Pobavilo ma, ako ľudia, ktorí majú zisk zo zdravotného poistenia chcú tento zisk odopierať niektorým súčastiam zdravotného reťazca. Pobavilo ma, pretože pozerať sa na niekoho, ako chytá zajaca za chvost je zábava na popukanie.
Áno, o vás, súkromných lekároch hovorím. A aj o poniektorých z nás, súkromných lekárnikoch.
Navyše, zábavné jest, ako nevidia to neskutočne deformované a nekonkurenčné prostredie. Vyčítajú poisťovniam zisk a súčasne ich kritizujú, že ten zisk tvoria vďaka tomu, že nezaplatia všetkým pacientom potrebnú starostlivosť.
Ale ako by si mohla dovoliť poisťovňa tvoriť neprimeraný zisk, ak by jej hrozilo, že pacient na druhý deň odíde ku konkurencii? Ku konkurencii, ktorá dáva lekárom väčšie limity. Ku konkurencii, ktorá má vyššie úhrady na lieky. A to len preto, že sa spokojí s nižším ziskom na jedného pacienta. Čo jej možno prinesie celkový väčší zisk. Veď to poznáte: Alebo predáte málo s vysokou maržou, alebo veľa s nízkou…
Áno, to čo tu máme v zdravotnom poistení sú tak deformované podmienky, že sú samodeštrukčné. A ich ten niekto uchoval pri živote, musí vymýšľať stále ďalšie a ďalšie regulácie. Až sa raz ráno prebudíme a máme tu socializmus.
Ako je možné, že niekto dokáže rovnaký stroj nakúpiť o 120% drahšie ako na druhom konci republiky? Prečo ten, kto to platil vôbec bol ochotný to zaplatiť? Kto je to ten? To ho nikto nekontroluje? Aha, kontrola nemá žiadnu ekonomickú motiváciu.
Nalejme si čistej pepsikoly – máme tu zdravotnícky socializmus.
Každému podľa jeho potrieb… Teda bez ohľadu na podaný výkon a jeho kvalitu každému dáme rovnako. Centrálne a monopolne nadiktujeme, kde a koľko ambulancii bude a kde, kto a koľko lekární môže prevádzkovať. A všetci dostaneme všetko zadarmo.
Alebo…
Základným krokom, prvou vecou je odstránenie deformácii úplne na začiatku. To znamená nastaviť prebytkovo výber poistného. Prosto vybrať na poistnom toľko, aby sme pokryli všetku zdravotnú starostlivosť pre všetkých a v najmodernejšej podobe.
… (divné, že?)
… (ešte nad tým uvažujte?)
Aha, ono sa to nedá! Pretože by to znamenalo zdravotné odvody tak na úrovni 60% zo mzdy a možno aj viac. Aha, takže potrebujeme rozdeliť zdravotníctvo na to bazálne a na to supermoderné. Tak to konečne rozdelme!
Potom už nám na to bazálne, čo bude (akože) zadarmo, stačí vybrať 5-20% z každej mzdy. To už znie prijateľne. A čo s tým nadštandartným? Pripoistenie. Priama platba. Konkurenčný boj poisťovní (nižší zisk ale vyšší štandard a naopak).
Alebo socializmus. Zažili sme si to vrámci celej spoločnosti a vieme, že socializmus ako ekonomický model nefunguje. Chvíľu sa zdá, že by aj mohol, no čoskoro sa začína nakláňať a podopierky v podobe regulácii len predlžujú agóniu. No nikto z politických strán sa nemá k demontáži tohto socializmu. Aby nám náhodou voliči neušli, že?
Potrebujeme dostať zdravotníctvo do politickej agendy
Áno, je to politické rozhodnutie. Rozhodnúť, čo bude základná – nárokovateľná starostlivosť a čo už bude nadštandard je politické rozhodnutie.
Tak nech konečne politické strany vyjdú s farbou von. Nech si socialisti nadefinujú svoj bazálny rozsah a k nemu potrebné peniaze. A nech aj pravica nadefinuje svoju predstavu o bazále spolu s potrebnou výškou odvodov. Od toho tu máme politické strany.
Ste banda ľudí s ambíciami a podobným názorom. Tak konečne postavte na stôl svoju predstavu zdravotníckej agendy. A všetci!
Povinne definíciu zadarmového bazálu a súčasne hodnoty nutných odvodov a daní na jeho pokrytie. Žiadne vykrúcačky. Všetko niečo stojí. Ak si chceme niečo kúpiť, musíme mať na to peniaze v peňaženke. Áno, takto jednoduché zadanie a rovnako jednoduchú odpoveď: Čo bude akožezadarmo a čo bude za priamu platbu.
A budem vám to pekne termínovať, ako sa na dobrého manažéra patrí. Takže máte na to 18 mesiacov. Od dnes. 3-2-1 štart.
A my pôjdeme pekne k voľbám alebo referendu a rozhodneme. A o 4 roky znovu… To je tá jediná správna regulácia. Vôľa ľudu. Veď tu máme demokraciu. Tak konečne začnime o našom zdravotníctve rozhodovať tak ako sa v demokracii patrí.
Po voľbách regulačný úrad automaticky nastaví regulované ceny liekov, regulované ceny výkonov, nastaví rozsah bazálnej starostlivosti podľa výsledkov volieb. A súčasne tomu zodpovedajúcu hladinu daní a odvodov. A toho zvyšku sa chytia poisťovne. A nech si potom máme všetci zisk aký len chceme.
Pod čiarou: Ja gaunerov nevolím, takže ak vy áno aspoň sa k tomu nepriznávajte. Argumenty o podvodných politikoch, čo nasľubujú jedno a robia iné si nechajte od cesty. Alebo to má byť dôvod, že by sme o podobe zdravotníctva nemali demokraticky rozhodovať?
Tento článok je pokračovaním textu z pred ostatných volieb: Okolo zdravotníctva len po špičkách
