Neuveriteľné veci sa dejú v tomto časopriestore

Arthur Dent starne. A možno nie, možno som len zaujatý. (Pochopíte len vo veľkom kontexte.)

Dotyčného komentátora opravdu nechci jmenovat – mám ho rád, považuju ho za rozumného a celé to beru jako nedorozumění.

Nedělní lekce objektivity a nezaujatosti – Stručné misantropické informace

Ale strašne ma potešil tento jeho text. Ale strašne. Je taký kontextuálny. S celým mojim práve uplynulým týždňom. A s mojou piatkovou PRP.

Vo vesmíre sa dejú naozaj zaujímavé veci. Obzvlášť v tom to okolí. Priestorovom aj časovom.

Jeseň ako namaľovaná

Jeseň roku 2005 ako namaľovaná

To mi takto pred pár dňami napísal jeden dlhoročný hádam už aj priateľ:

Aj ty si tiež robil diplomovku na Ústave experimentálnej farmakológie SAV?

Všetci máme radi Ústav experimentálnej farmakológie SAV. Kto ho nemá rád, ide proti nám.

Práve som dopozeral film Up in the Air. Nechcite ani vedieť akou šialenou cestou sa to rozhodnutie pozrieť si ho dopracovalo až do momentu, keď sa spustil na obrazovke predo mnou. Absolútne netušiac, čo to idem pozerať, tak dokonale zapadol ako bodka na konci tohto týždňa. Hej, je práve o tom vytrhnutí, o tom ako je to kůůl a nad vecou. A ono vlastne nie je. Keď zostarneme.

Áno, so zaujatý.

Neuveriteľné veci sa dejú v mne blízkom časopriestore. A ani sa to nesnažím nejako pochopiť. Ani vy sa nesnažte, vyzeráme pri tom blbo a mohlo by nám to ostať.

Zdieľať?