Pokazila sa mi v chladničke cez sviatky zabudnutá kyslá smotana. Teda zakysaná. So znalosťou biológie, chémie a technológie podobných zmesí som sa nad ňou zamyslel.
Pôvodne to bolo husté, že v tom lyžica stála, teraz je to riedke, redšie ako mlieko. Zdá sa že sa rozpadla nejaká mriežkotvorná molekula, emulgátory prestali emulgovať, prosto sajrajt. Ale žiadne oddelené fázy (tuky zvlášť, voda zvlášť) nevidno. Chémia v riti.
Pôvodne to bola kyslá, teda zakysaná smotana, takže plná baktérii mliečneho kvasenia. Teraz je to len riedka, rovnako mierne nakyslá biela tekutina. Kam sa asi tak podeli všetky tie baktérie?!? Ani len tie plesne na tom nenarástli. Biológia v riti.
Nie, priatelia, dnešné potravy by sa asi nemali vedecky skúmať. Dobre mi hovorila dcéra: „Nezamýšľaj sa, ešte ti to ostane.“
Aj bielkovina tam je, aj tuk tam je, aj sladké to je, ale potravinovú logiku to nemá. Čo to je? Už to ani nechcem vedieť. Ešte by som sa náhodou dozvedel, že by vyprodukované množstvo mliečnych výrobkov mohlo eventuálne presahoval produkciu mlieka o stovky percent. A to by bol koniec aj fyziky. Veď poznáte tú panské huncúctvo o zachovaní hmotnosti a energie.
A tú hádanku o tom, aké sú to baltické sardinky si ešte pamätáte? Že nie, tak čítajte môj prastarý článok Podvodné sardinky
Čo to je? No čo by to asi bolo, keď to vyrába Slovnaft?
Čo to je? No čo by to asi bolo, keď to vyrába Slovnaft?