Učiteľský štrajk proti štátu beriem sakramentsky osobne

Nemením sa. Štrajk proti štátu beriem sakramentsky osobne. Učitelia sú mi sympatický. Moji gymnaziálny spolužiaci sú učitelia. Mám ich rád. Aj môj gymnaziálny triedny je učiteľ. Aj jeho mám rád. Sú to moji skutočný priatelia.

Štát som ja. Vy, ty, a keď zodvihnete oči od klávesnice či monitora, tak štát sú všetci kam vaše oko dohliadne.

Skúste si štrajkovať proti nám! Pošleme vás tam, kam dlhodobo slnko nesvieti.

Veď hovorím, nemením sa. Štrajkujúci učitelia ma rozčuľujú. Namiesto toho, aby robili to, za čo sú platení z mojich daní, flákajú sa po meste. Preto by som sa nikdy neznížil k tomu, aby som toto flákanie podporil nejakou zbierkou na ušú mzdu.

Viete, mne stačí normálnym hlasom a pár slovami povedať, že učitelia majú malé platy. Stačí, aby som si spomenul na výkonnostný rozdiel medzi mojimi gymnaziálnymi učiteľmi a učiteľmi v paralelnej béčke.

Ja by som učiteľov platil rozhodne lepšie. A rozhodne by som od nich očakával oveľa vyššiu kvalitu. Takú, akú mali moji učitelia na základke a na gymnáziu v našej  výberovej matematickej triede.

Kde by som na to vzal? A to sa pýtate akože vážne? Vy nečítate tento blog? Tak hupkom do archívu a začať môžete napríklad týmto článkom: Moja charakteristika štátu ako inštitúcie.

Beriem potreby učiteľov skutočne osobne. Ja som sa dostal ku všetkému čo mám len vďaka vzdelaniu. A nie je toho veru málo. Preto by som učiteľom veľa dal a veľa od nich očakával. A nepotrebujem na to, aby na mňa kvôli tomu vyrevúvali na námestí a šibrinkovali mi pred očami zástavami a transparentami. Nie som nechápavý idiot.

Viete ako by som to urobil? Zvoli by som si do parlamentu (lebo tam sa o tom rozhoduje) takých, čo majú vo volebnom programe zjednodušenie daňového a odvodového systému až na dreň a žiadne potreby zakladať absurdné fondy na podporu slovenských výrobkov.

Viete, čo by som, urobil? Presviedčal vás, že existujú v jednej strane ľudia, ktorým nerobí problém chytiť lopatku pod krk a nechať ju pracovať pre nás. Možno by sme takúto lopatku potrebovali na ministerstve financí, aby sme mali viac peňazí pre učiteľov.

A viete čo by som ešte urobil? Ukázal vám, čo treba urobiť. Ukázal vám, že nestačí so zelenými mužíkmi semo-tamo súhlasiť. Všimnite si dnešný parlament. Aby zelení mužíci mohli priviesť lopatkovcov ku korytám, potrebujú nie dnešných 8%, ale 35-40% hlasov vo voľbách.

V piatok si hodíme partičku rekreačného štrajku

Kuva chlapi, ale musíme to stihnúť do fajrontu. Nebudeme predsa ako krepí štrajkovať o sobotách a o nedělích.

„My jsme před rokem nemohli vědět, že se tady bude schylovat ke stávce. Žili jsme v pondělní stávce s tím, že to mistrovství běží od úterka do čtvrtka,“ vysvětlil rádiu Impuls Jaroslav Pejša, předseda odborového sdružení železničářů.

Někteří odboráři budou hrát ve čtvrtek golf, plánovali to rok dopředu – iDNES.cz

Toto sa naozaj nedá komentovať inak, len tak, že ide o klasické pregrganie sa životom.

Na Slovensku sa o Čechoch hovorí, že sú majstri sveta v lehkom prúmysle. Veď viete, kolotočiari a tak. Ďakujem českým odborárom, že nesklamali svoju povesť.

Som zvedavý, či aj v tomto prípade bude „Vytočený novinář z Francie: Zákaz stávky, to jsem ještě neviděl“

Držte si klobouky, frčíme z kopce: V iDnes.cz je titulok: „Nečas se snaží svolat tripartitu, podle odborů oslovuje špatné předáky“. Asi nehráva golf, tak nevie kde ich mal hľadať.  😀

Priatelia z CZ, no zabávam sa dobre. Bez irónie.

A dáme ešte jeden nadpis? Dáme! „Poštovní odbory se stávkou souhlasí, školské doporučují pět minut zpěvu“ Aspoň sa to moje dietko školoupovinné konečne naučí internacionálu a budeme si ju môcť pri Mládkovom „Soudruhu nezlob se!“  zaspievať dvojhlasne z okna.

Šak hovorím, kolotočiari.

Demokrati, bloknite si svojho odborového predáka!

„Nenechám vás vyjet ani vyjít. Zůstanete doma.“

Odborářův obličej mírně změnil barvu, ale jeho majitel zůstává vzhledem k situaci ještě poměrně klidný.

„Vy jste se zbláznil!“

„Nikoliv, pane Zavadile. Blokuji váš dům kvůli vysokým daním.“

Prošedivělý boss pracujícího lidu mě chvíli tiše pozoruje mezerou v bráně. „Vždyť to říkám, zešílel,“ bručí spíš pro sebe než ke mně.

„Mýlíte se,“ odpovídám. „Vláda mi chce zvýšit pojištění, aniž by zároveň snížila daň z příjmu. Moje celková daňová zátěž se tím zvyšuje a mně se to nelíbí. Už teď platím víc, než je zdrávo.“

„Ale za to já přece nemůžu,“ volá Zavadil.

„Nemůžete. Jen vyjadřuji svoji nespokojenost veřejným protestem. Mrzí mě, že to postihlo zrovna vás.“

Jak jsem zablokoval odborového předáka | dialog.ihned.cz – Komentáře

Štrajk proti štátu beriem sakramentsky osobne

Štát som ja. Vy, ty, a keď zodvihnete oči od klávesnice či monitora, tak štát sú všetci kam vaše oko dohliadne.

Skúste si štrajkovať proti nám! Pošleme vás tam, kam dlhodobo slnko nesvieti.

Ďalej by som pokračoval len a len tak, ako to napísal Arthur Dent. Tak pokračujte v čítaní tam.

Co nechápu jsou stávky, které poškozují zájmy někoho jiného. Což je případ služeb nebo státních zaměstnanců. Představte si státního úředníka, živeného z prostředků státu, tedy z daní, který stávkuje proti komu? Proti zaměstnavateli – tedy státu – tedy lidem, co jejich práci platí. Totéž s policisty, soudci atd.

Stávka! Stávka! – Stručné misantropické informace

Pod čiarou: Platí samozrejme v prostredí demokracie, kde sa každé 4 roky môžete postaviť pred voličov a nechať sa zvoliť, aby ste svoje jediné najlepšie nápady mohli zrealizovať.

Lekcia bratom Čechom z parlamentnej demokracie

Počul som, že vám idú stávkovať občania v doprave, pretože parlament prijal zákon, ktorým sa mení spôsob zdaňovania ich benefitov.

Sedíte v laviciach? Perá pripravené? Tak ideme na to:

Lekcia číslo jedna: Občania vo voľbách zvolia toho, kto bude potom robiť rozhodnutia tak ako im, tým občanom, to vyhovuje.  Väčšina v parlamente teda odráža záujmy väčšiny obyvateľstva.

Lekcia číslo dva: Ak sa malá skupina vzoprie väčšine, môže väčšina na to pristúpiť, alebo nemusí. Parlament, ako predĺžená ruka vôle občanov, teda môže ale nemusí ustúpiť. Akokoľvek, malo by dôjsť k rozhodnutiu.

Lekcia tri: Ak väčšina opätovne rozhodne, menšina obyvateľov sa musí podriadiť. Inak je to anarchia a nikdy nekončiaca hádka alebo revolúcia. A na zabránenie anarchie má väčšina k dispozícii silové zložky. Väčšinou sa nevyužívajú, lebo skúsenosť hovorí, že občianska vojna nie je to pravé orechové ani makové pre rozvoj ľudskej civilizácia.

Lekcia číslo 4: Body 1-3 platia len a práve v prípade, že je predmetom sporu parlamentné rozhodnutie alebo rozhodnutie firmy, kde má štát, teda vláda, teda parlament, teda občania, väčšinu. V prípade, že ide o rozhodnutie vedenia súkromnej firmy, na to máme inštitút odborov a odbory zas svoje nástroje ako napríklad štrajk.

V prípade štátnych firiem sme si ukázali, že pri vyhlasovaní štrajku ten štrajk vyhlásili odbory v podstate nám všetkým. Nezávidím im nás ako protivníka  😉

Čo vyplýva pre zamestnancov štátnej firmy České dráhy z lekcie 1-4? Nič veselé. Ak ich bude v pondelok čakať pred nástupom do práce polícia či armáda, tak väčšina obyvateľstva jasne naznačí, čo si o ich menšinových nápadoch myslí.

Ale aby sme do toho zakomponovali aj české reálie: Aha, vy ste sa na problém ústavnej rovnováhy v roku 2006 vykašľali. Zaujali ste postoj, že volebný pat je najlepšie neriešiť?  V tichosti akceptujete, že český parlament 7+13 mesiacov nefunguje? Že skoro polovicu času z ostatných 4 rokov nikto nevykonáva vašu vôľu? No jo no, to je život, co naděláte.

P.S.: Podľa posledných správ, väčšina občanov, teda parlament, teda vláda ustúpila hŕstke spoluobčanov zamestnaných v doprave a za ich ťažkú a zodpovednú prácu, ktorú by inak nik nechcel vykonávať im zachovala nadštandartné benefity. Good for you molodci.