Archív kategórie: Počítače

Philips Hue rozbil svoj vlastný produkt na márne kúsky

Napísané , autor:

Philips Hue – v ostatnom čase najdrahší až predražený systém – po poslednej aktualizácii svojej vlastnej aplikácie zo 4.4. už nepodporuje ani Android 9.

Našťastie som všetky nedávne rozšírenia našich svetiel už riešil výhradne len cez Tuya kompatibilné zariadenia.

Ak niekto potrebuje príklad, ako totálne rozo***ť svoj vlastný produkt, tak Philips to skutočne dokázal.

Inak, s „chytrým“ osvetlením & co. som náramne spokojný, je to systém, kde veci naozaj slúžia človeku bez kompromisov. Vypínače tam, kde ich človek potrebuje, vstávanie pod modrou oblohou celú zimu, korelácia svetelného toku s občianskym súmrakom, nočné svetlo prostatikov… 😉

To čo spáchali so svojou aplikáciou, je naozaj ukážková samovražda produktu. Už tak sú ich žiarovky a led pásiky drahé ako šľak. A teraz dokonca firma ukázala, ako si cení vernosť svojich zákazníkov.

Philip som mal rád, ve´´d už pradávno som si od nich kúpil vežu, lebo ako prvý ponúkali funkciu veže ako externej zvukovej karty a teda aj počítačová prehrávanie hudby na kvalitných reproduktoroch (v medziach danej triedy). Ach jo! A stačí posledná kvapka…

PRP: Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

Napísané , autor:

Keď lekár povie, že venuje 15 minút pacientovi a potom k tomu 45 minút vypisuje papiere, automaticky musí nasledovať otázka: „Požadoval lepšie SW riešenie?“

A sme doma. Podnikatelia v zdravotníctve, áno, mám na mysli ambulantných lekárov, nenakupujú špičkový SW.

Už 10 mesiacov po zavedení eReceptov do plnej prevádzky sa zas objavujú chyby spôsobené neaktualizovaním databáz liekov v ambulantných SW.

Je to stále dookola. Preto moja rada na tento piatok znie:

Rozkážte si ajťákom, veď to platíte

A nie je to len v oblasti zdravotníctva. Keď by sme to vzali do dôsledkov, tie debilné štátne služby, keď nosíme lajstrá z úradu do úradu, aj tam je to o tejto rade.

V obchode a za vlastné peniaze sme schopní aj 3x reklamovať, kým nedostaneme očakávanú kvalitu. Hodiny vyberáme, porovnávame parametre výrobkov od rôznych výrobcov.

A keď si máme rozkázať lepšiu ergonómiu v SW riešeniach, tak čušíme. Trikrát sa to reštartuje, poradie políčok je v rozpore s obvyklou  praxou. Musíme sa 1000x za deň triafať do ikonky veľkosti 3×3 milimetre. A čušíme.

Domáca prezentácia fotiek na stene – sme chudáci bez ponuky

Napísané , autor:

Ako ten v rodine, čo sa vyzná v tých oných technológiách som dostal zásadnú otázku: Aký fotorámček?

Tak som sa rozhliadol a výsledkom bola krátka rada:

  1. Rozhodne širokoúhly, teda s pomerom stranán 16:9. Nie 4:3. Fotí sa väčšinou do širších formátov. Fotky tak aj lepšie vyzerajú. Zlatý rez je širokoúhly.
  2. Minimálne v rozlíšení 1366 x 768 nech to nie je kockované ako DOS. Videl som aj rámčeky v rozlíšení 800×600 – určite nebrať.
  3. Čím väčšie tým lepšie – rámček stojí niekde v obývačkovej stene a ty sedíš na druhom konci miestnosti, tak nech to nie je obrášťok ako z peňaženčičky. Takže minimálne 13 palcov ak nie aj viac. Ideálne 80 canty šrégom.

Hm, a potom som si to po sebe prečítal. Ešte raz sa pozrel na ponuku na trhu. A zistil som, že niečo zásadné nie je v poriadku. Fotorámček rozmerov 15 palcov je dvakrát taký drahý ako 19 palcový monitor s dvakrát lepším rozlíšením a 10x lepšou kvalitou obrazu.

Aký „fotorámček“ by som si teda predstavoval?

Nuž, frčal by na stene, mal by rozmer minimálne 21 palcov, rozlíšenie okolo 5-8 Mpx. A hlavne ten SW! Práca na pozadí to je základ už niekoľko desaťročí. 

Automatické režimy zmeny intenzity v závislosti od okolitého prostredia (svetlo a hluk). Rôzne režimy pre „náhodný“ výber fotografii, pričom by dokázal rozoznať aspoň niekoľko základných žánrov (krajinka, architektúra, osoby) a dokázal ich „zmysluplne“ striedať. Proste umelá inteligencia dramaturga fotografickej výstavy.

Napájanie? No samozrejme bezdrôtové. Automatické sosanie nových fotiek s blízkeho domáceho dátového úložiska či s cloudu napojením na domácu WIFI sieť.

Keď už to má tie senzory, mohlo by to vedieť aj varovať. Možno by to mohlo vedieť aj prezentovať úlohy a najbližšie povinnosti.  Že by to mohlo fungovať ako videotelefón ani nehovorím.  Samozrejme kompletne s hlasovým ovládaním. Ide predsa o domácu elektroniku. To nejaké pokrikovanie po veciach nikomu nevadí.

Hm, a tak nevinne to začalo – že fotorámček ako darček.

Preto ja mám uprostred obývacieho priestoru superkompjúter s dátovým úložiskom, s dvomi monitormi, na ktorých beží ako podklad pracovnej plochy výber z rodinných fotiek. Na jednom monitore sa pracuje a ten druhý slúži ako nástenka. A keď je nástenka prázdna, tak je to vlastne taký fotorámček a má 24 palcov.

No kto z vás to má? . No nikto, lebo to nie je prezentácia fotiek, ale PC. Občas je dobré sa pozrieť na veci aj z inej strany. Napríklad ja zásadne nakupujem PC monitory na eshopoch v sekcii TV.

Vypnutie automaticého rozpoznávania formátov čísiel v Open-office

Napísané , autor:

Príznak: Napíšete 7.  (sedničku s bodkou)  v tabuľke a OOorg vám z toho spraví autmaticky dátum. Ale vy ste chceli poradové číslo záznamu v tabuľke.

Prekvapivo sa to nevypína v nastaveniach „automatických opráv“. Vypína sa to v menu MOŽNOSTI v sekcii Writer – Tabuľky. Prepínač kdesi vpravo hore.  To je jediné riešenie.  Teda okrem možnosti, že si dané pole (alebo stĺpec) dopredu naformátujete ako text.  Ale trvalé obmedzenie prílišnej prefikanosti OOorg je naozaj len a len vypnutie v nastaveniach programu.

To len aby som to zas pri novej inštalácii nehľadal ako Kubo stromy v lese.

Základný prvok IT pokrytectva – autorské práva

Napísané , autor:

Český NKÚ vyčíta ministerstvám, že neriešením problematicky práv k SW sa dostávajú do područia IT firiem

Kontroloři také zjistili, že konečné ceny zakázek se na 99 % shodovaly s cenami předpokládanými, které nepřímo určovali právě dodavatelé. Ministerstvo přitom nikdy neporovnalo ceny svých dodávek s cenou obvyklou u srovnatelného aplikačního vybavení. Vzhledem k tomu, že si ministerstvo ani nezajistilo autorská práva a vlastnictví licencí, nemůže další aktualizace a úpravy systémů zadat nikomu jinému než dosavadním dodavatelům. MO smluvní vztah u žádného z dlouhodobě užívaných systémů nezrevidovalo.

Zdroj:  NKÚ – Ministerstva zadávají 62 % zakázek na informační a komunikační technologie bez soutěže.

Neexistuje väčšie pokrytectvo, ako keď sa nad tou správou pohoršujú ľudia zo segmentu IT. Skúsenosť hovorí, že 95% firiem vyjebáva so svojimi zákazníkmi práve pomocou autorského zákona. Raz sú to práva k dátam, inokedy sú to práva ku kódu a vždy sú to práva k servisu a vývoju. A s obľubou proprietárnosť riešenia. Ak túto fintu v danom segmente používa jeden z konkurentov, ostatní nikdy nezaostávajú.

Neveríte? Prečo sú také neuveriteľné problémy pri akomkoľvek vývoji SW a inštaláciách nových verzií? Neexistuje frekventovanejšia výhovorka na nedodržanie termínov v štátnej správe ako menili sme systém. Dokonca aj pradávne „spadlo to do spamu“ už len bledne závisťou.  A nie len v štátnej správe.

A viete ako je to s výhovorkami?

Inštitúcia: „Vašu splatbu sme spárovali až dnes, pretože sme pred tromi mesiacmi menili informačný systém. Preto nemôžeme revokovať penále“

Občan: „Aktualizoval som systém Milenke 3.0 na verziu Manželka 1.0, čo spôsobí pravidelné oneskorovanie platby.“

Tož asi tak k tým inštitucionálnym výhovorkám. Pravda je taká, že sa na to obaja vysrali. Aj zamestnanec inštitúcie a keď prišiel domov, tak zas ako občan. A tak nám to tu v našom Štáte pekne smrdí.

A rovnako to smrdí, keď sa nad tou správou NKÚ pokrytecky pohoršujú ľudia z IT sektora. Kričia, že fuj a hanba, dopijú kávu, pretnú sa do vývojárskeho okna a vložia ďalší s ničím nekompatibilný formát rýchlosti v lakťoch za dekádu.

Ak by to tak nebolo, ak by nemali mäkučký vankúšik energetickej bariéry samoformulovaných autorských práv,  museli by softvérové firmy denno-denne poskytovať kvalitné servisné služby. Museli by vyvíjať, kráčať s dobou. Pretože konkurencia by bola na jeden klik v systéme elektronickej aukcie.

Neviem či ste si všimli, ale v priemyselných aplikáciách len nedávno skončila doba MS DOS. Ak vôbec. Veď prečo sa kamsi hnať, inovovať, učiť užívateľov nové veci, investovať do profesionálnej ergonómie? Zmluva o nedotknuteľnosti kódu a majetku dát v rukách IT firmy je lepšia ako istota štátneho dôchodku.

A zas sme pri tom, čo by malo byť úlohou štátu: Definovať priestor nie konečné riešenia. Sme 21. storočí, elektronizácia všetkého frčí v otvorených štandardoch, vo výmene dát, zdielaní obsahu. Ale objednávame riešenia na úrovni 19. storočia – hotové uzavreté krabice.

Viete si predstaviť, že by existoval zákon, ktorý definuje dátové formáty, protokoly výmeny dát používaných povinne vo všetkých dodávaných IT riešeniach financovaných z daní? Viete si predstaviť, že by na základe tohoto zákona ktokoľvek vytvoril a následne ponúkol svoju aplikáciu eDane podobne ako sú desiatky aplikácii na správu kalendára v Applestore či Obchode Play? Viete si predstaviť, že by zákon prikazoval, že zákazka na SW má povinne obsahovať len a len algoritmizáciu a povinne sekciu export/import dát?

Viete, priatelia, ja veru nie. Ako vidím do IT sektora – neverím, že to môže byť iné, ako je to dnes. Tie výhovorky sú na všetkých stranách rovnako chabé a pravda je taká, že nikomu z nás sa do toho nechce. Ochranu princípov konkurencie a trhu majú ľudia plné klávesnice ale nie mozgovne.

V mojom vesmíre sa žije fajn, len sem prosím nechoďte

Napísané , autor:

Občas si pri čítaní statusov na sociálnych sieťach pripadám, ako by dotyční žili v úplne inom vesmíre. Chápem, že sa rovnaký systém môže správať v rôznych podmienkach rozdielne. Ale až také rozdiely? Až také rozdiely v porovnaní s ľuďmi inak podobného pohľadu na svet?

Nedalo mi to, prehadzoval som to mozgovňou až mi napadla spásna myšlienka. Spásna preto, že ja keď v niečom vidím podivnosť snažím sa to pochopiť. Nepustím, kým to nejako nepochopím. Nehovorím, že sa vždy trafím, ale nejaký záver proste potrebujem. Preto ma občas myšlienky spasia od dlhotrvajúceho trápenia.

Takže tou spásnou myšlienkou bolo, že oni musia  žiť v úplne inom vesmíre. Paralelná realita, iná superpozícia stavou. Veď to poznáte. A keď nie, tak si naštudujte filozofické komentáre k pokusu so schredingerovou mačkou. O samotný pokus ani tak nejde, ale o tú filozofickú omáčku okolo spojenú nie s absolútnou realitou, ale spojenú s pojmom pravdepodobnosť stavu.

Ale nechajme teóriu, teóriou a nakuknime raz či dvakrát do tých iných vesmírov:

Teď jsem někde potkal tenhle screenshot a se slzou oku jsem si vzpomněl, jaké to bylo peklo na těch odporových pididotykáčích  dostat prst do rohu k tlačítku Start (zde vlevo nahoře, ovšem na prvních Win CE bývalo ještě vlevo dole). Anebo hýbat desktopem pomocí slideru na pravém okraji (zapomeňte na gesta). Kolem těch (pouze na tlak reagujících) displejů totiž býval tak půl milimetru vysoký rámeček… (A tohle je screenshot v originál rozměru – 240x320px.)

Nápad s dotykovým rozhraním na počítači je zábleskem té samé geniality, jenom z opačného mantinelu. Takže je hezké, že ve Win 8.1 už vrátili tlačítko Start. Ještě odstranit tu dotykovou pitominu úplně… a možná.

Zdroj:  Peter Lelovič – Google+ – Stále jsem geek. Ovšem Windows 8 mi v žádné formě přes práh….

V mojom vesmíre bolo ovládanie stilusom mnou milované a na šmudlanie prstom som si zvykal, no vlastne doteraz. A písať som sa doteraz nenaučil vôbec. Kým stilusom mi to šlo úplne v pohode. (Preto nemám aj teraz tablet Transformer Prime 201 😉

Win8 na desktope mám 3/4 roka.  Že sú to iné windows ako dovtedajšie XP som si všimol len na tom, že toto sú 64. Metro, čo to vlastne je? Jáj, to je ten zoznam inštalovaných aplikácii po stlačení klávesy WIN.

Len tak mimochodom a na základe osobných skúseností so školení: Viete, že na klávesnici je aj klávesa „totožná“ s funkciou pravého tlačidla myši? Je to taký môj osobný svetlý bod pri mojich školeniach, keď kolegovia po rokoch túto klávesu objavia.

A aby som nezabudol. Pri aktualizácií na Win8.1 som sa v pohode vyhol použitiu MS-konta. Takže ani nikde v systéme nenarážam na nejaký MS-cloud. Nikde.

Dáme ešte jeden iný vesmír? Dáme!

Tak už mi přišel onen mail, že můžu mít své URL. Ale fakt radši zůstanu u toho 21místního čísla. Už mám ve schránce šest SMSek s kódem, který ale nemám kam vložit, protože wizard má nějakou krizi identity.

Zdroj:  Peter Lelovič – Google+ – Tak už mi přišel onen mail, že můžu mít své URL. Ale fakt….

No koľko že to trvalo v mojom vesmíre? 12 sekúnd? No dobre, tak 15.

Takto by som mohol citovať postrehy aj ďalších a ďalších ľudí. Náhodne som vybral akurát tieto dva postrehy, lebo ma inšpirovali, aby som o mojom vesmíre  konečne ja niečo napísal pre vás. Pokojne som mohol náhodne vybrať aj vás.

Aj by som vás do môjho vesmíru  pozval, je celkom príjemný. Ale tým, že by ste sem prišli,. zaľudnilo by sa mi to tu a už by to nebolo také príjemné. Veď to poznáte z pozorovania v kvantovej fyzike. Akonáhle sa na to pozriete, zmeníte to čo pozorujete. Tak si pekne ostaňte vo svojich vesmíroch.

Pod čiarou: Pre obyvateľov úplne iného vesmíru len podotýkam, že tento článok nie je ani o Win8 a Metro, ani o G+ a jeho krátkych URL pre profily.

Predná kamera na mobile dostala čiernu pásku

Napísané , autor:

Čokoľvek čo máte pod kontrolou sa dá hacknúť, aby to mal pod kontrolou niekto iný. U niektorých vecí to nevadí, u niektorých to môže byť fatálne.

Verizon podal patent na set-top box vybavený kamerami, pohybovými senzory a mikrofony a schopný sledovat pohyb v místnosti, tedy něco velmi podobného tomu, co si nedávno dal patentovat Microsoft (viz Microsoft si patentoval detekci počtu lidí v místnosti).
Verizon si podal patent na televizi, která sleduje své diváky

Kto ste čítali Orwelov román 1984, viete o čom hovorím. Kamerky na zariadeniach, ktoré sa na mňa pozerajú, dostanú na mojich zariadeniach čiernu pásku cez oko. Ak chcete, hovorte si tomu protest, ja tomu budem hovoriť preventívne opatrenie. Videohovory nepoužívam a vždy je možnosť tú pásku na chvíľu odložiť.

Moja profesia ma naučila zvažovať benefi & risk. Neverím, že niekedy vôbec bude existovať benefit z toho, že ma môže robot nejakej firmy cez kameru sledovať a analyzovať. Nula výhod voči nenulovému riziku. Neexistuje menší výsledok ako keď delíte nulu.

Nejde o to, že nerobím niečo zlé. Je to osobné a osobný život patrí len mne. To je ľudské právo a ľudské práva každého z nás robia človekom.

Aby som do budúcna nezabudol, nasleduje trochu filozofický presach.

Vyspelosť a demokracia spoločnosti sa začína merať schopnosťou akceptovať snahu o odpojenie sa od virtuálneho životného priestoru. Práve my čo denno-denne intenzívnejšie ako naši spoluobčania používame moderné technológie, by sme sa mali začať biť za právo kohokoľvek byť offline. Každú jednu modernizáciu musíme robiť tak, aby sme nediskriminovali čo i len jediného človeka, ktorý chce byť v danej oblasti offline, neevidovaný v počítačových databázach, neskenovaný, nefotený.

Je z pohľadu dodržania ľudských práv neprípustné, aby sme zamedzili v prístupe či využitiu verejných služieb niekomu, kto nie je online, kto nemá online identitu, elektornický doklad či iný výdobytok „modernej“ techniky. Rozhodne, „moderné“ technológie umožňujú zrýchlenie a pohodlnejší život. O tom nie je diskusia, že by offline a online cesty k rovnakému cieľu mali byť rovnako pohodlné či rovnako rýchle. No musia existovať. A hlavne, ak sa offline cestu niekto odváži využiť, nesmieme na neho pozerať ako na černocha žiadajúceho o azyl na veľvyslanectve Juhoafrickej republiky v roku 1984.

Problém offline subkultúry je prítomný hádam v každom lepšom sci-fi filme či románe. Zamyslite sa, keď taký film budete pozerať, alebo keď budete o tom niekde čítať. Už dnes sa nás to bytostne a každodenne dotýka.

Moje okolie ma stále dobieha

Napísané , autor:

Od cca roku 2002 frčím na mobilných dátach. Od roku 2001, približne veď kto to má dohľadávať, frčím na mobilnom webe. Niekedy vtedy som tiež prečítal prvú e-knihu na iPaq 3630. A dnes konečne prišiel Amazon s poriadnou čítačkou pre ľud. Akurát sa nevie rozhodnúť, či to má byť čítačka alebo ďalší univerzálny tablet.

V roku, no proste dávno, som v jednej aukcii kúpil UMPC ASUS R2H a začal to používať tak, ako dnes kde-kto tablet. Až teraz si to kupuje konečne zvyšok sveta.

iPaq3630 (a potom prišli počítače do vrecka), MDA Compact (a potom prišli smartphony), UMPC (a potom prišli tablety), Net-disk (a potom prišli domáce servery), Androidový laptop (pracovné notebooky sú už len mŕtve kone, len ešte nevedia, že umreli). To všetko masívne prišlo medzi ľud až po pár rokoch.

Keď prichádzali prvé novodobé tablety, očakával som e-link alebo projektory. Keď už teda naveľa-naveľa prídu s e-linkom, očakával som rolovací displej. Svet ma furt len dobieha.

Keď kolegovia uvažovali nad elektronickým objednávaním, ja som už len ladil parametre. Jednotný sortiment? Ha – mám najfúzatejšie skúsenosti v oboch republikách. Procesné optimalizácie v lekárenstve? Stavím sa, že pri školeniach o mesiac narazím na svoju prácu z roku 2003.

Elektronické bankovníctvo považujem za samozrejmé a jediné možné od roku 1999. A kto máte štvorpísmenkovú schránku na Sezname? Noviny na webe – 1996. Blogy – 2003. Synchronizácia dát – 2001. MSI-prvý počítač v monitore pre svokru – proste prvý dostupný model.

Stále som nejako o niekoľko rokov popredu.  V zásade je to fajn. Ale vysvetľovanie svetu, že mám pravdu, že to má zmysel, to dá zabrať.

Pozor, aby nedošlo k omylu. Nehovorím, že som sám. A už vôbec nie, že som to vymyslel. Len že dnes používam veci, o ktorých potrebe presvedčia markeťáci ľud až o pár rokov. Pritom všetky tie škatuľky sú leda tak morálne zastaralé. No funkčne bez problémov obstoja v dnešnom porovnaní. Verte mi, používal som každú jednu roky a potreba aktualizácie bola skoro nulová. Ich nástupcovia v danom segmente nerobia nič iné.  Leda ak trochu rýchlejšie s farebnejším a hlasnejší cirkusom okolo.

Dokonca som pred nedávnom bez problémov napojil ten iPaq3630 do cloudu. Všetko tam je, čo má aj ASUS Transformer Prime. Jedine sa prejavila optimalizácia všetkých procesov pre prostredie Androida, kým iPaq beží na PocketPC 2003.

V novembri som kupoval auto s automatickou prevodovkou. Išiel som  po nej viac menej cielene. No a mám vás teraz presviedčať, že to konečne má zmysel? O päť rokov na to prídete (respektíve markeťáci vás presvedčia), tak na to kašlem. Ja viem, Američania predbehli v tomto aj mňa. No ale musím byť vo všetkom prvý? 😉 Stačí, že už roky nájomne bývam a dnes to prichádza do módy.

Len keby ten socializmus konečne aj ostatní opustili.

Tri stupne k inštalačnému peklu

Napísané , autor:

1. Download vlastných komponentov počas inštalácie je zlo.

2. Externé komponenty ako Java, Adobe air, Win-oné – sú veľké zlo

3. Programy, ktoré otvárajú a zatvárajú okná inštalátorov počas inštalácie sú najväčšie zlo.

Vitajte v pekle moderných cool programov.  Ako ja nostalgicky spomínam na staré win inštalátory na celú plochu, s tromi budíkmi a blikačkami v ľavo dole.

Záloha fotiek na cloud Google Drive alebo do banky

Napísané , autor:

V súkromnej sfére sú tými najcennejšími dátami na domácom stroji fotky. Potom ešte pár naskenovaných dokumentov ako sú napríklad rôzne zmluvy či rodné listy. A tým by sme asi aj skončili.

Základom je dobré zálohovanie. Základom dobrého zálohovacieho plánu je umiestnenie trvalých záloh do vzdialenej lokality. Fyzicky vzdialenej!

Ako tak pozorujem humbug okolo Google Drive, zatemnenie mozgov ajťákov je dokonalé. Čo nie je IT alebo spoň I-, ako by ani neexistovalo.

Cena jedného interného HDD aj s rámčekom je pár desiatok € za terabajt. Kto ste nafotili terabajt fotiek? To je také množstvo, ktoré sa nedá ani fyzicky prezrieť. Ale dobre. Tak teda máme zálohu na HDD a ten v ruke.

Na rad prichádza Neruda.

Do banky to je na skok

Ja by som si hodil ten HDD do bezpečnostnej schránky. Je to ďaleko od domu, ale dostatočne blízko. Je tam prístup skoro furt. Niekto to tam stále stráži. A je to aj poistené a keďže ide o len o virtuálne veci, v prípade problémov s ohňom človek na tom vlastne zarobí.

Cena za pronájem bezpečnostní schránky se někdy liší i mezi pobočkami jedné banky. Odvíjí se od velikosti schránky a délky pronájmu, někdy i od výše, do které je obsah schránky pojištěný. Řádově to jsou desetikoruny měsíčně za ty nejmenší schránky, stovky za ty největší. Volksbank v Praze nabízí malé schránky od 30 korun na měsíc, velké za 119 korun. Nejmenší boxy v Komerční bance , což jsou kovové schránky ve velikosti A4, ročně přijdou bez 19 procent DPH na 1020 korun, největší v objemu 50 tisíc krychlových centimetrů stojí 4080 bez DPH.

Bezpečnostní schránka v bance není jen pro milionáře – Peníze.cz.

Takže teraz stačí raz za štvrťrok skočiť do banky a vyzdvihnúť HDD. Doma ho zasunúť do rámčeka v PC alebo do voľnej pozície v domácom serveri či NAS. Nahrať nové dáta a zaniesť ho späť do banky.  Ak si rovno kúpite dva HDD (každý z inej série alebo rovno od iného výrobcu), tak jeden máte doma a jeden v banke a ušetríte si každý štvrťrok jednu cestu. Jednoducho ich len vymieňate a disky kolujú.

Alebo tu máme ajťácke riešenia

Ceny za Google Drive:

Balíčky služby Google Drive vyzerajú nasledovne:
5 GB – zadarmo (Gmail 10GB, 1 GB Picasa)
25 GB – 2,49 USD/mesiac (navýšenie Gmail na 25 GB, + 25 GB pre Drive a Picasa)
100 GB – 4,99 USD/mesiac (navýšenie Gmail na 25 GB, + 100GB pre Drive a Picasa)
200 GB – 9,99 USD/mesiac
400 GB – 19,99 USD/mesiac
1 TB – 49,99 USD/mesiac
2 TB – 99,99 USD/mesiac
4 TB – 199,99 USD/mesiac
8 TB – 399,99 USD/mesiac
16 TB – 799,99 USD/mesiac

Google Drive cenník, porovnanie s Dropbox | MojAndroid.sk.

Ale pozor, to sú ceny zviazané s free službou Google Apps. A v tej nedostanete žiadne záruky na svoje dáta, žiadnu technickú podporu. Proste toto nie je o zálohách, ale o práci a o zdielaní živých dát.

Ak to má byť zálohovanie ako sa patrí, tak jedine Google Apps for Business so svojim vlastným cenovým rozpisom. V ňom už stojí na príklad 1TB priestoru 89,- USD za mesiac so zárukami a podporou.

Do celkovej ceny treba započítať cenu internetového pripojenia. To musíte živiť, aby ste sa k zálohám dostali. A to nie hocijakého pripojenia. ADSL klasika s mizerným uploadom fakt nestačí.

Do ceny by sa zišlo započítať aj sekundárnu ochranu svojho Google konta. Bez neho sa k svojim zálohám nedostanete. Takže nejakú SIM kartu (Google umožňuje zabezpečiť prihlasovanie SMS autorizáciou). A nejaké bezpečné úložisko pre pravidelne menené master heslo do Google konta.

A to som nemyslel zďaleka na všetko. Hm, nejako sa nám toto moderné ajťácke riešenie komplikuje a hlavne predražuje. A viete čo je na tom najhoršie? Že laici získajú pocit, že cloudové riešenia vyriešili ich problém so zálohou drahocenných fotiek. Marketing nadovšetko.

Nie, cloud nie je na zálohy. Je to na uloženie horúcich dát na prácu v tíme dvoch a viac ľudí. Na prístup z rôznych zariadení a z rôznych miest na planéte.