Už je to tu dvadsiatydruhýkrát zas

Tohtoročné výročie je charakteristické poznaním:

Ja: Moja manželka je horšia ako mimozemšťania.

Ona: A akých mimozemšťanov máš konkrétne na mysli?

Č.B.T.D

Ja viem, že nerozumiete. Ale nechcite všetkému porozumieť. Ja napríklad nerozumiem literárnej vede a programovo sa vyhýbam akémukoľvek vzdelávaniu v tejto oblasti. Ja som sa kvôli tomu tak oženil.

A stále ma to baví. Čím ďalej tím viac. Chvíľami to baví aj naše deti. A to je asi to najviac, čo sa dá v tomto vesmíre dosiahnuť.

P.S:

Manželka listujúc knihou o káve: Voltaire vypil denne 50 šálok kávy.

Ja: A aké máš konkrétne na mysli? Malé veľké, silné, slabé?

Je to jasné, obaja sme horší ako mimozemšťania. Ale ona viac, ona to úspešne tajila.

P.P.S:

Ak chcete vidieť najkrajšiu scénu o manželstve, pozrite si film „Dobrý Will Hunting“ a všetky scény o tom obraze. Keď vidíte niekoho tak rozprávať. Keď vidíte Stana Štepku hojdať sa na hojdačke v divadelnej hre „Dohoda možná“, tak ste videli šťastie vďaka nim. Nim – tím druhým, s ktorými žijete.

Čo dnes, dnes je to tuctový večer. To pred dvomi rokmi, to ste ma mali vidieť, keď som zastal s autom v briežku a rozprával deťom, ako mi moja láskavá manželka upravovala golier na košeli. To boli Štepka a Williams len takí herci.