Tieto postrehy z práce asistenta poslankyne budú také viac osobné – proste v štýle žánru – rýdze blognutia. Iste sa tam nájdu nejaké politické podtexty, ale bude to hlavne také odľahčenie.
Tak som bol zas za kameramana. Keď som nastúpil na farmaceutickú fakultu, ako vzorný prvák som samozrejme zašiel aj na prvú prednášku. A prvou bola z fyziológie. Nevediac kam som si to v posluchárni sadol, položil predo mňa profesor Bózner diaprojektor a povedal: „Ty budeš kameraman.“ A tak som potom celý semester musel pred prednáškou vyzdvihnúť diaprojektor a hodinu premietať.
Náhoda neexistuje.
Na izbe na intráku som býval s chalanom, ktorý dva roky predo mnou robil tiež kameramana.
Náhoda absolútne neexistuje.
Moja prvá pracovná úloha v pozícii asistenta poslankyne v budove NR SR – robiť kameramana.
Tentokrát to bolo trochu dobrodružné. Predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Zelník, len čo zmerčil, že kamerujem mobilom, okamžite vyštartoval s procedurálnym návrhom, aby sa po vzore rokovacieho poriadku pléna NR SR aj na výbore zakázalo používanie mobilov na kamerovanie.
Jasné, že keďže má Smer väčšinu, tak mu to odmávali.
Z jednej strany predseda výboru – nekamerujte.
Z druhej strany moja šéfka poslankyňa – len natáčaj.
Tak som natáčal celé hodiny. Šéfka je šéfka.
Priznám sa, že to vôbec nebolo príjemné zo strany predsedajúceho výboru. Ako statív som sa cítil trochu ako disident Obzvlášť s vedomím, že moju poslankyňu nahlási pán Zelník na disciplinárne konanie za porušenie rokovacieho poriadku výboru.
A to som sa naozaj snažil maximálne nerušiť zasadnutie, zbytočne nešvenkovať po zasadačke a tak podobe. Veď aj tak väčšinou je vidieť len hlavy poslancov od zadu. Išlo hlavne o ten zvuk.
Dokonca novinári, čo sa nezmestili dovnútra a sedeli na chodbe sa potešili, že majú informácie. A že teda bolo hostí dnes naozaj kopa.
Akokoľvek, je to otrava, riešiť v roku 2017 tak elementárnu vec, ako je prístup verejnosti k práci poslanca-ich vlastného zastupiteľa.
Veď vôbec nejde o nejaké pikantnosti. Zasadanie výboru NR SR je normálna pracovná schôdza, aj humor občas nastane, aj si skoro všetci tykajú, proste pohoda pri práci. A bol by som prvý, kto by sa postavil na obranu aj smeráckych poslancov, keby si z nich niekto robil vtípky kvôli nejakej uvoľnenejšej reakcii.
Takže priatelia, ja už keď niekam zas nastúpim, zas budem len kameraman.
Ale inak to prebehlo celkom bez veľkých renonsov.
Pardón, až na jeden, za ktorý sa verejne ospravedlňujem.
Minister zdravotníctva v súvislosti s platovým automatom pre lekárov zahlásil smerom k opozičnej strane zasadačky, že veď to prijala vaša Radičovej vláda.
A mne automaticky vyhŕklo „To nie je pravda“.
No chápete, klasická alergická reakcia na „za to môže Radičovej vláda“.
No mali ste vidieť tie pohľady od predsedníckeho stola. Ale mali pravdu, hneď som sa ospravedlnil a naklonil k svojej poslankyni, ale to už nebolo treba, už to ona predniesla tiež nahlas.
Pravda je totiž taká, že za automatickú valorizáciu platov, čo sa teraz Drucker snaží nalomiť, lebo je to objektívne šlamastika pre financovanie nemocníc, tak tento platový automat schválila v decembri 2011 v družnom objatí vládna strana Most a vtedy opozičný Smer.
Moje miesto je na pozícii šepkára, keď náhodou treba nejakú odbornú radu dodať. Nič viac.
A kameramana. 😉
Na budúce – porážka papierového molocha. Kto ma pozná, vie, že s papierovou kanceláriou sa fakt nekamarátim. A teraz musím.
Pod čiarou: Nebulvárne, rýdzo politické texty nájdete na mojom webe www.politik.pilnik.sk Tam to už nie je taká sranda, ide o našu spoločnosť.
