Švajčiarsko je pri ceste k juhozápadným moriam zo Slovenska a Česka trochu z ruky, ale zachádzka má pre náruživého hráča hry Geocaching zmysel. Rozhodne sa nevyplatí Švajčiarsku vyhýbať, už len letný prejazd alpskými priesmykmi je zážitok. Aj šoférsky aj kochací. A získať výškový bodík ako drive-in tiež nie je na zahodenie.
Prechod cez hranice nie je žiaden problém. Švajčiarsko síce nieoprava je v šengene a nejaký modro odetý tajtrlíci na hraniciach furtom stoja, ale strach z nich nejde. Prechádzal som cez hranice 5-6x (v dvoch rôznych rokoch) a len raz sa mi stalo, že si ma odstavili (rodinné auto, rodinne naložené, rodinná osádka), chceli pasy a pýtali sa kam ideme. Ale je asi pravda, že zo Slovenskou značkou sa z Bregenzu často netranzituje. Keď som išiel rok predtým na aute zo starou českou značkou (československý formát, bez EU označenia) tak len pozreli, či mám obe značky rovnaké Ako sa im chce, proste treba rátať, že je to pasová kontrola a nejakí tajrlíci tam vždy stoja.
Priamo vo Švajčiarsku je zaujímavá séria MoCache. Sú to kešky pre motorkárov, ktorý si vychutnávajú letné prejazdy švajčiarskymi horskými priesmykmi. Sú to pohodové drive-inky, ktoré vám naženú výškové metre. Vďaka MoCache_CH25 Furka mám doterajší výškový rekord na hodnote 2417 m.n.m. A ta panoramata. Hneď vedľa je Earthcache venovaná ľadovcu. Poučí vás a keď si zaplatíte vstupné, môžete sa prechádzať vo vnútri ľadovca. Akurát som mal potom doma problém, keď sa ma pýtali na zážitky z tej letnej dovolenky pri mori a decká furt len o tom ľadovci rozprávali.
Švajčiarsko susedí s kde-kým. Nové krajiny do štatistík pribúdajú ani si nevšimnete ako. Pri prvom tranzite južnou trasou cez Sant Moritz do Lugana sme si v aute demonštrovali, ako sa máme dnes super. Frčíme si zo Švajčiarska cez Taliansko do Švajčiarska, aby sme sa nakoniec vynorili na obchvate Milána. To keď deti zažijú na vlastnej koži, začnete vnímať zemepis Európy úplne inými očami. A keď už sme išli cez to Lugano, tak sme sa zastavili v miniatúr parku, kde máte celé Švajčiarsko ako na dlani.
Hneď vedľa Švajčiarska je Lichtenštajnsko. Samozrejme, že keď sme už išli okolo, tak som si tam skočil pre bodík. Žiadna hranica, len most cez potok. Tieto malé štátiky, to je pre nárast počtu krajín slasť.
Pre zberateľov geografických raritiek je tiež lákavá nemecká exkláva Buesingen am Hochreim na severe alebo talianska Campione na juhu.
Ak niekto nechce kupovať diaľničnú známku, tak ani nemusí. Paralelne ku všetkám diaľniciam majú neplatené okresky. Ale treba rátať, že sa človek na ceste zdrží prejazdami peknými dedinkami. A hlavne veľkou úrodou miestnych keší. Samotné krabky sú klasika, ale privedú vás skutočne na zaujímavé miesta. Neďaleko Bregenzu je napríklad v lese betónový tank. Jáj, pardón, to je v Rakúsku. V Chamonix zas podzemná ľadovcová vodná elektráreň. Jáj, pardón, to je už vo Francúzsku.
No vidíte, na pár kilometroch je toľko štátov, že už to ani neregistrujete. Je to už len Európa.
Na švajčiarskych keškách sú fajn multijazykové listingy. keďže je Švajčiarko viacjazyčné, snažia sa miestny kešeri písať nie len v nemčine a francuštine, ale často až veľmi často sú listingy v angličtine. Tak ako sa patrí a naše krajiny by si mohli z toho brať príklad.
