Kde sa berú nežiadúce účinky liekov

Ako je to vlastne s tými nežiadúcimi účinkami? Opýta sa snáď každý zodpovedný čitateľ príbalového letáku. Pri každom lieku je ich vymenovaných hafo veľa, často protichodných. Kde sa vlastne berú?

Nuž všade. Každý lekár, každá nemocnica, hlavne výrobca a onedlho vraj aj lekárnici budú hlásiť nežiadúce účinky. Tieto hlásenia sa zhromažďujú najskôr na národnej úrovni a spracované končia, vrámci Európy v inštitúcii zvanej Európska Agentúra pre Lieky (EMEA). Veľa sa o nej nevie a nepíše, keďže väčšina dokumentov, ktoré Google ponúkol sú vo forme PDF súborov. Tak napríklad základná charakteristika, štruktúra a tak podobne, zakladacia smernica z roku 2004. Web agentúry EMEA. Uf, to som sa trochu nechal uniesť pri sebavzdelávaní. Tak hupkom späť k obsahu tohoto článku, teda k nežiadúcim účinkom.

Téma nežiadúce účinky mi napadla, keď som, ako obvykle, prechádzal svoj obľúbený odborný zdroj informácii a bol tam článok o Tamiflu. Veď viete, to je to antivirotikum (liek na zabíjanie vírusov), čo má byť spásou v prípade pandémie chrípky. Kdesi kamsi čosi zistili a FDA (Toto je zas americký úrad, ktorý má dohľad aj nad liekmi) toto oznamoval:

The warning was based on postmarketing reports (primarily from Japan) suggesting that patients with influenza receiving oseltamivir, particularly children, may be at increased risk for self-injury and delirium. Zdroj: Tamiflu May Be Linked to Risk for Self-Injury and Delirium (nutná registrácia)

Zatiaľ je to jedno pozorovanie, ale vďaka systému, ktorý za roky pokusov a omylov neustále vylepšuje, ani toto jedno podozrenie neuniklo pozornosti. Oprávnené autority to preveria, overia, zbystria pozornosť, nechajú preveriť, informujú koho treba a postupnosťou krokov sa dopracujú k záveru. Ten záver môže byť fatálny (teda smrteľný) pre daný liek, alebo sa ukáže že ide o špeciálnu zhodu okolností a popísaný nežiadúci účinok sa dostane najprv do odborných informácii. A pri najbližšej revízii príbalového letáku sa jeho obsah rozrastie o jeden či dva riadky. Je to treba, lebo len poučený pacient je dobrý pacient. Dobrý v tomto príbehu znamená, spolupracujúci, veriaci, že mu liek pomôže a že lekár má liečbu plne pod kontrolou, dôverujúci, že používame len bezpečné a účinné lieky, ktoré viac osožia ako ublížia. Veru nerobím si ilúzie, že bežnému človeku veru ani iné neostáva. Preto je pre nás tak dôležité byť si istý, že napríklad systém sledovania nežiadúcich účinkov je nepriestrelný.

Inak, medzi farmaceutmi sa rozpráva taký bonmot:

Že vraj, ktorý liek je najbezpečnejší? No predsa Acylpyrín tbl, pretože sa používa vyše 100 rokov a teda je vysoko pravdepodobné, že poznáme (už sa stihli prejaviť) všetky jeho nežiadúce či vedľajšie účinky.

Aký je rozdiel medzi nežiadúcimi a vedľajšími, tak o tom zas niekedy nabudúce. Ak teda chcete.

Zdieľajte obsah s priateľmi: