(Nie je nad ničnehovoriaci nadpis a myslím, že práve zabíjam dostatočne veľa znakov aj týmto ničnehovoriacim perexom. Takže milí twitteristi a facebookári, ak ste zvedaví, čo to sú tie moje celulózové výluhy, neostáva vám nič iné, len kliknúť. )
Á, už ste klikli, už ste tu.
Zišli sa mi v čítačke dva texty. Jeden od prezidenta:
To, že jsme se v západním světě znovu dostali do tohoto výrazně neliberálního uspořádání, není náhoda nebo nějaký historický omyl. Dokonce myslím, že víme, proč se to stalo. Za rozhodující příčinu považuji to, že je už nejméně dvě desetiletí ono hrubé, totalitární potlačení svobody minulostí, že už se všichni do jisté míry uspokojili a že proto v dnešní době skutečnou svobodu téměř nikdo nehájí.
Těžké časy liberálů: esej k šedesátinám Gerharda Schwarze | Václav Klaus.
Druhý od predsedu parlamentu:
Od samého začiatku sme hovorili, že cieľ je 2010 parlament a 2014 vláda. Tiež sme od začiatku hovorili, že najvyššia programová priorita je Odvodový bonus a na otázku ohľadne mojej osobnej ambície som odpovedal „minister financií“, vždy s doplnkom, že osobná ambícia je druhoradá, že najdôležitejší je Odvodový bonus. Zároveň sme vždy upozorňovali, že žiaden volebný výsledok nám nedovolí realizovať všetkých viac ako 120 bodov nášho programu a že budeme musieť robiť kompromisy.
A okomentoval to nestor slovenského obsahového webu:
Budú v budúcnosti takí politici menej potrebovať tradičné médiá, keď budú môcť, ako Ivan Mikloš, počas prvých dní rokovaní o novej vláde priamo všetkých fanúšikov informovať, že „taká programová a ideová zhoda nebola ani v roku 2002“, a teda „neverte Ficovi ani médiám“?
Prvá facebooková vláda? | Číslo 27/2010 | Časopis | Týždeň – iný pohľad na spoločnosť.
Teda, okomentoval… Skôr nakládol otázky, popýšil sa, že vie používať vyhľadávacie políčko (no dobre, tak teda, že má toho načítaného a nasledovaného a naanalyzovaného neúrekom), no názor či odhad vývoja žiaden. To konzultanti vedia. Viem svoje, tiež som konzultant a často som len na návštev (modrý chápu, ostatným príležitostne vysvetlím).
Ako ukazuje prvý zalinkovaný, história tu už nejaké tie ukážky má k dispozícii. Práve ten model Klausa – blogéra sa mi pozdáva asi najviac. Blog spravovaný, čo já viem, napríklad takým hovorcom, kde nájdem pokope všetky príhovory, verejné vyjadrenia a celé je to občas preložené osobným textom určeným práve a len pre internetové médium (To Klausovi chýba). Niektorí hovorcovia by s týmto modelom ani nemuseli mať problém.
Áno, vrcholný manažér, rovnako ako vrcholný politik si nemá čo spravovať svoj blog. Nemá čo do neho vypisovať denno denne osobné zápisky. Ale oni na to prídu, no dúfam, že to včas priznajú. Samozrejme, že sa mi páči si čítať príspevky z mobilu písané priamo z koaličnej rady, či rokovania vlády, ktoré sa až o hodinu zobrazia prežuté na webe novín a pozajtra budú skomolené v ústach mojich spolupivárov (ako keby som pil pivo). Ale aký to má zmysel? Stále je to len f-pravda. Takže tých novinárov stále budeme potrebovať. Samozrejme nie na prehadzovanie stochhov informácii, ale preto, aby urobili pre nás skutočnú novinársku prácu.
Keď už spomínam tých hovorcov. Zaujalo ma, aké máme flexibilné zákonné úpravy pracovného trhu. Nie je žiaden problém zmeniť zo dňa na deň zamestnávateľa. (To bola irónia.) A druhá vec, tiež spojená s rýchlosťou, no už nie taká povzbudivá a veselá. Ako promptne zahodili kariéru novinára. Aj keď taký Baťo podľa vzoru Jak, nie je úplne márna kariérna perspektíva.
A nie len to, ale aj ako sa pekne spätne profilujú novinárske kampane. Viete, také to, že jedno médium je pravicové, druhé lavicové a tretie stolové. Nevybral by si pravičiar predsa za hovorcu komunistu. Toto spätné vyfarbenie je zaujímavé aj v súvislosti s Hríbovým vyplakávaním, ako sa sme.sk nepridalo ku kampani Týždňa. Nemalo sa prečo, veď robili svoju kampaň tíško ( s tichším kanónom). A je známe, že varenie žaby je účinná metóda. Naviac, ak sa z „kampane“ vykľula aj objednávka na práve jedno odvysielanie jedného spotu v STV. Ale to už je prastará epizódka aj na celulózový výluh.
