.. a potom chceme, aby mladi schopni ludia neodchadzali do zahranicia, ale zostavali s know-how doma…a produkujeme ciernu pracu cez „dohody“ a nemame na dochodky, na mzdy.. ale pre tych, ktori pre stat nezarobili ani euro, sa na davky v „hmotnej nudzi“ vzdy najdu peniaze. A tam, kde ludia pracuju na zmluvu, dru za zobracenku na manazment a na teplych miesteckach sa zohrievaju dochodcovia – za plat aj dôchodok. Tak ludia, aj nadalej zatvarajme oci a tvarme sa, ze nas sa to netyka a ze co ja uz s tym narobim.. Keby tak rozmyslal Stur a dalsi, uz by tu Slovaci neboli. Kazdy nesie svoj diel zodpovednosti, vyhovaranie sa na dobu neobstoji.

To je malý výber komentárov k Jožovmu statusu, v ktorom vyberá základná zákonné úpravy zo zákonov o dani z príjmu, zákona o zdravotnom a sociálnom poistení. Tie ustanovenia  preložil do ľudskej reči. A vzniklo týchto pár odstavcov:

Ak ste zamestnávateľ, …

Zamestnajte na dohodu dôchodcov…

A ak zamestnáte dlhodobo nezamestnaných a ich mesačný príjem nepresiahne 539 eur, tak rok neplatia žiadne odvody a zamestnávateľ len 1,05% do Sociálnej poisťovne.

Založte si živnosť….
Zamestnajte sa vo vlastnej firme na kratší úväzok….

Nevyplácajte si podiely na zisku, ak ste zdravotne poistený na Slovensku.

Zdroj: FB status

Miesto trojbodky nasledovali v originále 2-3 jednoduché vety. Nehovorí nič, len to čo je napísané v slovenských zákonoch. Ľudskou rečou.

Priatelia kapitalisti, vysvetľujte to tým zmäteným blúdiacim okolo vás. Nie to, ako je ťažko podnikať. Ako sa musíte starať, aby tí vaši zamestnanci mali istotu pravidelnej výplaty. Nevysvetľujte blúdiacim zmäteným, že z každej jednej výplaty sa platí ďalších 50-60% vo forme daní a odvodov. Nevysvetľujte aká je skutočná cena práce a koľko v skutočnosti musia svojou prácou pre firmu priniesť, aby dostali svoju čistú mzdu. Nehovorte im, že keď narazili na podvodníka, čo im nevyplatil mzdu, že ich má ochrániť fungujúca justícia a že sa tomu hovorí vymáhateľnosť práva. Nehovorte im, ako vás aktuálna vláda neustále odiera. Nie!

Hovorte im, že toto je napísané v aktuálne platnom zákone: „Pri práci na hodinu denne a pri plate 44 eur mesačne zaplatíte na zdravotné poistenie len 6,16 eura mesačne. Zároveň budete mať za lacný peniaz dôchodkové a nemocenské poistenie.“

Takto to v tom zákone je. A skúste ma nazvať podvodníkom, hnusným podnikateľom. Nejakých drobných 150 tisíc eur za urážku toho, že konám podľa zákona by sa mi šiklo. A ak to urobí nejaký štátny úrad, budem dvojnásobne rád. Niekto tie dane zaplatiť musí a mohlo byť horšie, nemuselo to byť zo štátneho.

Ja nedávam takýto plat žiadnemu svojmu zamestnancovi. Ja ho dávam sebe. (A dokonca väčší, teda mám aj väčšie odvody) Moja firma zaplatila za rok 2012 kladné dane a za rok  2013 budú zas kladné. Trochu menšie, ale budú. (Niekto to zaplatiť musí.) Ak by som zamestnával aj niekoho iného, tak z jeho platu zaplatí moja firma dane odvody. A to mi verte, z toho nie je možné vykĺznuť ako v prípade platu pre mňa.

V lete som podal hlásenie o obchodovaní mojej firmy s EU krajinami nie 20, ale až 23. v mesiaci. Obratom ma potešil daňový úrad pokutou 60€. Je to tak v zákone. V tom istom (alebo v susednom), v ktorom je napísané, že keď sa zamestnám na hodinu denne s platom 44€, tak budú moje odvody 6,6€. Podal si výkaz neskoro, pokuta od 60 do 3000€. Ani mäkké f som nenamietol.

Takže znovu: Nič čo kde-kto verejne radí ako profesionálny odborník na dane a odvody nie je žiadne nabádanie na podvody. Je to všetko napísané v tých zákonoch. Akurát to on povie jasne a zrozumiteľne. Tak jasne a zrozumiteľne, že to každý zmätený pochopí.

Preto, kolegovia kapitalisti, vzdelávajte každého zmäteného v daniach a odvodoch, že takto je to napísané v zákone, ktorým sa riadi zdaňovanie aj ich príjmu. Vyčíslite im, koľko ste odviedli na daniach za ich služobný automobil, vrátane dane za výkon. Aby videli, koľko mohli dostať na prémiách, ale vy ste tie peniaze odviedli do zdravotnej či sociálnej pisťovne, či do štátneho rozpočtu. Poučte ich, že dane sú príjem štátneho rozpočtu.

Večer sa doma v správach dozvedia, ako dobre boli tieto ich peniaze využité na pokuty štátnych úradov iným štátnym úradom, ktoré udelili iné štátne úrady.

A ešte pár slov k vám  zmätencom

Nepáči sa vám to, že ste o tom odteraz nevedeli? Nepáči sa vám, že ste za debilkov? Tak apelujte na svojho poslanca, aby písal zákony zrozumiteľne. Keď tak sledujem tie vaše zmätené komentáre, je mi čudné, že som ešte nevidel manifestáciu voličov vládnej strany za zrozumiteľné zákony.

Nepáči sa vám to, čo Jožo preložil zo zákonštiny do ľudskej reči? Ani mne nie. Ani ja nemám rád, keď som za idiota. Považujem za absurdné, ak sa platia dane a odvody inak keď je to zo mzdy, inak keď sa to volá podiely na zisku, inak keď sa to volá odmena dohodárovi a úplne inak, keď sa to volá autorská odmena (a to rozhodne nie sú všetky pomenovania prichádzajúcej sumy na osobný účet). Preto som ho volil, aby tie diery, na ktoré neustále upozorňuje, zaplátal.

Kým je v zákone napísané, že z platu 44€ sú odvody 6,6€, tak je presne podľa zákona  z platu 44€ platiť odvody 6,6€.

Vy by ste platili viac, debilkovia? Nie! Vy sa v tých komentároch domáhate rady, ako štát skutočne ojedať. Nie podľa zákona, ale čisto ako by sa vám to hodilo. A mňa, čo koná podľa zákona chcete nazvať hnusný kapitalista?

Nevyznáte sa v tom, ale tak strašne by ste chceli.

Ale viete, že vám rozumiem?

Štát plní z 90% úlohy, ktoré sú pre 90% občanov nedôležité až zbytočné. Politici z 99% trávia čas politikárčením.  Obsah pojmov spojených s fungovaním štátu a politického systému je z 90% rozdielny od skutočného, teda slovníkového, terminologickému obsahu.  Až 99,9% občanov nevie správne popísať, ako funguje ich vlastný štát.  Ani ja nie a to som chodil 17 rokov do školy.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Zdroj:  Moja charakteristika štátu ako inštitúcie | M+M+M+M (4M).

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického.

Len tak dokážu všetci chápať, kto a kde ich okráda. 

Som presvedčený, že jedine to každému jednému z nás prinesie viac osobného šťastia a fyzického blahobytu.