Uvažoval som, ako byť dobročinný a pritom byť aj výchovný. A spomenul som si na svoje detstvo a „soboty cti“. Bola to pracovná sobota, ktorej výťažok bol venovaný štátu a socialistickej spoločnosti. Čo takto zamestnať niekoho, kto svoju mzdu od vás za prácu, ktorú by ste bežne urobili sami sebe zadarmo venuje na pomoc niekomu konkrétnemu? Napríklad zamestnať svoje deti?
K dobročinnosti treba mať sklony. A keď nie sú, môžete si pomôcť barličkou. Ako v tomto prípade, nie len darujete, ale získavate hmatateľný výsledok tej práce. Ten vám ostane. A to je občas dôležitý pocit. Hlavne keď dokážete uvažovať v širších súvislostiach. Napríklad v súvislostiach permanentne rozkrádanej firmy Štát s.r.o.
Ale späť k dobročinnosti.
Šikovná vec je následne tú sumu zdvojnásobiť. Takže polovica je od nich (od tých čo pracovali) a polovica od vás. Ja viem, vlastne to celé zaplatíte vy. No dostali ste aspoň trochu výsledkov ich práce pre seba. A ten výchovný aspekt hádam ziape z toho modelu dostatočne výrazne.
Tento zdvojnásobovací model je založený na jednoduchom princípe: Ak nachováte dve deti, určite sa pri stole nájde tanier aj pre druhé.
Ďalším nápadom na uplatnenie tohoto zdvojnásobovacieho modelu sa medze nekladú. Idete z celou rodinou na dovolenku? Čo takto „zaplatiť“ ešte jeden poukaz pre ďalšie dieťa z domova? Kupujete na začiatku roku svojim deckám pomôcky do školy? A čo takto kúpiť ešte jednu sadu a poslať ju do Keceroviec? Alebo kúpiť ešte jednu električenku v Košiciach?
V Kecerovciach sa stáva aj to, že sa deti nedostanú na strednú školu len preto, že ich rodičia s tým nesúhlasia. Nechcú napríklad platiť cestovné do Košíc.
„Preto im robíme prehliadky aspoň stredných škôl, ktoré sú v Košiciach hneď pri stanici, aby nemuseli platiť aj MHD,“ vysvetľuje výchovná poradkyňa a matematikárka Emília Hudáčková.
Zdroj: Ivana je posledná biela žiačka na škole, odchádza na strednú | Spravodajstvo | romovia.sme.sk.
Áno, nič svetoborné som nevymyslel. Adopcie na diaľku sú tu už roky. No možno som niekomu pripomenul, že „adoptovať“ sa dá aj na blízko. Že adoptovať sa dá aj len na chvíľu bez nejakých veľkých a dlhodobých záväzkov. A dokonca aj tak, že to nemusíte ani pocítiť.
Takže aby to aj moje deti pochopili: Najbližšie vysávanie auta venujeme spoločne na povodne. A urobíme to formou DMS z ich vreckového na kredit. Keď už výchova tak poriadne, aby videli, že aj virtuálne veci treba zaplatiť skutočnou prácou. Ja viem, oni to už vedia, ale repetitio est mater studiorum.
