Zamneď: A čo takto prestať vynucovať a začať byť lákadlom?

Tutú fotografiu som spravil nad obcou Žunovica, mestskej časti mesta Hadžići, kanton Sarajevo, Federácia Bosny a Hercegoviny, štát Republika Bosna a Hercegovina, Európa, Zem.

Cintorín v Žunovici

Cintorín v Žunovici. Biele muslimské stĺpiky a čierne kresťanské do mramoru vytesané kríže.

Túto fotku som urobil vo Valašskom Meziříčí, okres Vsetín, Zlínský kraj, Česká republika, Európa, Zem.

Židovské hroby

Židovské hroby na cintoríne, Valašské Meziříčí. V pozadí sú hroby príslušníkov Wermachtu padlých v II. svetovej vojne.

Keď zas raz budete chcieť niečo od niekoho vyžadovať namiesto toho, aby ste išli príkladom a zlákali ho svojou atraktivitou, zájdite si prosím na cintorín. Jeden máte len kúsok cesty za svojim barákom.

Na cintorínoch, na tých fotkách, vedľa seba ležia ľudia, čo boli za života úhlavní nepriatelia. Aj na tom vašom je to tak. Ak by sa toho dožili, isto by ich šľak trafil od pobúrenia. Ako si to ich potomkovia len mohli dovoliť, pochovať ich vedľa toho človeka, na ktorého za života nemali pekného slova, vedľa človeka, ktorý bol pre nich len hnusný odpad. Dostali čo rozhodne nechceli.

Dám ešte jednu fotku?

Na pláži

Na pláži v Čiernej Hore

Je tak málo miest, kde sa dobrovoľne pripravujeme o svoj osobný priestor. No pláž, to je niečo iné. Deku máme pár centimetrov vedľa deky niekoho úplne neznámeho. Dokonca sme skoro nahý. Kam sa zrazu podela naša hanblivosť? Naša túžba po vydelení a ochránení svojho osobného priestoru?  Svoje osobné veci nechávame len tak bez dozoru, keď ideme do vody. Kľúče od auta, mobil, doklady, načatú fľašku s pitím, to všetko pokojne necháme, aby sa ktokoľvek mohol k tomu priblížiť na pár centimetrov.

Nemáme na výber. Ak sa chceme slniť či kúpať na rovnakej pláži, musíme byť spolu.

Aj na tej pláži aj na tom cintoríne, ležíme len pár centimetrov od iného človeka. Mohli sme ho nenávidieť, mohli sme ho milovať, mohol nám byť ľahostajný. Nakoniec si ustelieme vedľa seba a vôbec nezáleží  na našom prianí.

Každý by mal aspoň raz ležať na morskej pláži.  Aby si vyskúšal, aké to bude, keď bude ležať na cintoríne. Poobzerajte sa po tých skoronahých. Henten je obézny, tamtá má strije, tuto ten vyšportovaný manažér, tamto tá má vyfintené plavky. Všetci obnažení, nikde žiadne šaty, ktoré by robili človeka.

Ako k tomu prídem ja, najzbožnejší, najpočestnejší, najmierumilovnejší a najkrajší? No ako?

Keď prídete na pláž prvý deň, obzeráte sa po ostatných. Odhadujete čo sú zač. Akú majú výbavu, aké vychytávky do vody, ako majú skúsení matadori zabezpečený slnečník proti odfúknutiu. Po pár dňoch sa z vás stávajú skúsený plážový vlci, viete čo a ako, kedy zájde slnko za horu, kedy majú v plážovom bare šťastnú hodinu. Stávate sa okukovanými, dávate príklad ostatným. A tak ako vy pred pár dňami, dnes už iní od vás odkukávajú finty. Ste vzorom.

Na tom bosniansko-hercegovinskom cintoríne nikto pre nikoho nebol vzorom. Biele stĺpiky boli pre čierne kríže len odpadom a keď sa nechceli správať podľa predstáv čiernych krížov, strieľali po nich. Biele stĺpiky paľbu opätovali. Niekde to zas bolo naopak.

Vieme a nevieme spolu medzi sebou vychádzať. Bol by som oveľa radšej, keby sme spolu vedeli vychádzať. Keby sme prestali od toho druhého niečo násilím vynucovať. Aby sme začali byť nasledovaniahodným príkladom. Aby sme lákali, tak ako lákame imigrantov zo Sýrie či Afrických krajín svojim mierovým spolužitím a schopnosťou pracovať na svojom ekonomickom blahobyte.

Keď prestaneme násilím vynucovať a staneme sa nasledovaniacenným príkladom, cintoríny nebudú preplnené mladými mŕtvymi. Porozmýšľajte o tom, či by to nestálo za to. Prestať vynucovať a začať byť lákadlom.

Najbližšiu šancu na Slovensku nám dajú slobodné a demokratické voľby.

Nie, nie je to jednoduché. S pištoľou pri spánku voličov  poľahky vyhráte kde-aké referendum. Rozhadzovaním peňazí po uliciach si poľahky kúpite kde-koho.

Stať sa nasledovaniahodným príkladom, to si musíte dlho a namáhavo odpracovať. Keď ste nasledovaným príkladom získate povinnosť sa postarať o tých, ktorých ste zlákali. Ste zodpovedný za to, čo si skrotíte! Veď pamätáte na líšku, že? No nikdy sa vám nestane, že vás vaši pozostalí pochovajú pár metrov od tých, ktorých ste nenávideli, ktorých sa vám nepodarilo presvedčiť puškou, tak ste ich postrieľali ako odpad. Budete ležať medzi tými, pre ktorých ste boli vzor a ktorí vás nasledovali. Dostanete to čo ste si celý život priali.

Môžete nasledovať Hitlera, Miloševiča, Putina. Alebo mňa. Porozmýšľajte o tom, takto v nedeľu poobede, s krvou plnou chylomikrónov a parasympatikom v plnom záprahu. Je to len a len vaša slobodná voľba. Tak potom nehovorte:

– Ale nič som, moja, nemohol urobiť.

– Nič?

– Stál som tu a pozeral, ako ho brali.

Zdroj:  Aké tri otázky sa nekladú v dnešnej Bosne (úryvok z knihy W. L. Tochmana).

Vždy sa môžete nejako rozhodnúť. Aj len tak stáť a pozerať sa, ako niekto niekoho núti, ste sa slobodne rozhodli. Raz z vás toto rozhodnutie isto-iste urobí alebo zavrhnutiahodného alebo nasledovaniahodného. Verte mi, stane sa to.

 

Na jednej ulici som stál pred mešitou, synagógou aj svojim katolíckym kostolom a myslel na Srebrenicu

Rusi, so svojím vetom si vylížte riť!

V roku 1995 som spokojne študoval vysokú školu. A vy?

Celý deň 6.7.2015  som sa prechádzal po Sarajeve. Lovil tie tri či štyri kešky čo tam sú, motkal sa s deckami a manželkou po bazáre. Plnými dúškami sa snažil absorbovať atmosféru tohto Rakúsko-Uhorského mesta. Na jednej ulici som stál pred mešitou, synagógou aj svojim katolíckym kostolom. Keď sme stáli v tieni stromov v záhrade synagógy, rozozvučali sa zvony môjho kostola, bolo poludnie. Ponad stromy som hľadel na minaret nejakej neďalekej moslimskej modlitebne.

Po uliciach  prechádzali striedmo odeté baby. Občas aj nejaká veľmi vkusne zaodetá s šatkou na hlave. Kopa turistov, kopa domácich vysedávajúcich v kaviarňach a pijúcich  poriadny čierny driják, ktorý si nalievali z medených kanvičiek do malinkých šáločiek.

Dnes je rok 2015  a Sarajevo je fajn. Po hlavnej triede jazdia československé električky T3.  Sedíme pod slnečníkmi a v pizzérii si dávame chutný európsky obed – cézar šalát, tuniakový šalát, cestoviny s kuracinkou na hríboch a kurací prírodný rezeň s hranolkami. Sarajevské pivo je celkom fajn, cedevita s ľadom úplne super. Platíme konvertibilnou markou.

Niektoré domy ešte nemajú opravenú omietku, tak na nich vidno spŕšku dier po guľkách.

Čo ste robili v roku 1995, keď končilo obliehanie Sarajeva?

Ja som študoval vysokú školu a Juhoslávia sa ma dotýkala len tak, že som sa občas pýtal svojho priateľa, spolužiaka, vojvodinského Slováka narodeného na severe Slovenska, ako sa majú jeho rodičia v Novom Sade. On odpovedal, že ako vo vojne a tým to skončilo.  Nechcel o tom rozprávať. Viem, že s iným mojim spolužiakom riešili pre jeho rodičov nejakú dodávku liekov. Ich otcovia boli rovnakí spolužiaci a bývali v tých istých izbách na intráku ako my, ich deti.

To bola jedna z chýb môjho života. Bol som mladý a tak hľadám pre seba ospravedlnenie.

A vy? Čo ste robili v roku 1995?

Ráno, 7.7.2015, keď sme odchádzali zo Sarajeva ďalej po našej trase, zastavili sme sa v Múzeu tunela záchrany. Viedol popod letisko. To letisko, ktoré bolo pod kontrolou jednotiek OSN!  Tunel viedol z územia pod kontrolou Bosniakov do Sarajeva, ktoré sa snažili Srbi obsadiť. Skoro 3 roky to bola zásobovacia trasa pre mesto, v ktorom zahynulo 11 000 ľudí. Srajevo leží v kotline, Srbi mali pekný výhľad z kopcov na ulice.

Pri prehliadke sme sa pritajili k páriku Francúzov, čo mal so sebou sprievodkyňu a dcéra občas čosi preložila. Po chvíli sme sa zas pripojili k partii mládežníkov, keď im ich sprievodca anglicky rozprával podrobnosti k vystaveným exponátom a situačným mapám. Mládežníci boli dosť rozhorčení nad celou vtedajšou situáciou. My sme sprievodcu nepotrebovali, exponáty boli dobre popísané celkom zrozumiteľnou srbštinou a keď bolo treba, pomohli sme si hneď vedľa ležiacim anglickým textom. Keď  sme odchádzali z prehliadky, prišla autobusová výprava, nejaká zahraničná. Hm, Srbi asi do tohto múzea nechodia. Škoda.

Na druhý deň, 8.7.2015 sme už frčali pomaličky po úchvatnom Durmitore v Čiernej Hore.  Správy hlásili, že Rusko vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN Britskú rezolúciu, ktorá označovala vyvraždenie 8000 obyvateľov v Srebrenici za genocídu.

A čo vy? Čo ste robili v roku 1995?

Vyzývam vládu svojej krajiny, vládu Slovenskej republiky, aby povolala veľvyslanca v Ruska na Slovensku na vysvetlenie, čo má znamenať tento postoj Ruska.

Vyzývam vlády všetkých krajín združených v OSN, aby si povolali ruských veľvyslancov vo svojich krajinách na vysvetlenie.

Vy si možno poviete, že Briti boli naivný, keď predložili takúto rezolúciu do Rady bezpečnosti, v ktorej má Rusko právo veta. Nie, priatelia! Je potrebné neustále vytvárať diplomatický a vyjednávaci tlak. Je potrebné, aby sa jednotlivé krajiny vrátane Ruska museli pravidelne odhaľovať. Je potrebné, aby bolo jasne vidieť, aké sú činy putinovho Ruska. A je nevyhnutné opakovane a opakovane, častejšie a častejšie vytvárať tento morálny a vyjednávací tlak. Je nevyhnutné ukazovať občanom Ruska, aký je postoj ľudí na tejto planéte, aký je postoj svetového spoločenstva k historickým udalostiam.

V Srebrenici boli ako nepotrebný zbytočný odpad postrieľaní ľudia. Viac ako 8000 ľudí bolo v jednu chvíľu na 100% mŕtvych. Finito, koniec, hotovo. Game over.

Prešli sme krížom celú Bosnu a Hercegovinu. Tá krajina je jedna veľká dedina, domy sú rozhádzané kade-tade, málokde sa nájde ohraničená obec či mesto. No všade kde je viac domov pohromade sa dnes nachádza mešita s minaretom a hájik či záhrada bielych stĺpikov.  Pri vstupe do dedín v Republike srbskej vlaje Ruská? Srbská? zástava. Bosna a Hercegovina nie je jednoduchá krajina. Zabiť odpad je jednoduché riešenie.

A vy viete, čo ste robili 9.7.2015?  Ja som, sediac na čiernohorskom pobreží, napísal jednu výzvu. Asi je to málo.

Poznajú sa z dvora, bol svedkom na jej moslimskej svadbe, družbom. A spoločníkom jej otca. Pred vojnou mali spoločný stánok v obchodnom dome, predávali všetko, čo bolo potrebné do kúpeľne. Teraz na stánok chýbajú peniaze. Dragan teda predáva obkladačky a batérie v neďalekom sklade. Tu ho aj stretávame.

– Som tu, – Mubina mu opatrne podáva ruku, bez úsmevu.

Dragan nás pozýva dnu, prináša stoličky, zapína kanvicu, usporiada stoličky, opláchne šálky, pripraví podšálky, na ne postaví šálky. A vybehne do pivnice. Zrejme si myslí, že máme málo času.

Myslí si správne. Čakáme päť minút, desať, štvrťhodinku. Konečne prišiel. Nesie čokoládu Milka a kartón pomarančového džúsu Happy Day.

– Pamätáš si, – usmeje sa na Mubinu, – že my tu v Bratunci sme boli stále pohostinní?

– Čo máš nové? – pýta sa Mubina.

– Deti rastú. Jovanka pracuje. Máloktorá žena má teraz prácu.

– Viem, sama ju nemám. A biznis ako?

– Málo sa predáva.

– Čo v Sarajeve sa nerobia kúpeľne? Bieda.

– A ako deti?

– Rastú.

– A mama?

– Žije.

Dragan sa strhne. Má ustarostený výraz. Náš čas sa minul. Prišli zákazníci.

Na ulici nás nejaký iný muž pozorne sleduje. Pozerá na Mubinu. Stojí pred stánkom so zeleninou (určite je jeho majiteľom, správa sa tak) a máva na nás.

– Vyrástla si, – vraví Mubine.

– Zostarla som.

– V dome tvojho otca som zjedol viac obedov ako doma, – pripomína to Mubine pre každý prípad, keby náhodou

zabudla.

– Viem, boli ste priatelia.

– A akí! Ale nič som, moja, nemohol urobiť.

– Nič?

– Stál som tu a pozeral, ako ho brali.

– Čo bolo, bolo. Kde leží otec?

– Kto vie? – muž stíši hlas.

– Chceli by sme ho s mamou pochovať.

– Nič neviem.

– Žiadne telo, žiaden smútok. Ako máme žiť?

– Vojna je strašná, – vraví otcov priateľ. – Ale dopadla dobre. Rozdelili sme sa, bývame vedľa seba, akurát, že nie spolu. Tvoja návšteva znamená, že čas všetko zahojí. Dobre, teraz je dobre. Môžeme si dať kávu, dokonca aj obchodovať a večer sa každý vráti k sebe.

Zdroj:  Aké tri otázky sa nekladú v dnešnej Bosne (úryvok z knihy W. L. Tochmana).

Svet čaká na dištancovanie sa ich súvercov

Na nič menšie ani na nič väčšie nečakáme. Hovädá sú v každej skupine. Je len otázkou charakteru, či sa s nimi spomedzi seba chceme vysporiadať, alebo je nám to jedno.

Alebo ich dokonca chválime, pozdravujeme a ukazujem im, že aj náš pes skáče tak vysoko ako ten ich.

My v Európe sa snažíme vysporiadať s neonacistami a fašistami. Tí čo mali na svedomí Treblinku či Dachau, to boli kresťania, Európania, belosi, proste ľudia ako my. Vysporiadali sme sa s nimi. Raz a navždy sme sa od nich dištancovali. Nikdy sa to nezopakuje.

Dokonca sa snažíme dať svetu nový rozmer spoločnosti v podobe Listiny práv a slobôd. Nehovorím, že sa nám to nejako super darí. No máme nakročené. Prebiehajú postupné iterácie. Matematik by povedal, že limita je tak veľká, že sa o nej ako limite nedá ani uvažovať. Ale blížime sa.

Viete, každý z nás je človek hriešny so svojim slabosťami. Nedávno som napísal:

Je tak neuveriteľne krehká hranica, kedy sa z človeka stáva hovädo. Vyžaduje to silnú intelektuálnu, morálnu a etickú výbavu, aby sme, každý jeden z nás odolali. Preto máme niekoľko zákonov postavených preventívne. Aby sme ani neprišli do styku s  pokušením. Lebo vieme, máme mnoho historických skúseností, ako poľahky dokáže človek v dave podľahnúť tomu prerodu.  Lebo vieme, že máme problém chápať čo i len trochu komplikované udalosti.

Zdroj:  Kopali do človeka, čo bol pred minútou neonacista | M+M+M+M (4M).

Vieme to o sebe. Byť dobrým vyžaduje od nás energiu. Ak ju od nás chcete, musíte pre nás v kresťanskej Európe niečo malé urobiť. Začať sa dištancovať od svojich súvercov, ktorí sa správajú ako hovädá.

Inak nám prasknú nervy. A to mi verte, že ako najbohatšia špička na tejto planéte nemáme žiadny problém postaviť ploty, nastaviť tvrdé pravidlá. Nejaké sankcie? Nejaké poklesy HDP? Tú trochu schudobnenia si ani len nevšimneme. Aj tak by to bolo pre ľudstvo najhoršie riešenie.

Nie my utekáme k vám do bezpečia, ale vy utekáte k nám, lebo sme pre vás atraktívny. Kam sa pozriem dookola Európy, všetci by chceli žiť ako my. Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Čína, Južná Afrika, Líbya…  Nie ako vy. Vy nie ste žiadnym vzorom pre nikoho. Leda pod hrozbou hlavne. Nie je ním ani Rusko, ani Irán ani Čína ani Severná Kórea.

Takže čakáme… Naša ruka je permanentne natiahnutá s ponukou na spoluprácu. Je to na vás.

Čakáme…

Čakáme… Myslíte, že ešte vydržíme dlho?

 

Keď príde Varšavská zmluva a keď príde NATO

Ruské tanky si pozvala Komunistická strana Československa, aby poistila jej vedúcu úlohu v štáte. O pozvaní sa dá hovoriť len s veľkým sarkazmom. Už pár mesiacov pred inváziou spojeneckých vojsk sa konalo „nekonečné cvičenie“ Varšavskej zmluvy na území Československa, ktoré Sovieti nie a nie ukončiť.  Príchod vojsk Varšavskej zmluvy sa udial potajme, v noci, v plnej zbroji, ako regulérna invázia. Občas sa aj strieľalo po obyvateľoch Československa. Zásadné bolo obsadiť dôležité uzly – televíziu a rozhlas – aby nebolo možné mobilizovať odpor obyvateľstva. Ak ste v roku 1970 odsúdili inváziu, vyhodili vás z roboty.

Tanky NATO z USA si Poľsko a Litva pozývajú, aby mohli byť v riadnom termíne ďalšie demokratické voľby. V ostatnom čase sa konalo niekoľko vojenských cvičení na území východnej hranice NATO. Dopredu ohlásené s presným ukončením. Prebiehajú prípravy na umiestnenie vojakov v konkrétnych posádkach. Tanky prídu počas dňa vlakom, bez streliva a priamo do pripravených posádok. Celý svet o tom bude informovaný novinármi, vrátane ruských. Po uliciach sa nebude žiadny vojak promenádovať s odisteným samopalom. Rozhlas a televízia si môže vysielať čo uzná za vhodné. O umiestnení vojsk NATO na území svojho štátu si môžete verejne rozprávať čo len chcete.

Nájdite tri rozdiely.

Hitlerovský rečník ausgerechnet 9.5. priamo na Červenom námestí uprostred Moskvy

Vojenská prehliadka, to je čistá demonštrácia sily. Povzbudenie domácich a postrašenie zahraničných. Ale strašia asi príliš málo, keď sa im tam už v máji namnožil americký brouk. Všimli ste si nie? Mandelinka zemiaková na každej kolope.

V Moskve boli dve prechádzky. Jedna, keď šiel aj náš premiér poslušne v dave s podivnou zbierkou diktátorov a tých čo by chceli byť diktátormi súčasného sveta. Pripomína mi to známu akciu na začiatku školského roka, keď predseda školskej organizácie KSČ prišiel do triedy a pýtal sa na pôvod otázkou: Ktorý z vašich rodičov boli a sú robotníci, boli a sú roľníci, boli a sú pracujúca inteligencia. No tak ten presun sa dá charakterizovať. Boli a s sú diktátori. 

Druhá prechádzka, bol pochod predkov bojovníkov.  Putin spolu s mnohými niesol fotografiu svojich otcov – účastníkov Veľkej vlasteneckej vojny. Nakoniec fotografie milovaných otcov z rúk ich detí skončili pohodené kade-tade po ulici. (zdroj neistý). Existuje lepší dôkaz o falošnosti celej akcie?

Korunu celému zasadil sám vodca vo svojom prejave.

„Znovu si uvědomujeme velikost vítězství nad nacismem, byl to sovětský lid, kdo rozhodl o konečném výsledku války,“ řekl Putin.

Zdroj:  Putin na vojenské přehlídce vyzval k upevnění bezpečnosti | Týden.cz.

Keby nebol otvorený západný front, Hitler nemusí trieštiť sily a ktovie…

„Našim společným úkolem se musí stát vypracování systému rovnoprávné bezpečnosti všech států odpovídající soudobým hrozbám, který bude vybudován na regionálním a globálním základě mimo vojenské bloky,“ řekl Putin. Zdroj:  Putin na vojenské přehlídce vyzval k upevnění bezpečnosti | Týden.cz.

O sebe hovorí? O hrozbe zo strany štátu, ktorý okupuje cudzie územie? O hrozbe zo strany štátu, ktorý vojenským materiálom a personálom podporuje vojenské riešenie delenia územia troch zvrchovaných štátov? O hrozbe zo strany štátnika, ktorý do svojich plánov zaradil taktické použitie jadrových zbraní?

Nie, nie je dnes na tejto planéte ani jeden štátnik, ktorý toto vykonáva. Len a len sám ruský prezident, ktorý si sám pred seba kladie úlohu vypracovať ochranu pred samým sebou. Dokonalý hitlerovský rečník. Tento vzor naša európska civilizácia zažila priamo na vlastnej koži v 30. rokoch 20. storočia. Naši starý rodičia počúvali presne takýchto hitlerovských rečníkov.

Keď sa konali oslavy vylodenia v Normandii, vyjadril som zmiešané pocity nad tým, vidieť plápolať nemeckú vlajku spolu s vlajkami víťazov. Snažil som sa to viac a viac pochopiť. Hlavne pochopiť argumenty zástancov.

Jeden z nich, na ktorý som pri štúdiu narazil, bola adenaurevská totálna denacifikácia povojnového Nemecka. Rýchlo, jasne a hlavne rázne sa Nemecko vysporiadalo s čiernym fľakom na svojich dejinách. Viete, zvoliť si môžete ledačo, ale keď po vás ostanú Treblinka ši Dachau, to je nezmazateľný čierny fľak. Nemecko ho nevymazalo. Nikdy sa ho nepodarí vymazať. Ale vďaka tej denacifikácii dnes nikto nemá problém s Nemeckom spolunažívať. Ohraničilo ho rovnako rázne ako sarkofág v Černobyle.

Predstavte si, že ste v roku 2015 kancelárom Nemecka a ruský prezident vám pripomenie, aký blahodárny vplyv by mal mať pakt Molotov-Ribentrop na dnešné rusko-nemecké vzťahy. Už 70 rokov sa snažíte o absolútne izolovanie dejinných udalostí hitlerovského Nemecka od novodobých a súčasných dejín dnešného Nemecka. Urobíte pre to maximum možného. Celých 70 rokov vás v tom celá Európa s radosťou a priateľsky podporuje.

Priatelia, ak naozaj môžu byť udalosti z 9. mája 2015 niečím užitočné, tak práve tým, aké skutky, opakujem skutky, nie len reči priniesli z východu pre Európu.

Je absolútne nechutné, že prezident Česka a premiér Slovenska priložili ruku k hitlerovskému dielu absurdným rokovaním o absurdnom spojení riek Váh a Morava pomocou plavebného kanála. Na takéto rokovanie je Moskva to pravé miesto. Totálne absurdné, že aj dramatik Havel závidí.

Pod čiarou: Šiestou vodkou za správami bolo klátenie sa totálne spitého hlavného samopalníka na tribúne kdesi na východnej Ukrajine salutujúc humanitárnemu konvoju.

Rusko nechce mier na Ukrajine, túži po ďalších vojenských záboroch územia

Lavrov môže trepať koľko chce. Môže po hitlerovsky vyzývať Nemecko a Francúzsko o dušu spasenú, aby vydláždili cestu pre jeho tanky až do Kyjeva. Ak Rusko skutočne chce, aby sa na východnej Ukrajine nebojovalo, musí Rusko skutočne vykonať skutočné hmatateľné kroky.

Doneck a Luhansk sú na základe Ruskom dohodnutých podmienok v Minsku (2) plne pod kontrolou teroristov z Doneska a Luhanska ako súčasť Ukrajiny. A tí sú plne pod kontrolou Ruska. Tak čo nám to tu Lavrov trepe, ako pred 80. rokmi Hitler?

Ruský ministr zahraničí Sergej Lavrov chce, aby se Německo a Francie postaraly o to, že se Ukrajina nebude pokoušet rozdmýchávat násilí na východě země. Tak podle něho nebudou mít Spojené státy záminku, aby Ukrajině dodaly smrtící zbraně. „Provokatéři v Kyjevě … se mohou pokusit něco rozdmýchat s očekáváním, že to ovlivní světovou veřejnost a zbraně se povalí na Ukrajinu,“ řekl v sobotu v rozhovoru s ruskou televizí Lavrov. „Jsem přesvědčený, že Berlín a Paříž jako nejdůležitější hráči by měly takovému vývoji událostí zabránit,“ dodal šéf ruské diplomacie. Zdroj:http://www.lidovky.cz/rusko-vyzyva-nemecko-a-francii-k-tlaku-na-kyjevskou-vladu-pmv-/zpravy-svet.aspx?c=A150321_123346_ln_zahranici_ele

Tak nech si Lavrov urobí doma poriadok!

OBSE už mohlo mať 6 týždňov 28 webových kamier napájaných z agregátov po Donecku. Aby celý svet videl, ako sa dodržiava prímerie.

Svetový reportéri už mesiac mohli prúdiť do Debalceve, do Mariupolu do Donecka a do Luhanska  cez mobilné telefóny a mobilné základové stanice dovezené konvojmy ruského tylového zabezpečenia posielať nové a nové fotografie. Fotografie o tom, ako sa miestny zástupcovia zvolený v cargo-voľbách starajú o zveľaďovanie vojensky zabraného územia. Teroristi už mali ukazovať idylické obrázky, ako sa východ Ukrajiny pripravuje na jarné poľnohospodárske práce.

Ruskí novinári mohli vytvoriť dvoj-trojčlenné skupiny vojnových spravodajcov so svojimi západnými kolegami a jazdiť po frontovej línie a ukazovať pokoj zbraní.

Ukážte, že Západ toto všetko nechce.

Z Minských dohôd vyplynulo, že Ukrajinská vláda je povinná pripraviť zákony o špeciálnom postavení Donecka a Luhanska vrámci Ukarajiny. Putin dohodol a bachol po stole, čím donútil zástupcov Donecka a Luhanska v kontaktnj skupine, aby ním dojednanú dohodu podpísali. Tak nech Lavrov teraz bachne po stole a prinúti zástupcov Donecka a Luhanska, aby sa im pod nohami hmýrili tisíce zástupcov OBSE a novinárov z celého sveta. Keď je taký mierotvorca a okolie teroristom ubližuje!

Je to naozaj divné, veď zabrali územia. A Putin súhlasil, že budú súčasť Ukrajiny? Asi to nebolo len a len o územnej koristi. Ono o to územie sa treba aj strať. Ako to dnes robia teroristi?  Nech Rusko ukáže, ako to robia jeho teroristi 10x lepšie ako zvyšok ukrajinského územia.

Ak má niekto záujem na mierovom riešení, pošle nezávislých kontrolórov na hranicu s online kamerami. Sme v 21. storočí, neexistuje spravodajská úloha, ktorá by sa nedala technicky zrealizovať.

Dnes by mala byť Ukrajina plná Modrých prilieb s mandátom od BR OSN. Čo robí v Bezpečnostnej rade Rusko, aby bola frontová línia v pokoji? Nič. Všetko bojkotuje, vetuje, ignoruje.

Kyjev vyzýval už niekoľkokrát, aby prišli Modré prilby, aby sa zintenzívnil dohľad OBSE.

Kyjev od teroristov chce, aby na ich autonómnom území prebehli slobodné a demokratické voľby. Keď Putin súhlasil, že napriek vojnovým územným ziskom ostanú tieto územia súčasťou Ukrajiny, tak musí na tom území platiť ukrajinská Ústava. A tá má jasné požiadavky na to, ako majú vyzerať skutočne slobodné a demokratické voľby.

Minule som sa pýtal, čoho sa tak boja. Ak sú ich reči pravdivé a nie je to len hitlerovská propaganda, majú 1000% podporu miestnych obyvateľov. Takže vo voľbách pod kontrolou OBSE, so štandardnou kampaňou, s kontrolovanými súpismi voličov, s presnou evidenciou hlasovacích lístkov, ich predsa nemôže žiadna politická strana so západu Ukrajiny ohroziť.

Ukrajina pripravila zákon o autonómii. Treba ho začať uplatňovať. Je zle napísaný? Tak ukážte pred kamerou tie rozdieli medzi Minskými dohodami 2 a zákonom Ukrajiny. Západ bude prvý, kto pokarhá Porošenka, že robí neschválenú nadprácu. Stretnú sa zas Merkelová, Holland a Putin a spoločne do s Porošenkom a zástupcami teroristov preberú. Ale musia sa stretnúť nad rozdielovým dokumentom. Nie si odkazovať po novinároch politické táraniny.

Viete priatelia, iba ak by to všetko čo som doteraz napísal bol jeden mega kolosálny spor s realitou Putinových plánov.  Potom by to ale bol od Lavrova jeden hitlerovský životný program. 

Takže aká je realita pozorovaná denno denne? Lavrov má hitlerovsky plnú hubu medu, ale skutočné Ruské záujmy a ciele s týmito slovami vôbec nekorešpondujú. Sledujúc skutočnú činnosť a skutočnú antičinnosť Ruska, jediným záujmom Putina je zabíjať, likvidovať osobné slobody, zaberať cudzie územia a meniť štátne hranice.

Rusko posiela svojich vojakov na cudzie územia s cieľom ich obsadiť vojensky. Rusko v prípade, že sa mu prvé kroky vojenskej agresie nepodaria má plánovaný ako druhý krok útok jadrovou zbraňou.

Aký zmysel má vojenská územná korisť a jadrový útok, to naozaj neviem. Ani to nechcem skúmať. Pretože vojenské dobíjanie území suverénnych štátov považujem za absolútne neprijateľné.

A takýto nám bude hovoriť o mieri, fašizme a západnej rozpínavosti?

Ruskí teroristi musia mať panický strach z demokracie

Ukrajina na základe toho, že prehrala vojenský konflikt o východné územia bola prinútená prijať nejaké tie zákony umožňujúce autonómiu vojensky obsadených území.

Zákon o zvláštním statusu povstaleckých území schválili poslanci už loni v září. Nynější novela pozastavuje platnost několika klíčových článků do doby, než budou na východě Ukrajiny uspořádány komunální volby. Tento krok okamžitě vyvolal protesty vzbouřenců, kteří své vlastní místní volby uspořádali už loni v listopadu. Jejich konání ani výsledek ale Kyjev neuznal.

Mimořádné místní volby se podle novely musejí uskutečnit pod bedlivým dohledem mezinárodních pozorovatelů. V době jejich konání se na východě země nesmějí nacházet „žádné nezákonné skupiny ani jejich bojová technika, žádní ozbrojenci ani žoldnéři“.

Zdroj:  Kyjev schválil samosprávu povstaleckých území — Svět — ČT24 — Česká televize.

Celý demokratický svet neuznal srandistické cargo-voľby, čo zorganizovali teroristi na nimi okupovanom území. Preto sa zdá pre demokrata logické, nech sa tam konajú poriadne demokratické a slobodné voľby. Keď zas vyhrajú  teroristi, budú legitímny pre celý demokratický svet.  A bude sa dať s nimi jednať ako so zástupcami miestnych občanov. 

Výhra v slobodných a demokratických voľbách by z noci na ráno urobila z teroristov zákonných zástupcov. A oni nie! Oni to nechcú. To musí byť strašný ale strašný strach, čo ich obchádza.

Radím prezidentovi, kam na oslavy porážky nacizmu

Hm, Podľa mňa by sa mal koniec II. svetovej vojny pripomínať v Berlíne. Alebo tam, čo sa stretol východný a západný front. Tam to spojenci dobyli, tam to vtedy oslávili. A celé by to mala zatiahnuť Merkelová s nejakým tým vrchným Talianom a Japoncom, ako symbolické pohostenie tých, ktorí dali nemeckým občanom nový zmysel existencie.

Nie je nad to sa na miestach starých víťazstiev poriadne opiť a zabékať si sprostonárodné pesničky v objatí s vtedajšími nepriateľmi a na ich účet.

Keď chce Putin silou mocou oslavovať v Moskve, tak my by sme mohli na Dukle, Francúzi v Paríži, Briti v Londýne, Belgičania v Ardenách. To ráno a poobede sa stretnúť kdesi na Labe. No a na druhý deň hor sa na Berlín. Na Berlín Vavro, na Berlín.

Skutočne neviem, prečo oslavovať v Moskve. Bez ohľadu na aktuálnu politickú a vojenskú situáciu. Dobíjal sa predsa Berlín. Boli tu dva fronty. Západný a východný. To by mali účastníci Východného frontu oslavovať v Moskve a Západného vo Washingtone, či kde vlastne? A každý zvlášť?

Ja mám taký nejaký pocit, že Moskva je tu len ako postsocialistická tradícia. Zvyk zo Sovietskej éry, kedy vazali naklusali na oslavu do Moskvy demonštrovať silu tábora socializmu.

Takže tak, pán prezident. Moje odporúčanie je dohodnúť sa s ostatnými na oslave v Berlíne a to formou málo formálneho dvojdielneho happeningu. Prvá polovica  v podobe rituálneho víťazného tanca nad zlomeným hákovým krížom. A druhá polovica v objatí s Nemcami, Talianmi a Japoncami ako posolstvo, že všetci ľudia môžu byť  bratia aj keď sme na to v minulosti zabudli.

Pod čiarou: Naozaj si neviem predstaviť, že si budem vážiť svojho prezidenta, ak si bude na tribúne mauzólea podávať ruky s Kimom a teroristami z východu Ukrajiny. Je to presne ten istý obraz, ktorý nám poskytol nedávno Čarnogurský. Disident rečniaci pred vlajkou s kosákom a kladivom.

Táranie putinových trollov prináša tmu, smrť a politbyro

Dňa 15.3.2015: Putin okupoval cudzie územia a ako poistku na udržanie tejto okupácie rozhodol o použití atómových zbraní.

To, čo sme my ostatní videli už pred rokom, to dnes prinášajú dôkazy. Leninovým užitočným idiotom neostáva nič iné ako povedať, že tak je to OK. Že priviesť strategické atómové zbrane do stavu taktickej pohotovosti je správny krok.

Putin sám svojich trollov zaradil medzi kokotov.

Stupnica je vám dúfam známa:

  1. demokrat
  2. diktátor
  3. kokot použil jadrový arzená

Správa z tisku: Rusko 4.3.2014 otestovalo medzikontinentálnu balistickú strelu Topoľ. To, že vraj bol ten test už dávno dopredu ohlásený (tvrdia aj Rusi aj Amíci), nič nemení na tom, že dnes ho zrealizuje len kokot.
Keď sú činy za hranicou normálnosti, nie je dôvod byť umiernený v jazyku.

Zdroj:  PRP: Vysvetlenie terminus technikus “kokot použil jadrový arzenál” | M+M+M+M (4M).

V našom právnom poriadku, v poriadku každej demokratickej krajiny, je jediná výnimka zo slobody slova. Je ním popieranie holokaustu. Plus nejaké tie súvisiace paragrafy trestajúce podporovanie nacizmu, komunizmu, fašizmu, rasizmu či iných chutností, ktoré dokázal človek na človeka prichystať vo svojej láskyplnosti.

Preto som jednoznačne pripravený navrhnúť, po tom, ako Putin priznal použitie strategických jadrových zbraní ako taktického nástroja na upevnenie svojich okupačných operácii, aby bola podpora Putinovho režimu postavená mimo zákon.

Spolu s popieraním holokaustu aj obhajoba a podpora režimov používajúcich jadrové zbrane v konfliktoch. Hitlerov holokaust zlikvidoval milióny ľudí. Putin sa chystal zlikvidovať milióny ľudí. Nie, nie je v tom rozdiel.

Podpora Putinovho režimu patrí vedľa Leninovho komunizmu, Hitlerovho nacizmu, juhoafrického apartheidu, pinochetovej vojenskej diktatúry, Assadovej a Kimovej genocídy vlastných občanov.

Nie nemôžeme čakať, kým si to sami  naši občania uvedomia. Kým si to občania diktátorských krajín sami nedajú do poriadku. Balistická raketa s atómovou hlavicou letí 30-60 minút.

Zvoľte si demokraciu a môžete si slobodne riadiť svoj štát. Chcete socializmus, pravicové, liberálne riešenia, vyhrajte slodobné rovné demokratické voľby a je to len a len na vás na 4-5 rokov. A potom znovu obhájte svoju politiku. Tak jednoduché to je.

Chcete byť diktátorom? Je jedinou šancou ľudstva na prežitie zamedziť vám v tom.

Demokratické krajiny musia prestať byť vyberavé v tom, kde sa nám likvidácia diktatúr hodí viac a kde menej. Áno, bude nás to stáť hafo peňazí financovať Modré prilby naraz na toľkých miestach. Alternatívou je len putinova tma, smrť a politbyro. Alebo holokaust.

Pod čiarou: Nadpis je inšpirovaný lotyšskými vtipmi.

V EU stále čakáme, že sa to na tej Ukrajine stane

Niekto to urobí.Je nás 28 štátov. Niektoré štáty majú navyše veľmi autonómne vnútorné členenie. Takže sa tak nejako čaká, že to nakoniec niekto urobí.

Nemecko a Francúzsko sa aspoň pokúsili udať našej EU nejaký smer. Od USA sme si to schytali, že sme bolo na Rusko mäkký. USA je ďaleko, majú aspoň tých 30 minút letu na reakciu. Áno, som cynik.  Realista vo mne vie, že sme si v Európe zažili dve svetové krízy (zas ten cynik) s devastujúcimi výsledkami.

Stále je tu nutná opatrnosť kvôli mechanizmu súdneho dňa:

Je tragické, že títo vodcovia uviazli v tom, čo bývalý americký minister zahraničia Henry Kissinger nazval „doomsday machine“ – mechanizmus súdneho dňa: prepletenec blokujúcich sa aliancií a časových rozvrhov vojenskej mobilizácie, ktorý umožňoval, aby sled udalostí zvíťazil nad dobrými úmyslami.

Zdroj:  Tí, čo mohli zachrániť svet | Fórum | komentare.sme.sk.

Takže máme aspoň 35 smerov, ktorými sa nemáme prečo kriticky pozerať. Máme apoň 35 dôvodov na sebaospravedlnenie.

Aby som nezabudol, je tu ešte jeden. Zásadný rozdiel medzi pozíciou demokratického politika a diktátora vo vzájomných jednaniach je, že demokrat môže pokojne prehrať a prežije to.  Najhoršie čo sa demokratovi môže stať, že ho nabudúce nezvolia. Diktátor bude svojim nástupcom popravený. Diktátorovi musíte dať šancu na hrdý exit.

Tusk z neznámych dôvodov mlčí. To je podľa mňa miesto, kam by sme mali dnes obrátiť svoju kritiku.  A na Federice Mogherini by nemala ostať nitka suchá.  Ale to by malo byť to najmenej. Všetkých našich 28-2 ministrov zahraničia by sa malo okamžite spovedať, prečo Fredericu neinterpelovali.

Ale to je všetko čajíček. Nech už by rokoval kto chcel, potrebuje tromfy. A jediné tromfy môžu dať delegácii EU pri riešení ruskej otázky  naši ministri obrany nás, členských krajín NATO. 

Fínsko a Švédsko stále váhajú. Spravili si aspoň malý privátny klub Baltského mora. Jedine skutočnými činmi vedúcimi k faktickému posilneniu obrany môžeme zlákať týchto váhavcov. Samozrejme, že sa snažia zvažovať pre a proti. Predsa len, mimo NATO sa môžu aspoň nádejať, že nebudú prvotným cieľom.

Len dobrou pripravenosťou na hájenie hraníc NATO môže mať akokoľvek zložená delegácia EU dobrú pozíciu.

Poučne sa s Debalceva? Merkelová a Holland dali Porošenkovi šancu. Jeho armáda nedokázala 3 dni ubrániť železničný uzol potrebný pre cestu na Krym. Hovoriť, že Putinovi nie je vhodné veriť ani nos medzi očami je sakramensky málo. Ukrajina musí plánovať. Vybehnúť naštvane z rokovania evidentne nepomáha zmeniť realitu.

Treba byť skutočne, hmatateľne o krok pred udalosťami. Vrátane nás. Keď to nevie Ukrajina sama, treba jej v tom pomôcť. Naozaj nie je dôvod, aby sa suverénna krajina stala vojnovou zónou lebo Putin sa rozhodol.

Ak už nás ani posledné slová Lavrova nepresvedčia o hitlerovských manieroch Ruska…

  • 11.2 sa stretli zástupci Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska v Minsku
  • 11.2. paralelne sedí kontaktná skupina Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska + zástupci teroristov z Luhanska  a Doneckej oblasti.
  • 12.2 ráno členovia kontaktnej skupiny vyslovili súhlas s dohodou na prímerií, ktorého podmienky dohodli Holland Merkelová Porošenko a Putin
  • 12.2, ráno bola dohodnutá mapa nárazníkovej zóny.
  • 12.2 cez deň začal prudký útok ruských teroristov s heslo, keď nie teraz, tak už nikdy. Mariupol a Debalcevo
  • 15.2. o polnoci skutočne ustala streľba
  • 15.2. pokračuje útok ruských teroristov na dohodnutú mierovú hranicu u Debalceva.
  • 12-16.2. z Ruska prichádza konvoj vojenskej pomoci ruským teroristom.
  • 17.2. stále sa kontingent OBSE nemôže z vnútrozemia Ukrajiny dostať do zóny dohodnutého prímeria v Minsku, aby mohol konrolovať podmienky prímeria.
  • 18.2 Debalcevo je naďalej ostreľované ruskými vojskami čo vyústilo do ústupu Ukrajinskej armády zo zóny, ktoré mali byť od polnoci 15.2.
  • 18.2. Rusko nikoho nepúšťa, tak ako už vyše roka, na kontrolu hranice Ruska z Ukrajinou v časti kontrolované ruskými teroristami s Luhanska a Donecka.
  • 18.2 večer  – Porošenko požiadal OSN o modré prilby.
  • 18.2 predviedol Lavrov hitlerovské maniere, keď povedal: „Když se shromáždili účastníci jednání v Minsku, prezident Vladimir Putin ihned navrhl dohodu o urovnání situace kolem Debalceve. Už tehdy sdělil naše informace o tom, že je tam značné uskupení ukrajinských vojsk obklíčeno a je třeba udělat vše pro to, aby lidé mohli z obklíčení důstojně vyjít. Ukrajinské prohlášení ale pravilo, že takový problém neexistuje a žádné obklíčení není. Naše další pokusy vyřešit tento problém nebyly vyslyšeny a došlo k tomu, k čemu došlo,“ uvedl dnes šéf ruské diplomacie.
  • 19.2. Rusko aj teroristi sa vyslovili, že im riešenie s modrými prilbami nevyhovuje.
  • 19.2. Teroristi naďalej nedodržiavajú prímerie a útočia na ďalšie Ukrajinské územie

Takže tak. Čo s tým všetkým dohromady?

O nejaké čiastkové riešenia sme sa už pokúsili. Treba ich dotiahnuť do konca, treba ich urobiť čitateľnejšími pre voličov demokratických strán v EU.

Popri tom sa automaticky stanú atraktívnymi pre ďalšie a ďalšie krajiny. Švédsko a Fínsko prestanú lavírovať.  A možno, naozaj možno, bude snaha byť vo vnútri klubu cennejšia ako úplatok 3 miliardy eur za plyn pre Maďarsko.

Kto to teda za nás urobí? (Zas ten cynik vo mne) Toto sú fakty z ČR:

„Měli bychom být schopni dodat do 180 dní brigádu o pěti tisících osobách s veškerou technikou, zásobami, rezervami, zálohami. Měli bychom ji udržet v boji půl roku. To v současném stavu nedokážeme.“ Opět armádní výpočet – aby Česko bylo schopno splnit závazky vůči alianci, bylo by ihned potřeba devět miliard korun.

Mezi několika desítkami poslanců bylo možné zaslechnout názor, že vojáci přišli do sněmovny strašit a natahovat ruku. „Jen upozorňujeme na rizika,“ odmítá člen generálního štábu Foltýn. Problém je podle něj jiný: „Nejdříve společnost ztratila ochotu se na obraně podílet, pak ztratila ochotu ji platit. Teď už jen věří tomu, že se některé věci prostě nemají dělat. Třeba že se nemá obsazovat cizí území. Ale jak vidíme, čím dál na východ, tím je té víry méně.“

Zdroj:  Česko je ve válce, na kterou nemá, varuje armáda.

Zamyslite sa prosím.

Pod čiarou: V rade čaká na riešenie holokaust vrahov organizácie „Islámsky štát“. A to vám poviem, to je sekáč. Ten sa nezakecáva už teraz.