Sú na svete ľudia, ktorí chcú všetko vedieť. Nie preto, aby vedeli, ale preto, že sa im to môže niekedy hodiť. Sú to takí zberatelia. Viete prečo majú kriminálnici náskok pred vyšetrovateľmi? Pretože kým kriminálnik to proste urobí, vyšetrovateľ to musí všetko spísať. Spojte si tieto dve veci a máte s každou sledovačkou podnikateľov vo firme Štát, s.r.o. vyrovnaný účet.
Skúste si odžiť týždeň naplno a potom skúste popísať, čo ste robili. Skatalogizovať všetky telefonáty, statusy, ústne rozhovori. Nie len zapísať čo sa v nich hovorilo. Ale riadne skatalogizovať. To znamená označkovať ich heslami, urobiť register, vyznačiť kľúčové slová.
V starých dobrých časoch pred Eniacom na to slúžili papierové katalógové lístky. Tony papiera v archívoch. A čo ste si nepamätali, to ste v tých archívoch aj tak nenašli.
A potom prišiel fulltext a bigdata.
Ak je možné prehľadávať a nachádzať zmysluplné výsledky v elektronickej časti písomnej zložky našich životov, myslíte si, že nie je možné rovnako pracovať so zvukom a obrazom? Ale no, veď už aj vy ste sa stretli s rozpoznávaním tváre v niektorej bežnej aplikácii na prácu s osobným archívom fotiek.
Voľakedy sa tradovalo také pravidlo: Ak ste sa s niečím doma stretli, vojaci to mali pred desiatimi rokmi a dvadsaťkrát väčšie, silnejšie a odolnejšie. Občas Google vypustí informácie o svojom technickom zázemí. Jednotkou HW je vraj u nich kontajner. Ak ste videli na vlastné oči kontajnerovú loď v morskom prístave, tak viete, že 200 kontajnerov nie je až tak veľké dátové úložisko.
Odjakživa sú medzi nami ľudia, ktorí túžia zhromažďovať. Prehistorické katalogizačné nástroje nahradili vysoko produktívne fulltextové zberacie roboty a nad nimi vyhľadávače. Okrem textu máme k dispozícii technológie pre zvuk aj obraz.
A vy sa čudujete, že niekto sleduje váš život?
Tak ako sa dajú zbierať známky, tak rovnako sa dajú zbierať ľudské životy.
Ešte vám tu nadhodím jednu súvislosť: V jednom statuse na Twitteri som čítal:
Do noční tramvaje nastoupil vyholený debílek se zapálenou cigaretou. Kouřil, plival na zem. Kdybych to neviděl na vlastní oči, neuvěřím.
Predstavujte si chvíľu tú situáciu. Čo bráni vám, konkrétne tebe, aby si nastúpil s cigaretou do električky? Nič! Absolútne nič! Ak si slabšej telesnej konštrukcie, stačí sa spojiť s 5-6 ľuďmi a veziete sa pofajčievajúc. Električka zastane, dvere sa otvoria a ty nastúpiš. V prostredí, kde neexistuje prokuratúra a súdy, každý pofajčieva v električke.
Veľmi dobrý priateľ, teda skôr rodina ako priateľ, mi včera hovoril (Že pozdravujem kapitána Jariabka v našom konferenčnom hovore.), že by som sa pokojne mohol na leto ostrihať na pár milimetrov. K mojej brade by mi to vraj seklo. Keď k tej holej lebke prirátam moje kilá a výšku, verím tomu, že by ste aj vy chvíľu rozmýšľali, kým by ste mi tú cigaretu chceli vyhovoriť. Veď hovorím, že každý. Aj ty by si si chcel pofajčiť, že?
Ešte stále ste pobúrený, že niekto sleduje váš život? Skúste si v tom zabrániť!
Ja sa nečudujem, ale to mi nebráni povedať, že mi to vadí. Rovnako, ako to, že ma poniektorí chcete na ceste svojim autom zabiť. Vadí mi to, ale rozhodne nie som prekvapený, že po mne idete. Preto som sa aj predvčerom, vchádzajúc po hlavnej ceste do križovatky, pozrel na obe strany či nejde герой. Som síce optimista, ale aj lekárnik. Viem o vás svoje. A aj o práci s dátami. Preto ma ten герой o pol metra nezabil.
Ak s tým sledovaním predsa len chcete niečo urobiť poradím vám. Dôležité sú dva body:
- Pristúpiť k ochrane svojho súkromia podobne ako to urobil Noe. Že ako to je? Nuž takto: Kedy staval Noe archu, no kedy? Pred dažďom priatelia, pred dažďom.
- Druhá metóda podľa Indiana Jones
