Diktátorskí sraľovia nesiahajú demokratom ani po pokožku na chodidlách

Tak znovu o tom, ako sa robí štátny prevrat demokratickými nástrojmi. A nie len v Donecku by potrebovali poradiť.

Pre tých, čo potrebujú rukolapné príklady aby pochopili, tak napríklad ostatné slovenské prezidentské voľby sú typickou ukážkou pôvabu demokracie.

Termín bol ďaleko dopredu všetkým známy. Podmienky boli jasné a zrozumiteľné. Nikto protikandidátov neumlčoval. Že boli témy podpásové a nesúvisiace s meritom úradu? Nikto nestál s puškou pri voličoch a neprikazoval im. Sami sa mohli rozhodnúť a času mali habadej, aby si vyhodnotili slová kandidátov. Dokonca aj ak sa jeden z kandidátov správal občas kvázi-diktátorsky, stále boli aj ním nedotknuteľné posvätné právo na šírenie názoru protikandidáta.

A nechválilm to preto, že vyhral kandidát mne blízkej pravice. Kto to tu číta, mnohokrát som hovoril, že úlohou pravice je presvedčiť väčšinu ľudí, že naše návody na život sú lepšie ako tie socialistické. Žiadne posranecké vyhlasovania, že socialisti nemajú právo na existenciu. Len presviedčanie, že ten ich návod na život je debilný.

Tak si to teraz pekne zrekapitulujme.

Základné znaky demokratickej spoločnosti sú:

  1. Všetko v štáte sa deje v rámci aktuálne platných zákonov
  2. Ak zákony nevyhovujú, zmení ich právoplatne zvolený parlament.

Tak to chodí v zabehanej demokracii. Nepáčia sa vám aktuálne platné pravidlá? Nie je nič jednoduchšie ako vyhrať najbližšie voľby a stať sa tvorcom spravodlivosti.

A čo keď je dlhý prúd demokracie prerušený diktátorom? A čo keď majú ľudia pocit, že už nežijú v demokracii, ale v diktatúre?

A čo ak nás dobehla naša lenivosť starať sa o seba?  Veď chcieť, aby sme sa sami o seba a svoj majetok starali je drzosť a myslieť, to je často pre nás zbytočný luxus. Čo ak sa zrazu našiel vždy pripravený výrečný maliar a jeho skákajúci pes. A títo slovutní demokraticky mysliaci lenivci začali blahorečiť prvého v poradí.

Nuž, dôjde na revolúciu. A mňa zavoláte, aby som vás potom v poľných lazaretoch zachraňoval. A ja prídem, lebo som lekárnik-optimista celým svojím duchom.

Ako sa vrátiť späť do pokojných vôd demokracie po revolučných časoch?

  1. Parlament môže byť zastúpený dočasnou samozvanou radou. Podmienkou je, že si za vzor vezme demokraciu inej krajiny. Keď je takto zvolený prvý parlament, ten si už zákony poupravuje podľa krajových špecifík.
  2. Dočasná rada/parlament všetko smeruje k vyhláseniu volieb, neprijímajú sa žiadne rozhodnutia, jedinou starosťou je svietiť a kúriť. Každý slušný sused demokrat počká, kým si doma upracú a rokuje až s novými demokraticky zvolenými zástupcami.

Úplne na začiatku som vám tu radil presne v tomto duchu. Pamätáte? Bolo to v článku s príznačným názvom: Kedy by sa mohla zopakovať Ukrajina u nás?

Dokážu vaši obľúbení vodcovia bojovať za demokraciu, alebo len za svoje víťazstvo? Skúste si odpovedať a nebudete mať problém vyznať sa v Ukrajinskej šlamastike. Nebudete mať ani problém v rozhodovaní sa pred akýmikoľvek voľbami.

Ani historické korene, ani nedávne činy, len a len kroky k upokojeniu svojich vlastných ambícií a ich upriamenie k demokratickým voľbám majú dnes na Ukrajine zmysel.

To je prvý krok. Druhým je uvedomenie si, že ak prehrám v demokratických voľbách, tak o 4 roky budem mať šancu znovu presviedčať a vyhrať.  Milujem demokraciu. Aby to aj moje deti pochopili: Čím častejšie dá víťaz hlasovať (a namiesto rozhodnutia len riadi proces rozhodovania), tým vyspelejšia demokracia.

Zdroj:  Kedy by sa mohla zopakovať Ukrajina u nás? | M+M+M+M (4M).

A teraz sa pozrite, ako do tohoto rámca zapadá vyhlásenie Doneckej republiky. Ako do tohoto rámca zapadá anexia Krymu. Len diktátorskí sraby sa dokážu postaviť na námestie a zakričať: “My sme zákon.”

Viete, nie je väčšej odvahy, ako presvedčiť spoluobčanov, že by ma mali zvoliť, pretože chcem pre nich zmeniť zákony tak, aby sa mohlo konať referendum, v ktorom si sami odhlasujú vytvorenie Doneckej republiky.

Viete, nie je väčšej odvahy, ako dať ľuďom hlasovať o samých sebe. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru.

Áno, trvá to niekoľko rokov, kým sa absolvuje celé koliečko. Aby sme o niečom mohli hovoriť, že je demokratické, tak to naozaj musí trvať nejaký čas.

Dokonca aj to HZDS vyhralo voľby s programom delenia Československa. Áno, mohlo byť ešte následné referendum a to je škoda.  Ale nič nie je dokonalé. Môžete pod demokraciou odpilovať vetvu za vetvou, ale aspoň tá jediná – čas na slobodné voľby – musí ostať. Bez času na slobodné voľby je to hovno a nie demokracia. Niečo ako rýchla demokracia neexistuje. Je to komunizmus, nacizmus, anarchia či revolúcia.

Len sraľovia tlačia na váš čas, veď čo keby ste náhodou pochopili, že vás chcú ojebať? A čo robí demokrat, keď sa mu zoči-voči postaví diktátor?

Prestane so sebazdokonalovaním svojej demokracie.

Vždy môže byť lepšie, krajšie dokonalejšie, demokratickejšie. Vždy! Nemyslite si, že si to neuvedomujem. No snažím sa pre vnútornú diskusiu a sebazlepšovanie nájsť správny čas a miesto. Moment, kedy sa diktátor poľahky môže zmeniť na “kokot použil jadrovú zbraň” (to je terminus technikus, žiadny vulgarizmus), tak takýto moment nie je vôbec vhodný na reformovanie demokracie dnešných dní.

Zdroj:  Reformátori demokracie všetkých krajín, veď vieto čo | M+M+M+M (4M).

Proti diktátorským metódam postaví diktátorské metódy.

Demokratické nástroje patria do demokracie. Tam kde nie je demokracia,  je hlúposť používať demokratické nástroje.  Leda že by ste boli dementný.

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Zdroj:  Ostať demokratom, keď ide o demokraciu, hraničí z demenciou | M+M+M+M (4M).

Zdieľajte obsah s priateľmi: