Krémešová sága

Miro chcel onehdá vidieť tú prvotnú krémešovú fotku. Tak tu ponúkam kompletnú krémešovú ságu:

Toto bolo tak dávno, že si to už skoro nikto nepamätá.
Krémeš1 Krémeš 2
Písal sa rok 1996 a užívali sme si radosti života.

Toto si už pamätám lepšie.
Krémeš 3
Bol krásny február 2004 a tak isto sme si užívali. Normálne by som si to, ako obvykle nepamätal, ale blog napovie. Bolo to v piatok.

Chytila ma taká nostalgické nálada. Vraj radostný prázdninový čas. Pché! Neviem ako vy, ale pre mňa to vždy znamená stovky kilometrov za volantom medzi Prahou a Slovenskom. Ja tu, deti tam a bolo zlou tradíciou, že aj Marta úplne inde. Tak sa tu prehrabujem vo fotkách a spomínam, akí sme boli mladí a šťastní. Pomaly ale isto sa stávame už len šťastní. Šťastnejší asi nie, pretože šťastní sme boli aj vtedy. Veď posúďte sami:
Dvaja sú už rodina

Je to veľmi príjemné sa pozerať, ako sa pomaly meníme, ako starneme, ale viete čo je pre mňa na tých fotkách krásne? Že sme stále spolu, jeden s druhým a stále rovnako radi.

Celé je to veľmi osobné. Mnohí by takéto veci na web nedávali. Prístupné komukoľvek. Ale čo už. Popísal som toho po webe už dosť a týmto článkom by som rád skalil nádeje potencionálnym lovcom senzácii. Veď ako by sa len v bulváre vynímalo:

Miluje krémeše, svoju manželku a celú rodinu! Stále rovnako, už jubilejných 9 (14) rokov.

Na záver, ešte jedna pre bulvár:

Fotky v plnej veľkosti môžete zahliadnuť v našej rodinnej galérii. Galéria stále funguje.

Pridanie prílohy do e-mailu môže spôsobiť haváriu systému

Pridanie prílohy do e-mailu. Ach aká banalita. Stačí vedieť čítať a systém vás navedie sám. Myslíte? Vyskúšajte si to tak, že budete robiť len to, čo je na obrazovke napísané.

Keď ma bude niekto presviedčať, že sú windowsy operačný systém s intuitívnym ovládaním pre každého, vrhnem naňho nasledujúcu otázku:

Prečo je v dialógovom okne „Upload súboru“ (to keď si chcete priložiť prílohu k e-mailu na webovom rozhraní ktoréhokoľvek freehostingu) tlačítko OTEVŘÍT?

To jednoduchému užívateľovi nevysvetlíte. Dokonca je to neprekonateľná prekážka, ktoré spôsobila, že užívateľ na mojom pravoboku začal zmätkovať. On nechce nič otvárať, on chce PRIPOJIŤ. Zmätok v hlave, havária systému.

S práce mám zafixované jedno životzachraňujúce (v tomto prípade môj) pravidlo: Ak zistíš, že pracuješ rutinne, okamžite sa zastav, zamysli a začni sa poriadne sústrediť na to čo pacientovi expeduješ.

V prípade práce s počítačom nejde o život, tak bežne skĺznem do rutiny. Dokonca samotný Microsoft ma k tomu núti svojimi neustálymi a nasprostastými hláškami. Som na ne tak zvyknutý, že ich považujem za vlastnosť, nie chybu. Horeuvedený príklad mi ale hovorí, že s tými Windowsami nie je všetko tak, ako má byť, že to naozaj nie je operačný systém pre masy.

Ohromne pohodový citát na júl

Je teplo, mám v robote veľa práce, flákam príspevky do môjho blogu. Dokonca až tak, že zabúdam na tých pár obvyklých tém, ktoré si už vypracovali istú pravidelnosť. Tak som akosi oddialil vydanie citátu na tento mesiac. Aby ste ale neboli ukrátený tohto mesačnej múdrosti, je tu:

Kým sa prejavím, spomeniem, že sa stal ohromná zhoda náhod. Na neuverenie. Predvčerom (v internetovom článku formulovať takto čas je jemne nemiestne, ale môžete prestať čítať, je to na vás), tak predvčerom som si spravil pohodu, všetko som stíšil, ľahol si do nášho ležoviska, ktoré zíva už týždeň prázdnotou (bez milujúcej a milovanej manželky je to veru na uzúfanie a uzívanie), vzal som manželkou doporučenú knihu a začítal som sa.

Chvíľu sa toho veľa neudialo, ale v momente, keď už som sa cítil po niekoľkých stranách naozaj začítaný, taký úplne v pohode (určite si to práve živo predstavujete, ako ste v takej pohodičke, keď vám toho len máločo chýba, nič vás neomína a tak), tak takto úplne v pohode som sa prečítal až k tomuto hľa:

Moment, hľadám to.

Tak už to mám. Pamätal som si, že je to pod nejakým matematickým vzorcom a veru bolo to tak.

Pán Ruche (70-80)sedí vo svojej knižnici a robí si poznámky svojím skleneným perom z Merana o gréckych matematikoch Pythagorovskej školy

Skřípání skla po papíře mu dělalo nesmírně dobře. Inkoust stékal jemnými prohlubeninami a napájel hrot právě takovým množstvím tekutiny, aby písmo bylo krásně vykroužené. Pan Ruche měl z tak krásného psaní i z toho zvuku, který pero vyluzovalo na stránkách sešitu s tvrdými deskami, přímo fyzické potěšení. Cože to napsal?

Nuž to si prečítajte už sami. Ak máte radi históriu, matematiku, trochu detektívky, román Papouškův teorém by sa vám mohol páčiť. A keď nie, aspoň viete, že sa vám táto kniha nepáčila.

Keď som si predvčerom prečítal uvedený citát, pomyslel som si, že by to bol fajn citát na júl. Sála z neho pohoda a osamelosť a osamelosť pohody, rozkoš z už zabudnutého písania atramentovým perom. Leto sa mi zdá práve vhodné na vyskúšanie práve takýchto krásnych analógových vecí.

A tu prichádza tá zhoda okolností. Dnes som si akoby náhodou našiel v admin sekcii môho blogu na SME upozornenie, že by som sa mohol podeliť o to Čo čítam. Tak je to tu. Aj sa delím, aj nezanedbám pravidelné články o citátoch, ktoré vystihujú môj pohľad na svet.

Po slovensky je správne teoréma, čo znamená:
poučka, ktorej platnosť je možno dokázať z axióm a výrokov skôr dokázaných; veta, výrok

Rýdze blognutie

Tak toto musím blognúť:

Opäť som uspokojoval svoju závislosť na informáciách, či môj rodinný blog niekto číta a prehraboval som sa v štatistikách návštevnosti.

Výsledky vyhľadávanie na Google.sk na frázu „ako správne flirtovať“.

Som proste prvý. Všetky seznamky, zoznamky, čety, chaty a iný profíci, učte sa. Semináre budem usporadúvať podľa potreby a autogtramy až na letisku :). Fotku obrazovky sa mi nechcelo robiť, tak mi musíte, ako obvykle, veriť.

Keď už som to blogol, tak ešte doblognem link na jeden elegantný rozhovor, ktorý vám určite objasní o čo pri tomto blogovaní vlastne ide.

Doblognutia nabudúce priatelia.

P.S. dúfam, že podobne úspešný budem na slová blogol, blogom a blogolák. A blog! Vlatne bodka! Už! Heš!

Len tak, však je leto

Dávno som nič nenapísal, tak si hovorím, že napíšem. Neskalných upozorňujem, že to bude strata času. Žijeme ale v slobodnej krajne, tak si môžeme slobodne aj strácať čas.

Ja som vám hovoril, že to bude strata času. Neveríte? Uvidíte!

Za posledných niekoľko týždňov sa toho udialo haba fúru. Skončil školský rok, školácky aj ten škôlkársky. Dcéra prečítala už niekoľko kníh a vrhá sa stále na ďalšie a ďalšie. Syn sa naopak vrhá na počítanie. Dva mesiace prázdnin začali elegantným voľnom 2+2 (tu v ČR) Mne by sa ale skôr páčilo voľno v stredu. Dva dni práca, voľno na odfúknutie, premyslenie stratégii na víkend a dva dni práce. Potom poctivý dvojdňový víkend a znova na dva dni do práce. To by sa celkom obrátili tie smrduté povzdychy zo „Zas do práce“ na radostné „Zasa voľno“. (Nepoznáte náhodou smajlíka na vyjadrenie intonácie vety? Práve by sa mi to hodilo.)

Niektorí blogéri majú pravidlo, čo článok, to odkaz. Sympatizujem s týmto pravidlom. Tu je ten odkaz. Je to náhodný výber z mojich bookmarkov. No, nie je tak celkom náhodný, je to reakcia na výzvu, ktorá padla v článku Moje obľúbené značky (nehorázna propaganda!). Blog – Tomáš Bella (blog.sme.sk) Uvediem moju obľúbenú videopožičovňu. Skúste cinetik.cz Momentálne som dočasne odhlásený, ale boli časy, keď posielali DVD ako obyčajný list a nebolo teda treba chodiť na poštu. Normálne z asi 30 sa mne stratilo len jedno. A aj to si vzali na seba. Joj, dobrá to bola služba, ale ako obvykle, kvôli pár debilným nepoctivcom museli zmeniť pravidlá. Ale aj tak je to bola príjemná služba. Chápem, že je vám ten odkaz platný ako mŕtvemu zimník v lete, ale zareagoval som na výzvu. To mi nemôžete uprieť.

Hovoril som vám, že to bude strata času, ale som rád, že v tomto sparnom lete si nájdete čas aj na obyčajné táranie. Veď je leto! Tak sa nemorte vážnymi témami.