Tri príklady, kedy sa nevhodná miera marketingu míňa účinku:
Príklad prvý: Hra na partizána – neviem a nepoviem
Nenapísal by som to lepšie, tak len odkaz na článok » O šmejdoch a profesionáloch » Niečo iné. Zážitky z nákupu v jednom stredne veľkom okresnom meste nabudúce. Toto je naozaj nikdi nekončiaca odysea. Len preto, že majitelia obchodov si myslia, že predavačom môže byť ktokoľvek, uchádzači si myslia, že predávať predsa zvládnu ľavou zadnou a zákazníci opakovanie chodia nakupovať tam, kde získali zlú skúsenosť.
Príklad druhý: Hra na škôlkára – mám, ale nedám
Výrobci pochutiniek v trezorových obaloch prišli na to, že 100 kalórii je objemovo menej ako 100 gramov. Viac: Strategie – Menší balení – vyšší zisk , samozrejme veta má aj pokračovanie: Menšie balenie za cenu pôvodného. Hm, už ani tie horalky nemajú tých 50 gramov ako voľakedy. Už vidím hliníkový obal na ktorom bude veľkými písmenami: 128 molekúl amarounov za cenu 240 atómov. 1200 kalórii na jedno ovoňanie!
Príklad tretí: No potrebujem to ja?
Reklama: Baba A má suprové vlasy, tak všetci stoja v jej rade. Baba B s obyčajným šampónom jednak ušetrila a druhak sa nenadrie. Dokonca si vo voľnom čase môže privyrobiť rozhadzovaním komentárov za úplatu po blogoch.
No nekupte to pani Mullerová!
