Hrabú na vašich pripomienkach vývojári zadarmo?

České internetové autority sa s koňom zrazili. Respektíve, trefnejšie by bolo napísať, že sa zrazil ten čo hľadá Dívku z autobusu do Brna so Sovou v síti.

„Martin Kopta připravuje pro Google podklady pro lepší překlad a prosí vás o spolupráci. Pokud vám v lokalizovaných Anylytics připadá nějaký překlad hodně hloupý a znáte lepší, pošlete, prosím, svůj návrh prostřednictvím tohoto formuláře. Formulář můžete odeslat i opakovaně podle toho, kolik dílčích textů navrhujete změnit.“ Zdroj: Chcete mít Google Analytics opravdu česky?

Zadarmo ako hýbateľ internetového pokroku

Ja chápem, že internetové prostredie má atmosféru dobrovoľníctva, nadšenectva, zadarminka. Dokonca by som povedal, že rozvoj internetu je poháňaný zadarmo projektami. Bez free a opensource by tu nebolo toľko obsahu a toľko užitočných služieb. No nalejme si čistej pepsikoly a pozrime sa pravde vo financovaní do očí.

Na väčšine webov propagujúcich free a opensource služby sa pre záľahu reklamy ledva preklikáte k skutočnému obsahu. Ukazuje sa, že keď nie reklama, tak nadácia je cestou, ako financovať chod napríklad Wikipédie. Takže priatelia, akokoľvek konzumujeme obsah a plody ľudského umu zadarmo, nejako sa predsa len vývojári musia živiť. Tak vymýšľajú, ako dostať za svoje nápady nepriamo zaplatené.

Nepriamy príjem a budúci príjem je tiež príjmom

Už sa dostanem k pointe, no ešte jedna odbočka. Za vývoj free a opensource môžem dostať zaplatené aj inak. Predstavte si, že máte super nápad. Máte aj nejaké trochu schopnosti ich zrealizovať. Tak problém načnete a následne ho podhodíte ako opensource. Vediete projekt a ľudí, ktorý vám ušetria peniaze za vývoj. Prinesú nové nápady, realizácie. Aj ušetrené peniaze sú vašim príjmom. Samozrejme je ďalších tisíc spôsobov ako z opensourcového projektu získať príjem.

Niekedy sa oplatí niečo urobiť nezištne a zadarmo v očakávaní budúcej zákazky, budúceho zamestnania. Toto je štandardná predajná technika. Skúste našu službu/tovar na týždeň zadarmo a potom sa rozhodnete, že zaplatíte. Počuli ste to včera? Alebo pred hodinou?

Používate komerčnú službu a vidíte v nej pár chybičiek. Tak napíšete majiteľom a upozorníte ich na to, pretože odstránenie týchto chybičiek vám ušetrí čas vašich zamestnancov, teda peniaze. Onehdá som si dopisoval s chlapcami z Etargetu, že by bolo fajn, keby urobili pár zmien. Pár zmien, ktoré by viedli nie len k väčším ziskom u nich, ale aj zníženiu mojich nákladov (hlavne časových) pri správe kampaní. Na záver svojich pripomienok som napísal, že som na ich spisovaní strávil nejaký čas a teda by bolo fajn, keby aj oni dali nejakú protihodnotu. A veru dali, spravili mi rýchle pripomienkovanie umiestnenia reklám na tomto webe a návrhy na optimalizáciu. Samozrejme posledným odporúčaním bolo zmeniť dodávateľa reklám z Adsense na Etarget.

Áno, je to nikdy nekončiaca reťaz služieb a protislužieb.

Cisár je nahý

Je tu firma, ktorá platí kopu vývojárov. Dokonca je tak bohatá, že pre ňu nie je problém preplatiť každého konkurenta, takže v konečnom dôsledku má možnosť skúpiť, zhromaždiť a zamestnávať najlepších ľudí na planéte. Pozor, nehovoríme o jednej krajne, hovoríme o celej planéte, o celom ľudstve aktívne používajúcom internet. Na základe dostupných informácii o finančnom stave tejto firmy je možné smelo povedať, že má všetky finančné predpoklady stať sa dokonalým monopolom v prostredí internetu. Z pohľadu tohoto východiska sú chyby v ich službách jednoznačne znakom len a len neschopnosti riadiť projekty alebo programového (účelového) ignorovania.

A vy sa rozhodnete, že pre túto firmu nezištne a zadarmo urobíte betatestovanie, pripomienkovanie a konštruktívne prinesiete aj návrhy riešenia spolu s dôvodovou správou. Zadarmo a dobrovoľne využijete svoj osobný alebo pracovný čas v prospech firmy.

Neexistuje, áno, dovolím si toto kategorické vyhlásenie bez bázne a hany, neexistuje dôvod prečo by ktokoľvek mal pre takúto firmu zadarmo čo i len prstom pohnúť.

Jedine, že ste počítali s nejakou formou priameho, alebo nepriameho príjmu.

Zovšeobecnenie a zmierenie

Nie, nejde o to, aby sme sa všetci stali Harpagonmi z Moliérovho Lakomca. No je užitočné si uvedomovať súvislosti. Ušetrí to nejedno rozčarovanie. Mať pocit zneužitého, vyžmíkaného a odhodeného je pocit, ktorému sa dá vyvarovať. Predstavte si ten pocit, keď sa prihlásite do admin rozhrania Google Analytics a tam na vás bude čakať informácia o tom, že služba je spoplatnená paušálom $1/mesiac. Ale veď vy ste prispeli k jeho rozvoju, takže máte predsa nárok…

„Dobrým důvodem může být např. nasazení GA na weby klientů, ti češtinu zpravidla ocení a tím ocení myslím $$$.“ Zdroj: komentár Nill

Áno, aj ja si myslím, že toto je dobrý dôvod, prečo pri opravách v preklade českého GA pomôcť.

Celé dobrovoľnícke hnutie je založené na uvedomení si, že dobrovoľník koná nezištne a neočakáva ani budúce časné výhody. Preto dobrovoľník nikdy nie je sklamaný, keď sa mu za jeho prácu ani nepoďakujú. My, čo pracujeme v oblasti zdravotníctva o tom niečo vieme.

Súvisiace:
Hrabú na vašom webe markeťáci zadarmo?
Konkurencia je vzdialená len jeden klik, tak si nevyrábajme Googlepol

Hrabú na vašom webe markeťáci zadarmo?

Markeťáci sú tak zblbnutí vymýšľaním dvojzmyslov, trozmyslov a nezmyslov do reklám určených pre zákazníkov svojich produktov, že nedokážu túto reklamnú hatmatilku vypnúť ani keď oslovujú svojich potencionálnych obchodných partnerov.

Riešil som pradávno takú požiadavku, že či by nebolo možné zrecenzovať čosi nového. Ja reku, čo by nie. Zrecenzovať môžem čokoľvek. Teda skoro. Len mám podmienku, že text bude jasne označený „Platená recenzia“. Dokonca som veľkodušne navrhol, nech navrhnú, koľko sú ochotní za takú recenziu zaplatiť. Plus som sa snažil vymámiť nejakú ich predstavu o rozsahu a dosahu a tak podobne. A zo skúsenosti som sa pre istotu opýtal, či si pod recenziou nepredstavujú, že dodajú svoj text. Aj to by išlo, akurát by to malo správne označenie a podpis by bol určite iný ako môj.

Ako odpoveď mi prišlo, že oni vlastne nechcú recenziu, len upozornenie ich potencionálnych klientov z môjho dôveryhodného zdroja. Aha, tak nie recenziu, ale upozornenie. Nuž, donedávna som si myslel že textová reklama, ako ju poznáme, je také upozornenie. Takže oni si objednávajú u mňa reklamu? Ani to nie, súčasťou odpovede bolo, že nechcú inzerciu. Tak to som bol už úplne v koncoch.

Ja vám neviem, prestávam tomuto svetu rozumieť. Ja tento svet chápem takto: Ak píšete, že chcete recenziu, tak predpokladám, že chcete platenú recenziu. Ak napíšete, že chcete zverejnenie upozornenia, môžem zverejniť upozornenie na novú službu, produkt, web formou platenej reklamy. Ak chcete oslovenie vašich potencionálnych klientov z mojej strany, tak to chápem ako záujem o platenú propagáciu komerčnej služby, také nejaké PíáR, affil a tak podobne. Ak ma chcete informovať, že vznikla služba, produkt, web, tak mi pošlite štandardnú tlačovú správu a ja uvážim, či mi to stojí za to zverejniť. Toto je jediná možnosť, kedy je to fakt zadara. V uvedenom príklade išlo o dobre zamaskovanú tlačovú správu.

A možno je všetko inak. Možno si markeťáci veľkých, obrovských, megakorporátnych reklamných agentúr myslia, že blogér týždeň nebude umývať inbox, pretože v ňom má e-mail od veľkej, obrovskej megakorporácie. Nuž juniorblogéri možno a raz. Starí blogéri veľmi dobre vedia, akú hodnotu má článok na ich blogu. Vedia, čo je komentárový spam, akú má silu RSS a webové čítačky, jaiky a twiterky, ako funguje titulka vybrali.sme. Niektorí aj hodnotu SERPu. A virál je ich domovské prostredie.

A možno si markeťáci, disponujúci veľkým, obrovským, megakorporátnym rozpočtom nevedia predstaviť cenu za inzerciu na blogu v desiatkach až stovkách SK za mesiac, tisíc zobrazení, či inú zmysluplnú jednotku. Prípadne platbu podmienenú konečným umiestnením článku v SERP a podobné vychytávky. Fakt, netuším, kde je ten pes zakopaný, ja som vždy profesionálne sedával na druhej strane rokovacieho stola a môj marketingový rozpočet začínal každoročne hlboko v záporných číslach.

Nedráždite hada bosou nohou. Na blogu 4M zadarmo ani kura nehrabe, nie to markeťáci.

Bude aj pokračovanie… Čosi o tom, prečo píšu blogéri zadarmo o komerčných službách a prečo za texty o iných komerčných službách očakávajú platbu. A prezradím vám ako, chápem rozdiel medzi „zadarmo“ a „cena je 0,00Sk“

Slovo zadarmo nevezmeš do úst

Tak to by malo byť základné prikázanie pre nás všetkých, čo sa pohybujeme v oblasti zdravotníctva. Veď kto iní ako mi, ktorí žijeme zo zdravotníctva, by sme to mali propagovať.

Do špirály smrti ma vytáča, keď počujem, napríklad dnes ráno:

Aj keď nové poisťovne nestíhajú uzatvárať zmluvy z lekármi, ošetrenie na Slovensku je zadarmo, takže lekár nemá právo od vás pýtať platbu.

Absolútne abstrahujem problém ohľadne zmlúv. To nie je dnešnou témou. Dnešnou témou je veta Ošetrenie na Slovensku je zadarmo

Nie a nie a nič nie je zadarmo!

Časť zdravotnej starostlivosti je zaplatená zo zdravotného poistenia a časť platí pacient ako spoluúčasť. Občas, vďaka zle nastavenému systému skôr pravidelne, prispeje ešte štátny rozpočet. Keď sa pozrieme na zdroje, tak začiatok všetkých peňazí, ktoré dostane lekár za výkony a lekárnik za lieky, začína na vašej výplatnej páske. Kolónka odvody zdrav poistenia a kolónka dane. Takže správne mala inkriminovaná informácia znieť:

Aj keď nové poisťovne nestíhajú uzatvárať zmluvy z lekármi, ošetrenie na Slovensku je platené zo zdravotného postenia, takže lekár nemá právo od vás pýtať platbu. Vaša zdravotná poisťovňa vám poskytne informácie, ktorí lekári majú s ňou zmluvu.

Na záver odľahčenie v podobe vtípku:
Nikdy nechváľte auto vášho zubára: Vzniklo z vašej bolesti.

Slovenské E-knihy celkom zadarmo

Tak si ten bombastický titulok rozoberme po jednotlivých slovách.

  • Slovenskí klasici, veď ako inak, aby sa vyhovelo autorskému zákonu.
  • E-knihy to celkom nie sú. Formátom je klasické HTML, čo je super, pretože prehliadač je v každom elektronickom zariadení. Konečne sa splnil sen konštruktérov, čítať Jánnna Booottuu na chladničke.
  • Celkom to zadarmo nie je, predsa len treba platiť za elektrinu a pripojenie.
  • Zadarmo – tak to je jediné čo je na tom pravda.

Ešte k tomu zadarmo. V tlačovej správa, správne chápete, zas som mal vianoce, sa píše že:

V Zlatom fonde denníka SME nájdu čitatelia plné texty 120 najvýznamnejších diel slovenskej literatúry, postupne budú za pomoci dobrovoľníkov pribúdať ďalšie tituly…

…Projekt sa zameriava na spracúvanie diel nežijúcich autorov v súlade s Autorským zákonom, na niektoré sa snaží získať povolenie samotných autorov alebo ich dedičov. Do projektu sa môžu zapojiť dobrovoľníci, so záujmom o digitalizáciu kníh. Spracované diela je možné voľne šíriť na nekomerčné účely.

Takže šírim. Dali na to dokonca aj návod, aby sa človek zbytočne nevystavoval pochybnostiam a postihu.

Pre záujemcov ponúkam voľne k stiahnutiu:
No chcel som ponúknuť moju obľúbenú Smrť Jánošíkovu, no dočkal som sa nemilého prekvapenia: Dielo nie je zdigitalizované. Ale ponúkajú ho. Hm.
Takže náhradný program:
Martin Kukučín: Veľkou lyžicou (zip súbor 24kB, kniha je v html) Zdroj: Zlatý fond denníka SME – Martin Kukučín – Veľkou lyžicou

A o čom to píšem? Nuž o Zlatom fonde denníka SME – Najväčšia elektronická knižnica slovenskej literatúry. Elektronické knihy zaviali aj na Slovensko. Je to zatiaľ len taký vánok, ale bez vánka sa ani list v knihe nepohne.

Aktualizované 17:40
Ako z komentáru vyplýva, už tam ten Smrť je, takže môžete sťahovať zo zdroja, alebo odomňa: Smrť Jánošíkova (zip súbor 18kB, kniha je v html)

Redizajn v štýle retro

Ja viem, www.palmserver.cz prechádza na nový CMS, takže hovoriť o redizajne nie je celkom na mieste. Ale zaujíma to čitateľa?

Tak to to je prvé upozornenie ako to naozaj nerobiť. Že vám v redakcii lezú neergonomické črevá vášho publikačného systému na nervy, je to posledné čo ma ako čitateľa zaujíma. Mňa zaujíma, či dostanem svoju porciu informácii aj zajtra aj pozajtra aj o týždeň. Že autora článkov trápi nádcha a pichá pružina postele pod ľavé rebro? O tom sa môže zmieniť na osobnom blogu, ale prečo tým obťažovať na stránkach zameraných na PDA? Fakt netuším.

Ďalšia vec: Redizajn ohlásený slovami:

Palmserver konečně změnil svoji podobu, kterou měl od roku 2000 a nyní se vám představuje nejen v novém vzhledu, ale i s novým redakčním systémem, který by měl více vyhovovat vašim požadavkům na větší a kvalitnější fotografie.

Nuž ak redizajnom (pod pojmom profi zmena podoby chápem zmenu vzhľadu a funkčnosti webu) môžeme nazvať prechod na impicitnú teda východiskovú šablónu tabulkoidného PHP-nuke klonu, tak potom by som to radšej nazval retroredizajn. Predsa len, toto frčalo pred 5. rokmi. A to nenarážam na tie tabuľky. Pod neklikacím logom už chýba len informácia o aktuálnych meninách. Bloky len a len s reklamou. Žiadna informačná hodnota, žiaden podporný obsah v krajných stĺpcoch.

Že mám vyčkať, že je všetko v prechode, vo výstavbe? Pamätáte si na 90 roky? Stránky sú vo výstavbe, čoskoro tu niečo bude. Nuž tak nejak predpokladám, že profesionálna firma si najprv všetko naplánuje a pripraví a behom pár hodín, kedy sa zreštartujú DNS záznamy, je pred čitateľmi nová verzia v plnej paráde. Nie tento posraný nepodarok. Škoda, že nezvolili namiesto tej červenej hnedú, bolo by to dokonalé.

Archív článkov na celkom inej doméne je výsmech všelijakým tým módom rewreiterom a podobným veciam o ktorých existencii tuší aj jednoduchý lekárnik a amatérsky skladací inžinier. (Alebo je všetko inak ako sa na prvý pohľad predkladá? Viac dolu nižšie.) Človek si dvakrát rozmyslí, kým uvedie nejaký link kamsi na cudzí web, kým sa spoľahne na to, že odkaz na web profi firmy bude chvíľu aj fungovať. Do hája! To si nikto neváži tie spätné odkazy, čo sa za tie roky mohli nazhromaždiť? Začínam chápať, prečo sa na sieti za citáciu vydáva obšľahnutie celého obsahu.

Viete, väčšinou kašlem na problémy nejakého profi webíku. Keď si to zhnojili, isto nemám chuť zadarmo poúčať dobre zaplatených ľudí a toto nie je žiaden charitatívny projekt, či open source. No tentokrát ma to vytočilo z jedného dôvodu. Ide mi o principiálnu vec odvedenia kvalitnej práce. Toto čo predviedol palmserver je fušerina najvyššieho zrna. Hocijaký blogér zvládne redizajn, či prechod na nové CMS kvalitnejšie.

Re: Systemové požadavky (Hodnocení: 0)
Od: Anonym – Čtvrtek, 26.10. 2006 – 11:25:48
Tkáč: Určitě se na Vaše komentáře dostane. Mám plnou schránku vzkazů, a to jak pozitivních, kterým se líbí červený design, tak negativních, kterým se nelíbí různé nedokonalosti a nedodělky. Kvůlipracem, které stále probíhají jsme omezili v tomto týdnu i počet článků na 3 denně a pereme se s dalšími věcmi. Po víkendu by některé měly být vyřešeny, na jiných budeme dále pracovat. O diskusi uvažujeme, ale až ve fázi, kdy doděláme to co potřebujeme. Takhle by nám to bralo jen čas a řešily by se věci, na kterých se stejně dělá. To se týkánapříklad AvantGo, velikosti fontů, podtržení hypertextových odkazů nebo třeba ta regstrace. Je toho ještě hodně. Nyní jsme se soustředili hlavně na zprovoznění starých článků. Tak nám ještě chvíli vydržte. Pracujeme jak diví! Děkuji za reakci a přeji pěkné dny Josef Tkáč (Komentár k nejakému úplne inému článku

A už len pár vecí, ktoré dokresľujú celkový retro prístup k zmenám:

  1. Celé to trvá nekonečné 3 dni a konca nevidno. Po víkende bude možno čosi už fungovať, odkazuje nám Anonym.
  2. Staré RSS samozrejme nefunguje. Ani len neposiela statické info o zmene. To viete, že palmserver umrel? Nie, tak to je vaša chyba, že ste nezachytili ten jediný cca 12 hodín vystavený článok o prechode vo vašej RSS čítačke.
  3. Ani len domáci autori nemajú svoje kontá v diskusiách
  4. Ešte včera patrili autorské práva k obsahu na palmserver.cz Internet Infu, dnes už fy. Dynatron s.r.o. Nezabudol sa niekto náhodou s niečím pochváliť? Možno nie je s čím.

Na záver trochu povzbudenia do palmserveru: Myslím, že po skončení tejto blamáže budete preborníci v sypaní si popola na hlavu. Zbabrali ste to a to tak, že dokonale.

Napísali inde: (aktualizované 27.10)
Co se děje ve společnosti Internet Info? – v komentároch je aj vyjadrenie z Internet Infa

Nechajte pracovať ĽUD

Ľudia pracujú za peniaze, ľud bude pre vás makať zadarmo.

Nebudem tu hlásiť žiadne socialistické a ľavicové názory. Pekne na konkrétnych príkladoch vám ukážem čisto pragmatické riešenia.

Predstavte si ideálny stav. Ste majiteľom firmy a vaši zamestnanci makajú a vy im nemusíte za to platiť. Nááádhera! Podnikateľské nebo! Že zadarmo ani kura nehrabe? Omyl vážený! Potrebujete otagovať tak jednu až dve tony obrázkov, aby ste mohli draho predávať relevantné výsledky vyhľadávania? Zamestnajte ľud. Google hravou formou oblbol nejedného skúseného nemakačenka svojím Google Image Labeler.

Ani ja v tom nie som celkom nevinne. Aj ja som zapojil ľud, aby trochu mákol za mňa. Taký webový RSS agregátor privedie návštevníkov až až. Momentálne je hitom Derren Brown. Vďaka ti ľud. Nech mi je poľahčujúcou okolnosťou, že je to moja hlavná rss čítačka.

Tak som si ešte onehdá škrabal pravé ucho ľavou rukou, reku chcelo by to ešte nejaký spôsob ako sa bezpracne dostať k nejakému obsahu. I napadlo mi riešenie. Tam zas vedú e-knihy. Vďaka ti ľud po druhýkrát.

Táák. Makanie cudzích za mňa by sme mali. Teraz ešte vymyslieť, ako by niekto tretí platil moje účty. Kam by sme len zašli pre inšpiráciu? Vyskúšame overený Google. Keď pred pár dňami konečne na www.google.cz začala fungovať firma Google, prebehla celým českým amatérskym webom radostná mexická vlna v očakávaní Google Adsens pre obsah v českom jazyku. Princíp je taký,že vy si dáte na svoje stránky reklamu Googlu, niekto druhý (regulérni návštevníci) ju využijú, kliknú na ňu a niekto tretí vám za to dá prašulky rovno do kešeňe.

A čo profesionálny web? No nenapísal by som to lepšie, tak zacitujem:

Though YouTube is free, there haven’t been serious attempts to monetize it. It’s time for a reality check. Streaming video on the Internet en masse costs money, and it’s estimated that YouTube is dropping about $1.5 million a month just to operate. That will double and triple as more people discover it. These losses can’t go on forever. Cool free services such as Writely and Flickr have been chewed up by the likes of Google and Yahoo! and kept alive as promotional and advertising vehicles or as part of some unseen strategy. By John C. Dvorak

Alebo iný príklad. Potrebujete zatiahnuť propagačnú kampaň? Taký cashback s platobnou kartou pri pokladni v hypermarkete. Kartová spoločnosť vymyslí perfektný spôsob na spopularizovanie platieb kartou u obchodníkov, pretože čím viac platieb, tým väčšie provízie. Zmluvne prinúti svojich obchodníkov, aby umožnili zákazníkom nielen platiť ale aj vyberať si hotovosť pri pokladni, tak ako v bankomate. A dokonca, za využitie tejto služby, sa kartová spoločnosť so svojim zákazníkom podelí o poplatky. Takže celú akciu zatiahne obchodník. Tak, tak, najvýnosnejší tovar sú peniaze.

Stále čakáte pointu? Návody predsa pointu nemávajú.

Súvisiace:
(4M) – Anketa o platbe za obsah

Dáta pre VoIP smrdia

Normálne mám zafixované, že VoIP telefonovanie cez Internet je služba, pri ktorej sa telefonuje zadarmo. No neboli by to marketingový šialenci, ktorý by mi aj takúto možnosť nezohavili.

Prechádzam si ako obvykle večer svoj RSS agregátor, aby som vedel čo sa udialo za ostatný čas a ohromne ma zaujala správa, že Príchod T-Com prinesie aj spustenie VoIP služieb – Živé.sk. Že by začala v zime tráva rásť? Oj veru nezačala. Uvediem dve citácie:

Ako uvádza Slovak Telecom, zákazník HCI neplatí poplatky za telefónnu linku, pretože využívanie VoIP služieb nie je podmienené využívaním linky ani iných služieb Telecomu. Bezplatné hovory „24/7“ avizuje Telecom nielen medzi užívateľmi služieb HCI, ale aj pri všetkých čisto internetových volaniach, t.j. nezakončených v pevných a mobilných sieťach.

Toto má ale malý háčik. Potrebujete poriadne pripojenie. Ak máte DSL, vtedy ale vždy musíte platiť hlasový paušál T-comu . Aj keby ste mali DSL od iného operátora. Tak aká to služba bez poplatkov. A to nie je ešte s prekvapeniami koniec.

Citujem druhý krát:

Pri VoIP prichádza k prenosu dát do 0,8 MB za minútu hovoru. Tieto dáta môžu byť v niektorých prípadoch (dátovo obmedzené DSL programy) účtované nad rámec predplatených dát. Odporúčame si u svojho providera overiť, či váš program umožňuje internetovú telefóniu bez dodatočných poplatkov a či je vami využívaná linka vhodná na prenos hlasu cez VoIP (ak využívate DSL, je to takmer isté – aj najnižšia poskytovaná rýchlosť 512/128 kbits pre VoIP postačuje).

Je toto vôbec normálne? To pri VoIP prúdia elektróny a fotóny v kábloch inak ako keď kliknem na www stránku? Tie dáta smrdia, či sú prašivé? Osoliť a usmažiť na ražni. A za smaženie z jednej strany účtovať zvláštnu sadzbu.

Sťahujem sa na sieť

Čo je webové, patrí na web. Zdá sa mi to tak normálne. A nielen webové. Na web sa pomaly, ale isto začínajú sťahovať aj činnosti a programy, ktoré sú doposiaľ výsadou lokálneho počítača. Napríklad taký textový editor. Na jeden upozornil rony v článku Kancelársky textový procesor Writely (spravodaj) . Páčia sa mi služby nezávislé na mieste, kde sa momentálne nachádzate. Doma v Prahe , v práci, doma na Slovensku, všade rovnaké pracovné prostredie, rovnaké klávesové skratky. Tak som sa zaregistroval a tento článok je prvým, ktorý píšem rovno do webového prostredia. Tu je ešte pár výhod, ktoré vidím:

  • Jediné pracovné prostredie. Je to na zbláznenie. Kam sa prihlásim, iné prostredie. Dokonca už ani ten MSword nebude vo verzii 12 to čo bývalo. Najvyšší čas, že sa objavil webový editor. No posúďte sami:
    • Môj CMS, v ktorom si spravujem rodinný blog, má nejaký editor
    • Operátor na blogoch sme.sk má svoj editor
    • niekedy píšem články na viackrát, tak ich píšem v MS Worde
    • niekedy sú články určené na web zložito formátované, tak ich píšem vo fajn HTML editor PSPade
    • Gmail má zas svoj editor
  • Prístupné odvšadiaľ, kde je internet.
    • ak píšem pre internet, tak darmo si to napíšem na lokále, aj tak to musím uverejniť na sieti, takže sa musím pripojiť
  • Ako jediný z tých webových ukladá na pozadí.
  • Podporuje klávesové skratky obvyklé z win platformy
  • Zadarmo

Tým sa dostávam k ďalšej zaujímavej téme. Marigold uverejnil na Lupe výborný článok o jednom úspešnom webovom projekte. Čítajte v článku: LUPA: I dnes mohou vzniknout výdělečné webové servery . Popisuje projekt jedného muža utáboreného v obývačke, ktorý skutočne živý svojho majiteľa a autora. Práve takéto sa mi pozdávajú. A úplne najviac by sa mi to pozdávalo, keby som obývačku vymenil na krásnu veľkú záhradu. Sedím si pod pergolou, ľavou rukou sa načahujem k červeným ríbezliam, trhám ich rovno z kríka a pravou odosielam potvrdenky o objednávkach. Sklad pre eShop mám v prerobenej stodole a keď odnášam balíčky objednávok na poštu, podebatujeme s poštárkou tak, ako sa na správnu dedinskú poštu sluší a patrí.

OSN vymyslela a hlavne dotiahla do predrealizačného štádia nootebook na kľuku pre chudobných. To že je pekný zelený a že som zvedavý, ako budú definovať, kto je ešte dostatočne chudobný a kto už nie, nechám na inokedy. Mňa hlavne zaujali popísané očakávania. Že vraj to má priniesť vzdelanosť do odľahlých kútov, kde ani poriadne elektrina nie je. Opakujem odľahlých. Rovnako odľahlý z pohľadu pripojenia k sieti (nie elektrickej ale internetu) sa mi zdá slovenský vidiek.

Prichádza pointa:
Aj na prvý prípad, aj na druhý potrebujem dve veci navzájom súvisiace a prelínajúce sa v jednu. Ja potrebujem pripojenie k internetu a aj moji zákazníci potrebujú pripojenie k internetu. Aké sú reálne možnosti pripojiť sa pracovne na slovenských dedinách? ADSL ústredňa ďaleko, pevné linky sú cenami určené pre veľké korporácie, sídliace minimálne v okresných mestách. Keď už sa tvárime ako rozvinutá krajina, predpokladám, že niekam zavolám a oni prídu a do piatich dní mám na záhrade vysokorýchlostný internet, čojáviem, napr. takých 90 Kbytes/s pri dowloade či uploade súboru z/na server za, čojáviem, takých 200 SK.

Ak chcete Gmail, pošlite mi email

Každý užívateľ e-mailovej schránky na Gmaile má k dispozícii 100 pozvánok, ktoré slúžia na pozvanie kohokoľvek k užívaniu schránky o veľkosti 2500 MB, ktoré komunikuje v slovenčine. V prípade Gmailu superlatívy veľkosťou nekončia.

Ak niekde uvidíte, že dotyčný má email v tvare xxx@gmail.com , stačí mu napísať e-mail z vašej schránky, do predmetu napísať prosím o pozvánku a do tela e-mailu Vďaka. Pre dotyčného to znamená dvakrát kliknúť a pozvánka letí k vám.

Občas sa vám môže stať, že pozvánka skončí v priečinku na spam. Občas je v nej pár čínskych znakov, stačí však kliknúť na odkaz v správe a dostanete sa na registračný formulár.

Keď sa prehryziete registráciou odporúčam v nastaveniach zmeniť jazyk rozhrania na slovenčinu a môžete sa začať rozhliadať.

Prečo vám ju odporúčam? Pretože som s ňou veľmi spokojný.

  1. Výborný filter na spam. Zatiaľ mi tam neskončila žiadna správa, ktorá tam skončiť nemala a skončila každá, ktorá bola spamom.
  2. Je bezodná. Jej kapacita stále rastie. Momentálne, dátum je kdesi dole, je veľké 2,5GB. A stále rastie.
  3. Zadarmo
  4. Používam na ovládanie klávesové skratky.
  5. Kontrola slovenského pravopisu kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Aj tento spot som si tam nechal prekontrolovať gmailom.
  6. Pri troche nastavovania sa dá používať výborné gmail rozhranie a vlastnosti a súčasne sa pre odosielateľa môžete tváriť ako firemná schránka. V malej firme sa zbavíte potreby administrácie e-mailovej pošty. (Treba samozrejme zvážiť všetky pre a proti)
  7. Pokiaľ musím na webe zverejniť kontaktný email v klikateľnej podobe, je kvalitný spamfilter ktorý nezahadzuje do koša objednávky zákazníkov môjho eShopu na nezaplatenie. (Vlastné skúsenosti)
  8. Všetko je po slovensky, aj rozhranie, aj pomocník, aj všetky súvisiace Google stránky (niektorí tvrdia, že aj po česky a niektorí to v češtine aj videli)
  9. Je to vstupenka k službám Googlu.
  10. a tak ďalej a tak podobne.

Upozornenie: Aj ja mám 100 pozvánok, tak mi kľudne napíšte. Nepoužívajte prosím kontaktný formulár vpravo. Vaša správa síce skončí v mojej gmail schránke, ale, aby som vám poslal pozvánku, musím kliknúť 4x zbytočne. Napíšte mi normálne e-mail.

Výzva autorom slovenskej lokalizácie: Skúste sa nejako zviditeľniť. Odviedli ste výbornú prácu. Lokalizácia je naozaj výborná.

Obligátna medicínska doložka: Fy. Google mi neplatí za to, že píšem čo si myslím. Ak by sa to v priebehu času zmenilo, ja budem rád a vás budem informovať. Iba vám chcem dopriať to, čo mi robí radosť.

Súvisiace:
Ako správne vytvoriť e-mail – Recept na zivot
Aktualizované 15.2.2007
Včera, na Valentína, Google sprístupnil Gmail bez pozvánok. Preto dnes uzatváram aj diskusiu pod týmto článkom.

Mám 50 pozvánok na Gmail – stále elitný klub

Základná informácia: Ak si o ňu požiadate zaslaním žiadosti na môj Gmail , možno vám ju pošlem. Text predmetu správy: ŽIADOSŤ O POZVÁNKU. Tak a teraz o čom som chcel písať:

Presne sa potvrdzuje to, čo som bol býval bol napísal 10.10.2004 M + M + M + M (4M) – Do zákulisia marketingu Gmailu – môj dohad.

Google je bohatá firma a chce sa včleniť medzi už zavedených poskytovateľov emailovej schránky zadarmo. Samozrejme si urobí prieskum trhu. Výsledkom tohoto prieskumu je, že trh je plne obsadený. (nielen článok na Lupe to indikuje). To znamená, že nemá cenu hľadať nových zákazníkov. Je ich tak málo, že by ste nezískali dostatočný podiel na trhu. (každý, v marketingovom význame slova, kto používa internet, používa hlavne email).

Jedinou šancou na úspech je pretiahnutie už existujúcich zákazníkov konkurencie na svoju stranu. Druhým závažným zistením prieskumu bolo, že zákazníci vyžadujú aj od emailu zadarmo spoľahlivosť a serióznosť. Tretím, ale nemenej zásadným výsledkom prieskumu bolo popísanie typického správania sa užívateľa vo svojej schránke.

Ako Gmail realizoval výsledky tohoto prieskumu?

  1. Zameriame sa na zákazníkov konkurencie: Jediná možnosť ako si založiť schránku na Gmaily je, dostať pozvánku od spokojného užívateľa do svojej už existujúcej schránky. Gmail sa vykašľal na novicov. Je ich predsa tak málo. A sú potencionálnym rizikom. Nechápu základné princípy fungovania internetu a prvý neúspech by mohli prisudzovať službe a nie sebe. To celé pod rúškou beta verzie. Už sa nečudujem, že pozvánky končia v mnohých freemailoch v rovnakej zložke ako spam a vírusy.
  2. Pod rúškom beta verzie sa schováva aj druhé marketingové odporúčanie: Zabezpečte si od počiatku serióznu povesť. Ochranou pred preťažením, nedostupnosťou, je systém pozvánok. Na Orkute si Google vyskúšal, že nárast užívateľov bol pozvoľný. Graf časového nárastu užívateľov Orkutu je v Google určite veľmi cenený.
  3. Jedine tretí bod prieskumu sa dotýkal samotnej realizácie schránky. Podľa výsledkov dotazníka zadali úlohu programátorom a vzniklo to, na čo sa pozeráme. Gmail využil opäť rúšku beta verzie. Užívatelia internetu sú zvyknutí sa k beta verziám vyjadrovať, písať pripomienky. Slovo beta verzia pôsobí ako červená handra na býka. Google len zhromažďuje pripomienky a bude ďalej rozvíjať Gmail podľa požiadaviek užívateľov

Pozvánky tu zostanú ešte hodnú chvíľu. Jednak kvôli horeuvedeným dôvodom, jednak preto, že je potrebné zachovať ten pocit elitného klubu.

Presondoval som niekoľko schránok a zistenie je nasledujúce:

  • Schránka, ktoré je skoro nepoužívaná nedostala žiadne pozvánky (užívateľ nie je schopný naučiť nových užívateľov prácu s e-mailom)
  • Schránka so strednou intenzitou používania (1-2x týždenne) mala svoje 4 pozvánky a tie jej ostali
  • Intenzívne používaná schránka (denne), zaplnená na 780MB dostala 50 pozvánok (to sú naši predajci, ktorí nás dokážu rozšíriť do sveta a ukoristiť podiel na trhu)

Stále je tu istá selekcia, istá výnimočnosť. Nie každý má 50 pozvánok a hlavne nejde o veľkosť, ale o kvalitu, ktorú tá schránka poskytuje. To vám potvrdí 6 z 5 doterajších užívateľov. Stačí presondovať, čo sa už o Gmaile popísalo.

Mimochodom. Stále platí moja pôvodná výzva z 10.10.2004:

Skúste založiť schránku na Gmaly niekomu, kto ešte nepracoval s internetom (znamená, že nemá žiaden e-mail!). Napríklad vašej dcére či synovi. Nech začnú rovno s nejakou poriadnou freemailovou službou. Úspešný výherca má u mňa vecnú odmenu podľa výberu a 10 červených bodov. Za 83 červených je jeden modrý, výber odmeny je na mne ;)

Doplnenie základnej informácie: Žiadnu technickú ani inú podporu odo mňa neočakávajte.