Lúčim sa priatelia. Pred rokom Kristove roky rázne kopli do dverí a dnes sa so mnou lúčia melancholicky:
Penze je daleko mládí v čudu
plápolá moje svíce
jak dlouho ještě tu strašit budu
je mi třiatřicet
Keď som sa narodil, dozvedel som sa neskôr, že vládol hlboký socializmus. Bol pondelok, tak ako bude aj zajtra. Otec vždy hovorieval, teda o mne a o bratrancovi, ktorý sa narodil presne o desať rokov a jeden mesiac neskôr, že správni chlapi sa rodia vždy na výplatu. Čo to ešte tí správni chlapi robia? Postav dom, zasaď strom… No vec sa má tak, že strechu nad hlavou máme, syna porodila manželka, stromy som zasadil štyri a z nich dva neuschli. Takže je to tak pol na pol.
Strom mnou nezasadený
Čičrem sa v tomto guľatom jubileu takto zásadne a podrobne, lebo v ďalších sa už veľmi nemienim. Hádam najbližšie pri 50. Ak teda dožijeme a bude sa mi chcieť. S dožitím hádam problém nebude, keď sa pozriem do svojho rodokmeňa, predpoklady tu sú. To sa skôr obávam o to moje chcenie.
Inak, považujem za super výhodné, napísať si sám sebe gratulačný článok. Mám ho presne v duchu, ako si to predstavujem. Nespomínajú sa v ňom náhodné udalosti, pri ktorých pretriasaní by som sa cítil trápne a musel sa navonok tváriť blažene. Podobne je to aj s vianočnými darčekmi.
Inak, (uf odbočenie z odbočenia, na to treba riadnu kuráž), takže teda: Inak aj s vlastnými vianočnými darčekmi je to podobne. Keď si pod stromček primiešate aj darčeky pre seba, na 100% dostanete niečo, čo ste si dlho priali.
No späť k prvému odbočeniu. Aha, hm, tak niť sa stratila. To viete, tie roky už cítiť.
Nenechajte sa mýliť možno pochmúrnosťou a pesimizmom v tomto texte. Tento text chápete cez svoju prizmu. Preto, aby náhodou nedošlo k omylu, ktorý už nebudem môcť vysvetliť, s predstihom žiadam, aby na mojom náhrobku uviedli: Lekárnik – optimista, ktorý miloval život aj vás, aj keď o tom nehovoril.
Tak! Mám to za sebou. Už len svetlé zajtrajšky. Kristove roky sú vraj zásadným medzníkom. Som rád, že som ho v zdravý prekonal. Celkom sa teším na prekvapenia, ktoré mi život prinesie, kam ma zas zaveje a s kým sa ešte stretnem. Lebo stretávame takých ľudí, čo sme jakživ nestretli. (Vidím, že tá posledná veta nie je ničmoč, ale originál tejto parafrázy by pôsobil… (Juj, zase odbočujem. Nechajme to radšej na inokedy.))
