Definícia blogovania, plány, vývoj a tak

Nuž nenapísal by som to lepšie, ako to napísal Arthur Dent v článku: Bloggit aneb Cesta tam a zase zpátky. Blog – Martin Malý (blog.sme.sk). (Odkaz nevedie skoro nikam, keďže sa Arthur rozhodol články zlikvidovať) Možno preto, že som sa včera neveriaco pozeral na históriu môjho počitadla a videl tam kolónku pre štatistiky z roku 2003.

Ako ale teraz napíšem, že intenzívne uvažujem o stiahnutí sa do ústrania svojho blogu zo sme, ktorý brutálne webzinovatie? Prvý apríl sa mi zdal šikovný. Dáva takú možnosť, s veľkou pompou sa vrátiť a poznamenať, že ste sa nechali nachytať.

Rovnako, keď napíšem, že som sa pred pár dňami pohrával s myšlienkou napísať článok o tom, že normálna, zdravá návštevnosť osobného blogu je tak cca 100 unikátnych návštevníkov za deň. (20 skalných, s ktorými si v komentároch rozumiete a ten zvyšok zblúdilý pocestný z vyhľadávačov)

Ale veď je to úplne normálne. Ak si na čokoľvek teraz pomyslím, dávno to napadlo 10 iných na tejto zemeguli.

Takže priatelia, odteraz… Ále, blogujem ďalej, tak ako doteraz. Veď je to smiešne, dávať si plány do budúcna. Čo som v robote? Dosť, že si musím sám sebe šéfovať tam. A to je veru možno ťažšie, ako počúvať príkazy iného. Pekne odbieham od témy. No prečo písať konzistentne? Prečo nepísať na pokračovanie takú nekonečnú ságu?

“Sa mám že mi sem nikto nechodí komentovať”, by povedal Arthur. Akurát, že mňa tie komentáre bavia.

Aktualizácia 17.4.2006
Keďže Arthur Dent sa rozhodol po krátkej epizóde na blogoch sme svoje články zmazať, dolnil som do pokračovania tohoto článku pôvodný text Atrhurovho spotu. (zdroj: Cache GDS)

=> čítať ďalej!

Zdieľať?