Nemecká televízia sa postavil ak Tour de France chrbtom. Správne, súhlasím. Onehdá som pozeral nejaký šot zo záveru etapy. V úniku bola asi štvorčlenná skupinka. Pred cieľom ju dostihol pelotón asi tak, že chlapci sa obzerali a obzerali, div nešliapali dozadu. Len aby ten správny a dopredu určený víťaz skutočne vyhral. Aby za víťazstvo nemuseli k tímovému šéfovi na koberček.
Makali celý čas, žrali bobule o sto sedem, len aby pred cieľom pustili pred seba svojho stajňového kolegu, s ktorým tie bobule žerú z jedného válova. Tomu hovorím, šport jak sviňa.
„Stadión povstává
poslední zatáčka
a oba končí v pádu
jó někdy vyhrává
kdo se moc nemačká
ten kdo je třetí vzadu“
Zdroj: Cyklistika
Z technického pohľadu sa dá o ľudskom organizme povedať, že je to dobre zorganizované biochemické laboratórium. Na jednej strane do neho niečo vhodíte a na druhej z neho niečo vypadne. Medzičasom sa spotrebuje nejaká energia, nejaké energia sa vyžiari. Keď vidím tých bobuľožrútov predstavujem si krebsov cyklus a dýchací reťazec. Pred takými 13 rokmi o takomto čase som ich vedel nakresliť aj poslepiačky. O odbúravaní mastných kyselín ani nehovoriac.
Odbočka: Tento chemický vtip poznáte? Ako sa líši vzorec mužských a ženských pohlavných hormónov? V cyklopentano- perhydrofenantrénovom skelete majú ženské hormóny aromatické jadro a mužské ketónovú skupinu. Ha, ha, h… No nič, tak späť.
Športový výkon je pekná sústava chemických a fyzikálnych rovníc. Sem tam nejaký ten katalizátor, enzým zo svojím alostrericky inhybovaným jadrom, integrál, derivácia… Ozaj, prečo si všetci nešľahneme neajkú tú bobuľu? Veď keď všetci budeme, stratí sa dôvod aby sa to zakazovalo.
Pamätám si, že v prvom čísle novín Šport po novom roku bola na zadných stranách rubrika: V minulom roku nás opustili. Raz som to bol býval bol počítal. Niečo okolo 70% úmrtí zapríčinilo srdcové zlyhanie. Nuž, v prípade 70-80 ročných by som to bral, ale keď na srdcové zlyhanie umierajú 30-40 ročný vrcholový športovci, ktorý boli pod pravidelnou lekárskou kontrolou…
Onehdá som od smiechu skoro z kresla spadol. Zapršalo a cyklisti dolietavali do cieľa po zadku. Nejaký marketingový mág zaradil nalepenie reklám do cieľového priestoru. Veď kam inam tie reklamy najlepšie napchať, že? Cyklistika skutočne vo finiši.
Alebo z iného ihriska: Neviete prečo hrajú ostatných 20 rokov interisti futbal? Že by pre tých 23 divákov, ktorých 56 usporiadateľov pravidelne loví na bajkalskej?
