Pokračovanie akcie „kameraman“ a „disident“ z minulého týždňa. Šéfka hovorila, že sa bude natáčať zas. Lebo pokútne, pozabučky predložené návrhy pokračujú.

Výbor mal začať o 9:30, tak som vyrazil s predstihom. A ani nebolo treba. Asi nevedeli kam z konopí s tými 50_ poplatkami, čo si vyrobili. Pobavilo ma, ako sa výbor došli aj Mihál s Beblavým, nečlenovia zdravotníckeho výboru. Šéfka robí naozaj dobre, keď pracuje na tom, aby sa zverejňovalo dianie na výbore NR SR.

Minule sľúbili, že nebudú pozmeňováky na poslednú chvíľu. Tak si zvykám, že v prekladovom slovníku SNS to znamená: Predložíme 50 strán 45 minút po oficiálnom začiatku. A vy sa v tom orientujte ako chcete, hlavne nech sa to dnes odhlasuje a nech je už pokoj. 

Tak som nafasoval zas do ruky mobil a že idem kamerovať. A v tej chvíli sa zo mňa stal konkurent toho pápeža, čo bol síce už zvolený, ale umrel kým sa uvelebil na Svätý stolec.

Ani neuschol atrament na mojej zmluve asistenta poslanca a už sa mi MUDr. Zelník (predseda výboru) vyhráža, že sa postará, aby mi zobrali preukaz asistenta, keďže v rozpore s rokovacím poriadkom výboru natáčam na mobil zasadnutie výboru. Hovorím si, že až taký disident nie som a aj šéfke sa zželelo môjho preukazu, tak si vzala mobil do ruky ona a točila to. Ja nič, ja muzikant.lekárnik. Ona pôjde na disciplinárne konanie.

Apropó, v rovnakej chvíli stáli 120 centimetrov od mňa tri statívy a na nich bežali kamery veľké ako odstavča od RTVS, Markízy a TA3.  Nuž nie je kamera ako kamera. Puíkaz zneu jasne, chuapi: Nenakameujú nás! Kua kua! 

A to je vlastne konec môjho príbehu disidenta a mojej kariéry kameramana.

Potom už nasledovala len próza. Šéfka si vzala zo svoje priehradky kopu akýchsi materiálov výboru, tak som sa zahral na správnu podržtašku. A odniesol som jej to do poslaneského klubu SaS.

V priestoroch klubu som pobavil Mira Ivana, keď som čítal novinku v pozmeňováku o objednávaní za 50_ (pardón, teraz už len za 30_). Oni už fakt nevedia kam z konopí, tak tam zakomponovali vytvorenie Národného informačného systéme na objednávanie pacientov. Kolega lekárnik na FB tomu hneď nadhodil skratku NISOP a tak mu budem odteraz hovoriť NISOPáčik. No zábava cez slzy ako z veľkej knihy vtipov O zlatú mrežu. 

Poviem to otvorene – robiť podržtašku (teda v tomto prípade podržpapiera) je super. žiadne komplikácie a rozvrat s preukazmi, žiadna zodpovednosť za slová podkladov k vystúpeniam, žiadne riziká padajúceho, no veď viete čoho, nemusím hneď vyťahovať latinčinu.

A tak som v nasledujúcich dňoch zas zháňal podklady, čísla štatistík, zdôvodnenia a písal podklady. Je to smutné,  ale je to tak. Na podržtašku sa síce hodím (dve ruky, dve nohy a príslušenstvo), ale myslieť ma baví viac.

Musím si od dcéry požičať toto tričko.

Pod čiarou: Nebulvárne, rýdzo politické texty nájdete na mojom webe www.politik.pilnik.sk  Tam to už nie je taká sranda, ide o našu spoločnosť.

Tieto postrehy z práce asistenta poslankyne budú také viac osobné – proste v štýle žánru – rýdze blognutia. Iste sa tam nájdu nejaké politické podtexty, ale bude to hlavne také odľahčenie.

Tak som bol zas za kameramana.  Keď som nastúpil na farmaceutickú fakultu, ako vzorný prvák som samozrejme zašiel aj na prvú prednášku. A prvou bola z fyziológie. Nevediac kam som si to v posluchárni sadol,  položil predo mňa profesor Bózner diaprojektor a povedal: „Ty budeš kameraman.“ A tak som potom celý semester musel pred prednáškou vyzdvihnúť diaprojektor a hodinu premietať.

Náhoda neexistuje.

Na izbe na intráku som býval s chalanom, ktorý dva roky predo mnou robil tiež kameramana.

Náhoda absolútne neexistuje.

Moja prvá pracovná úloha v pozícii asistenta poslankyne v budove NR SR – robiť kameramana.

Tentokrát to bolo trochu dobrodružné. Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Zelník, len čo zmerčil, že kamerujem mobilom, okamžite vyštartoval s procedurálnym návrhom, aby sa po vzore rokovacieho poriadku pléna NR SR aj na výbore zakázalo používanie mobilov na kamerovanie.

Jasné, že keďže má Smer väčšinu, tak mu to odmávali.

Z jednej strany predseda výboru – nekamerujte.
Z druhej strany moja šéfka poslankyňa – len natáčaj.

Tak som natáčal celé hodiny.  Šéfka je šéfka.

Priznám sa, že to vôbec nebolo príjemné zo strany predsedajúceho výboru. Ako statív som sa cítil trochu ako disident  Obzvlášť s vedomím, že moju poslankyňu nahlási pán Zelník na disciplinárne konanie za porušenie rokovacieho poriadku výboru.

A to som sa naozaj snažil maximálne nerušiť zasadnutie, zbytočne nešvenkovať po zasadačke a tak podobe. Veď aj tak väčšinou je vidieť len hlavy poslancov od zadu. Išlo hlavne o ten zvuk.

Dokonca novinári, čo sa nezmestili dovnútra a sedeli na chodbe sa potešili, že majú informácie. A že teda bolo hostí dnes naozaj kopa.

Akokoľvek, je to otrava, riešiť v roku 2017 tak elementárnu vec, ako je prístup verejnosti k práci poslanca-ich vlastného zastupiteľa.

Veď vôbec nejde o nejaké pikantnosti.  Zasadanie výboru NR SR je normálna pracovná schôdza, aj humor občas nastane, aj si skoro všetci tykajú, proste pohoda pri práci.  A bol by som prvý, kto by sa postavil na obranu  aj smeráckych poslancov, keby si z nich niekto robil vtípky kvôli nejakej uvoľnenejšej reakcii.

Takže priatelia, ja už keď niekam zas nastúpim, zas budem len kameraman.

Ale inak to prebehlo celkom bez veľkých renonsov.

Pardón, až na jeden, za ktorý sa verejne ospravedlňujem.

Minister zdravotníctva v súvislosti s platovým automatom pre lekárov zahlásil smerom k opozičnej strane zasadačky, že veď to prijala vaša Radičovej vláda.

A mne automaticky vyhŕklo „To nie je pravda“.

No chápete, klasická alergická reakcia na „za to môže Radičovej vláda“.

No mali ste vidieť tie pohľady od predsedníckeho stola. Ale mali pravdu, hneď som sa ospravedlnil a naklonil k svojej poslankyni, ale to už nebolo treba, už to ona predniesla tiež nahlas.

Pravda je totiž taká, že za automatickú valorizáciu platov, čo sa teraz Drucker snaží nalomiť, lebo je to objektívne šlamastika pre financovanie nemocníc, tak tento platový automat schválila v decembri 2011 v družnom objatí vládna strana Most a vtedy opozičný Smer.

Moje miesto je na pozícii šepkára, keď náhodou treba nejakú odbornú radu dodať. Nič viac.

A kameramana. 😉

Na budúce – porážka papierového molocha. Kto ma pozná, vie, že s papierovou kanceláriou sa fakt nekamarátim. A teraz musím.

Pod čiarou: Nebulvárne, rýdzo politické texty nájdete na mojom webe www.politik.pilnik.sk  Tam to už nie je taká sranda, ide o našu spoločnosť.

Na jedno takomto koncerte Karla Kryla som sa v roku 1990 ocitol. V paláci kultúry na Vyšehrade, spolu s mojimi gymnaziálnymi priateľmi-spolužiakmi. Po tom, ako sme poobede z Vyšehradu pozorovali skladanie vlnení na Vltave.

Pozeral som na ČT 24 prenos zo spomienkovej akcie na rok 1939 a zavretie vysokých škôl. A hneď sa rečníkmi stál Tomio Okamura – reprezentant českého fašizmu nastupujúcej lúzy. O pár dní budú jeho poslanci spolu s komunistami hlasovať za vládu eštébáka Bureša. A keby aj nie, senilný dedo na hrade zlomí nad ústavou svoju palicu.

Na Slovensku sa zdá sa zľahka otepluje, ľuďom už konečne začína vadiť, ako ich ich vlastná vláda za ich vlastné dane okráda a vláda vecí verejných sa hádam zas na chvíľu vráti do rúk ľuďom. Dovtedy, teda do volieb…

Predseda Národnej rady sa pred pár dňami klaňal Rusku v prejave plnom vazalskej lásky k okupantovi východnej Ukrajiny a Krymu.

Sloboda a demokracia dostávajú jednu ranu za druhou, no stále sa skvele držia. Stále je tu istota, že budú voľby a tak máme šancu svet meniť tak, ako sa nám páči. Je len a len v našej moci, aby sme si s pomedzi nás vybrali svojich vlastných zástupcov, ktorý budú na chvíľu pre nás spravovať našu spoločnosť.

Nik to za nás. chvála Bohu, neurobí.

„Politika musí být vztažena k několika zásadním zásadám národního zájmu, které přesáhnou kteroukoli jednotlivou administrativu a zůstanou tedy zachovány, i když se prezidenti budou střídat.“ Henry Kissinger