Všetci radi rozdávajú rady. Niekedy nielen tušia, ale väčšinou aj vedia. A nie len vedia. Aj povedia. Aj tak mi je ich rada na dve veci. Jednak na nič a druhak rovnako na nič. A určite rada nie je hotovým riešením ako urobiť veci správne.
Minule pradávno som potreboval vedieť, ako je to so zriadením organizační složky v prípade internetového projektu, ktorý má aj nejaký dosah do offline sveta. Tak som zašiel na živnosťák danej zahraničnej krajiny a opýtal som sa dámy v kancelárii. Aj mi povedala, že ona je tá kompetentná aj mi povedala, že netreba. Písomné vyjadrenie ale nedokázala poskytnúť. Normálne v tom momente zabudla, že vie písať. Že písať vie len ich právne oddelenie a aj to ktovie čo vôbec. A samozrejme sa považovala za kompetentnú rozhodnúť. Ale len ústne.
Onehdá som zašiel na sociálnu poisťovňu, že ako je to povinnosťou ohľadne nejakých dôchodkových odvodov a tak podobne. Aj mi povedala, aj sa to zdalo logické, aj nejaký paragraf spomenula. Hovorím jej teda, že by som potreboval nejaké písomné stanovisko. Ale oni také nevedia poskytnúť.
To sú len dva príklady z offline sveta. Isto si spomeniete na niečo zo svojho života, čo vám niekto v ostatných 14 dňoch poradil.
Včera som sa prehraboval po podnikateľských slovenských weboch. Teda tom jednom. Tie ostatné podnikateľské weby sú také lepšie MFA. A aj som sa dozvedel skoro všetko čo som chcel vedieť. Ale bolo to len útržkovité a pozbierané zo správ. Aj jedno odborné stanovisko ohľadne vyčíslenia DPH som našiel. Teda stanovisko… Bolo to skôr citovanie paragrafov a nejaká zmäť slov na úrovni diferenciálnej rovnice, ktorú bolo treba ešte trikrát zjednodušiť, aby som sa dopracoval k pochopeniu, čo tým chcel básnik povedať a čo mám do kolónky DPH na faktúre v skutočnosti napísať.
Keď už som sa včera ponoril do tých podnikateľských webov, tak som navštívil jeden diskusný server. A normálne tam niekto položil serióznu otázku a dostal serióznu odpoveď. Ohľadne merania toho hluku je to tak, že nikto nevie ako to vlastne je, tak to nebudeme merať. Dobrá rada to bola. vyriešila problém. Ale zaznela aj druhá fundovaná rada: Za 10-20 tisíc si nechajte vystaviť certifikát, že váš laptop, mobil a chladnička vydávajú hluk.
Zistil som, že každý je ochotný radiť. Dokonca sa zdá, že aj tuší o predmete svojej rady viac, ako len, že si o tom včera prečítal. Ale zariadiť sa podľa akejkoľvek rady z diskusného servra je v skutočnosti kravina hraničiaca s idióciou.
A tak som nakoniec dospel k zásadnej otázke:
Načo sú všetky tie informácie na tých weboch, keď sú reálne nepoužiteľné?
A prvoplánová odpoveď tu je: Sú výborné, ale nesmieme ich brať ako zodpovedný návod. Vždy treba urobiť vlastné rozhodnutie a vždy je to o vlastnej zodpovednosti za svoje činy. Fajn, heuréka, máme to.
Urobím vlastné rozhodnutie, vznikne rada, ktorej formulácia a obsah vznikli na základe môjho veľmi zodpovedného prístupu. Toto vyzerá dobre.
Ale vzápätí sa nám to pokazí. No akonáhle tú radu vezme niekto a použije ju, moja zodpovednosť sa niekde stratila. Je preč. Je to predsa samozrejmé a logické. Veď predsa nie je možné, aby som zodpovedal za následné činy, ktoré boli inšpirované mojou radou. Veď následné činy mohli byť realizované na základe nevhodného zasadenia mojej rady do nevhodného prostredia. Ups! A máme z rady zas len Jožinkove prázdne tliachanie.
Tak z čoho teda vychádzať, keď nie z cudzej rady? Nebolo by lepšie vydať sa rovno až k východiskám z ktorých radca vychádzal?
Áno, toto je presne tá správna odpoveď na moju kardinálnu otázku. Vždy hľadajte zdroje, axiómy, dokázané tvrdenia, preverené postupy, nápravné opatrenia, vlastnú skúsenosť a cudzie rady používajte len ako ukážku cesty, inšpiráciu, ako sa k vlastnému rozhodnutiu dopracovať.
—
Pikiho rada na piatok bola dnes trochu dlhšia. To viete, je to len ukážka cesty ako zaujať svoj osobný postoj k cudzím radám.
