Vyorali vo mne hlbokú brázdu
Keď už človek chvíľu bloguje (od roku 2003), napadajú ma rôzne myšlienky. Napríklad aj taká, kde to vo mne všetko začalo. Po kom sa to opičím. Slovom, kto je ten, koho by sme za onej éry označili slovami, keby slovami, rovno heslom: „Sovietsky blogér, náš vzor!“? Tak, kto je ten môj? Aj tebe napadlo slovo traktorista?
Blogérsky vzor, to je celkom niečo iné ako napísať zoznam blogérov, ktorých si rád prečítam. Vymenovať vzhľadovo pekné blogy, to tiež nie je ono. Taký vzor by mal byť inšpiratívny v celej svojej komplexnosti. Nie len ako zaujímavé čítanie. To nestačí na to byť vzorom. Chce to niečo viac. Vzory sa nemenia ako ponožky. Možno ako poštové kone, to možno hej, ale na vysvetlenie, ako je to s tými poštovými koňmi, by bolo treba viac priestoru.
Dobre. Zabili sme už dosť písmen, je načase sa vymáčknuť, vyjadriť, naliať si čistej pepsikoly. Bez nároku na poradie tu hľa:
- The Hyena
- spravodaj.madaj.net
Prečo títo a nie iní? Nuž, hlavný argument je vytrvalosť. Pravidelnosť. Stálosť v názoroch. Autoritatívne postavenie. Mentálny vek 30+. Tieto vlastnosti sa pre mňa stali základným cieľom. Uvedené autority sú pre mňa ich stelesnením. Jeden viac stálosti, druhý viac autoritatívnosti. Akurát nie je jasné ktorá je ktorá.
Medzi argumenty nepatrí obsah. V zásade je mi jedno čo si dotyčný píšu. Mnohokrát je to fajn čítanie. Mnohokrát nesúhlasím, mnohokrát sa smejem popod fúzy (keď som vo fáze neholenia sa) a mnohokrát pobúrene nedočítam. No napriek tomu, texty majú hlavu aj pätu. Mnohokrát.
Inšpiráciou k tomuto článku mi boli texty na blogoch. Jeden (hlavne diskusia k nemu)o nejakých elitách a druhý o hľadaní vzorov.
Jaj, odkazy som zabudol. To by sa mojim vzorom nestalo. Alebo že by hej?
- Poznámky pod čiarou:
- Kliknite na odkaz a dozviete sa, ako je to s tým slovom blogér.
- Text má pasáže brutálne ironické a pasáže myslené smrteľne vážne. Opäť nie jasné, ktoré sú ktoré. To mám po tých vzoroch.
