Český profesor na americkej univerzite hovorí o jednom z veľmi silných amerických názorov: „Schopnosť politika získať peniaze vlastnou hlavou je prvotným indikátorom, či má vôbec cenu za neho bojovať.“ Započuté na Českom Rádiožurnále.
Ďalej to rozvíjal v duchu: „Veď nebudeme sa tváriť, že peniaze do našej spoločnosti nepatria.“ Tiež doložil rozhodnutie amerického ústavného súdu, ktorý vraj nápad na limity volebných kampaní poslal do prepadliska amerických dejín.
„Takže možná nejlepší nakonec bude se dohodnout na tom, že už sama schopnost kandidáta peníze pro svůj volební boj získat, je jedním z testů, který kandidát podstoupit prostě musí.
„A jeho neschopnost peníze získat už sama o sobě by měla být signálem pro jeho potenciální voliče ho buď volit, nebo naopak nevolit,“ říká profesor Bostonské univerzity Igor Lukeš.
Americké primárky – příklad demokracie, nebo nákladné divadlo? – Zpravodajství (Český rozhlas).
Dnes v hajdpárku na ČT24 zaujímavý postreh: „Musíme sa rozhodnúť či chceme americkú otvorenosť alebo európsku ochranu súkromia.“ V diskusii okolo otázky, prečo si môže nemenovaný Facebook dovoliť sledovať užívateľov na tretích stránkach.
Nechcem hodnotiť pravdivosť uvedených výrokov. Ak máte reálne dôkazy ako to v porovnaní Ameriky a Európy je, podeľte sa. Najlepšie na svojom blogu.
Ale aj iné ma zaujalo. Sú to zdroje tých informácii. Je to také to ani-zahraničie ani-domáce Česko. Chcelo by to viac eu-zahraničných zdrojov. Ja viem, že Google Translator ukazuje, ako sú nízkonákladová prekladateľské nástroje pramálo použiteľné. Ale je to smer…
Ale stojí o to vôbec niekto? Na Youtube sa za sekundu nahrá hodina videa. Alebo tak nejako. Podobne je to aj s pomerom vznikajúcich informácii a času jednotlivca na ne.
A potom tu máme to zásadné, teda kritické myslenie. Že to hovorili v rádiu, ešte to nemusí byť pravda. Veď kde-aká celebrita Grygarovho rangu, ako aj Grygar sám, hovorí, že na internete je skoro všetko zle. Takže každú tú informáciu treba dať do nejakého kontextu, súvislostí. Tiež prehodnotiť zmysel pre vlastnú budúcnosť. A nedaj (politicky korektne si vložte svoju najvyššiu božskú autoritu), aby niekto prišiel práve s takým zásadným saltom, ako ten český vedec rozprávajúci o tradíciách amerických primáriek.
Viete čo? Čím ďalej sa mi páči tento náš európsky druh humanizmu. Len tých demokratov keby bolo viac. Ale kde nik nie je, ani demokrata nepočnete.
