Ad: Niečo je zhnité v štáte BLOGovom…

Jedna menovaná blogérka napísala pár viet o systéme blogovania na tomto servere. Článok nič-moč, ale diskusia sa tam rozohnila na tri strany. Reku pridám sa aj ja a ponúkam vám môj komentár. Skôr tak všeobecne, ako občas zvyknem, ako taký starý skúsený blogér. A ešte ukážem, na čo tiež môže slúžiť váš blog.

Najprv ten môj komentár:

Roky a možno už desaťročia existuje Blogosféra. To je taký zvláštny priestor blogov. Po celom svete. Je to najliberálnejšie prostredie aké kto vymyslel. Každý si píše čo chce a občas to prešvihne aj cez hranice zákonnosti a dobrých mravov, o hraniciach firemnej kultúry ani nehovorím. Ľudia píšu o všetkom možnom, o čom ťa ani len nenapadlo uvažovať. Píšu na verejných službách, na uzavretých službách, na svojej doméne a svojom publikačnom systéme. Píšu takí ľudia, s ktorými by som si bez blogov v živote nepokecal. Existuje nekonečné množstvo kombinácii toho, čo som doteraz popísal.

Napriek znakom voľnosti, za tie roky sa vyprofilovali isté pravidlá. Dve za všetky:

  1. Blogéri si väčšinou tykajú a mne sa páči, že si môžem beztresne tykať s dôchodcom
  2. Aj tá najväčšia svetská celebrita vstupom do blogosféri súhlasí s tým, že si jej články budú ostatní blogéri podávať.

Všetky pravidlá vznikli postupným vývojom.
Ak niekto vhupne do blogosféry a začne sa tváriť ako by zjedol svet, je smiešny a skúsenejších blogérov naštve. Proste nie sme zvyknutí na prejavy detských chorôb.

Je jedno pravidlo v e-mailových diskusných skupinách: Najprv hodnú chvíľu pozoruj ako to tu chodí a potom začni pomaličky aktívne diskutovať.

Podobne by som to vztiahol na blogosféru: Najprv veľa píš o čom chceš, veľa čítaj články iných blogérov, veľa diskutuj na blogoch iných a až potom sa začni vyjadrovať k fungovaniu blogosféry. A rátaj s tým, že sa ľuďom tvoje názory nebudú páčiť.

A teraz sľúbená didaktika: Blog môže slúžiť aj na odkladanie linkov a komentárov na články, na ktoré človek nechce zabudnúť. Keď o rok, či dva, zas niekto príde s dobrým nápadom… odkážem ho na tento môj článok. Ak nebude lenivý doklikať sa pôvodného článku a pôvodnej diskusie, možno ho to obohatí. A možno nie.

Didaktika v praxi: A veľmi sa mi páči, keď si blogéri prostredníctvom svojich článkov navzájom komentujú a rozvíjajú témy. Podrobnejšie som o tom písal onehdá. Preto som uvítal, že môj podpis v diskusii je aktívnym odkazom na môj blog. Myslím, že som o tom už písal, ale nemôžem to nájsť, tak to nemôžem odkázať. Ach jo: Nič nie je dokonalé, povedala líška.

Zdieľajte obsah s priateľmi: