Problém, nie výzva, ale skutočný problém je, že mi už pri tom nemusíme byť. Chcete dva príklady?
Príklad prvý: Česká zdravotnícka reforma.
Pri príležitosti parlamentnej hádky o zrušenie poplatkov u doktora (30 CZK) a za položku na recepte (30 CZK) vychádza najavo pár zaujímavých skutočnosti.
Výsledkem změn je, že například ve specializovaných centrech (ať už onkologických či těch, která pomáhají pacientům s roztroušenou sklerózou či třeba metabolickými poruchami) se léčilo o 47 procent pacientů více než v předchozím roce.
Ušetřilo se na to třeba díky tomu, že počet ošetřovacích dnů v nemocnicích klesl o pět procent – pacienti platí za každý den pobytu, a proto je nemocnice nepřijímají už několik dní před plánovanou operací, jak se to donedávna dělalo. Pacienti by se proti tomu bouřili.
Také přišlo o patnáct procent méně lidí k ambulantním specialistům. Regulační poplatky se projevily i na spotřebě léků, poklesl jak počet vydaných balení, tak i množství levných léků, které proplácejí zdravotní pojišťovny. Pětitisícový limit, nad nějž už pojišťovny lidem zaplacené peníze vracejí, překročilo dvacet tisíc pacientů.
Poplatky fungují, lidé jsou u lékaře výrazně méně – iDNES.cz
A tak ďalej a tak podobne. Len podotknem, že pri ostatnom televíznom dueli, ktorý sa udial pred 4 dňami novej ministerky architektky s poslancom Rathom nedokázala tieto argumenty vytiahnuť!!! Asi ležali proklatě nízko.
Príklad druhý: Zavedenie eura na Slovensku.
Pri pohľade na kurzový lístok a porovnaní sily našej meny s českou menu sa ukazuje, akoby dnes už virtuálna slovenská koruna k českej bola v pomere 30,126 ku 28,38 teda 1,06 SKK/CZK. To bolo tak naposledy začiatkom roku 2003, kedy boli pôvodné meny tesne vedľa seba. Že sa to stalo dva mesiace po prechode na euro je z pohľadu cieľa, teda dlhodobo a lacno udržateľnej sily našej meny irelevantné. Mnohí si sito pamätáte, ako lietal kurz koruny v čase okolo parlamentných volieb.
Určite by som našiel ten citát, ako Fico velebí tých, ktorý rozhodli o tom, že to Euro prijmeme, keď sa začali ukazovať problémy svetového hospodárstva, keď nám Rusko zavrelo kohútiky a tieto udalosti nerozkolísali kurz našej meny
Nikto dnes nemá problém zájsť do obchodu s akoukoľvek bankovkou a je mu vydané. Tých papierikov a kovových krúžkov je všade dosť na to, aby sa mohol uskutočniť akýkoľvek obchod. Nedostatok papierikov a krúžkov by bol skutočný problém (a bola to asi najväčšia výzva pri technickej realizácii s imperatívom: Toto sa nesmie stať!), ich aktuálny nadbytok je nepohodlie.
Oba príklady majú spoločnú jednu vec: Pôvodný tvorcovia zmien sú už kdesi úplne inde, skôr ako sa dočkali prvých výsledkov. Prínosy si privlastňujú noví a negatíva ostávajú na triku pôvodným nositeľom zmien.
Spoločné znaky nositeľov zmien
Zmeny nikto nemá rád. Zvyk je jeden z najväčších tvorcov endorfínov v ľudskom tele. Naopak, zmena vyvoláva tvorbu adrenalínu. Je to otázka chémie autonómneho nervstva a prvej signálnej sústavy, teda toho živočíšneho v nás.
Nesprávny cieľ personifikácie. Komunikovať s ľuďmi je prirodzené. Rozprávať sa s vecami, lajstrami, počítačmi je vraj znakom duševnej choroby. Preto ľudia dávajú zmenám prívlastky podľa mena nositeľa zmeny. Máme tu julínkovu/zajacovu reformu, barátove drobné, pilnikov sortiment, ale to vôbec nie sú tí ľudia, ktorí zadávali ciele zmeny.
Trojuholníka bez priamej spätnej väzby. O bytí, či nebytí nositeľa zmeny pre ľud rozhoduje spoločný nadriadený toho ľudu aj toho nositeľa zmeny. Takže nositeľovi zmeny sa nikto nemusí zodpovedať, ale on sa zodpovedá každému.
Zmeny sú vždy nevratné. Je generáciami preverená axióma, že v rôznom čase sa nedá vstúpiť do tej istej rieky. Ale všetci vkladajú márnu nádej do toho, že ak nositeľa zmeny vyhodia, tak sa všetko vráti do starých koľají.
Pasca čiastkových úloh. Vždy sa mohli lepšie zrealizovať jednotlivé čiastkové kroky z pohľadu na samostatné čiastkové úlohy. Zmena ako taká je vo svojej podstate dosiahnutím cieľa a ten je pevne daný zadávateľom, takže uvažovať o ciele zmeny ako lepšom alebo horšom, by znamenalo požadovať inú zmenu.
Pasca nemožnosti prezradiť riziká. Nositeľ zmeny nikdy nemôže prezradiť najslabšie miesto technickej realizácie zmeny, pretože by ukázal na to ohnivko, ktoré jediné stačí sabotovať, aby sa nedosiahol cieľ zmeny.
Na záver najvražednejšia vlastnosť zmeny
ČAS: Najväčším problémom zmeny je, že tie ciele zmeny ležia v budúcnosti, ale zmena sa deje teraz. Pravda o tom, ako sa všetci budeme mať lepšie vyjde najavo, ale mi už pri tom nemusíme byť.
