Dáme fakty. Odchodom zo Sme.sk a ohlásením nového Projekt N sa nejaká partia rozhodla, že budú robiť noviny po novom. Takto vidím fakty. A to je pre mňa jednoznačný dôvod, prečo ich podporiť.
Odchádza tam hafo mojich super obľúbených autorov. Títo autori ma naučili čítať noviny tak, že som sa zaujímal o to, kto to napísal. Noviny už pre mňa nikdy neboli len správy, ale názorový priestor. Pre mňa má zmysel ísť za svojimi autormi.
Tento text nie je o odchode, ale o podpore nového projektu.
Naozaj neviem, či disponujem niečím, čo koordinátori Projektu N by vedeli využiť. Ak by o niečom takom vedeli, som im k dispozícii.
Keď založia sekciu svojich blogov (a že bude je isté), zaregistrujem sa tam a nejaké články budem písať exkluzívne pre ten priestor Projektu N. U mňa ostanú alebo zamknuté alebo schované. Ak mám čo i len jediného verného čitateľa a mohol by som ho svojou malou troškou priniesť Projektu N, prečo to neurobiť.
Naozaj by som nechcel, aby autori, ktorých som čítal na sme.sk nemali na platenie svojich zloženiek a prestali písať úplne.
Dôvody odchodu, to sú politické manifestácie. Nehovorím, že nie sú významné. Sú. Dokonca skutočne zásadne a ich dosah doceníme až s odstupom. No ekonomické rozhodnutia sa nerobia na základe politických motivácii. Leda by išlo o nacizmus či komunizmus či inú diktatúru.
Nalejme si čistej pepsikoly. Pre mňa je jediným skutočným internetovým priestorom môj blog na mojej doméne a mnou spravovaný. Všetky tie Facekooky, G+, Twitteri a aj pilnik.blog.sme.sk sú pre mňa čisto marketingové nástroje. Poslať článok tam či písať hentam, je pre mňa ekonomické rozhodnutie. Písať na blog 4M je pre mňa osobné rozhodnutie – samozrejmosť
Niečo na tomto blogu si v tomto období prečíta cca 100 unikátnych návštevníkov za deň. Z toho 40-60% privedú sociálne siete. Ten istý článok na pilnik.blog.sme.sk má čítanosť 500-3000 a cca 10-40 komentárov. Bol by som hlúpy, keby by som nevyužil takýto marketingový nástroj.
Keď budem cítiť, že má pre mňa ekonomický zmysel využívať iné blogy, ako blogy na sme.sk, odídem. Ja na demokraciu naozaj nemám veľké nároky. No keď budem mať pocit, že to na sme.sk hraničí s fašizmom či komunizmom, bude koniec.
Áno, je to tak, keď uvidíte aj naďalej moje články na pilnik.blog.sme.sk je to len a len marketingová podpora pre mňa a moje projekty. Proti a za Sme.sk nemám skutočne nič. Ale čítať budem chodiť svojich autorov na Projekt N. Tam si kúpim predplatné. Keď použijú Piano, tam si ho budem kupovať a keďže ich budem čítať na projekte N, môj Piano paušál pôjde tam.
Verte mi, bude to tak. Zažil som to v českom mediálnom priestore. Odkedy vzniklo echo24.cz, čítam menej a menej idnes.cz. Idem za svojimi autormi.
Môj postoj k zmene vlastníctva a k odchodu tých ľudí som vyjadril v nedávnom nedeľnom zamyslení: Zamneď: Rozprávka o synergickom efekte investícii.:
Viem si veľmi dobre a farbisto predstaviť, že rozpad redakcie Sme bol po vstupe investícii jedných z kapitánov priemyslu nevyhnutný.
Kedysi som na sme.sk blogoval, neskôr prešiel čisto na svoju doménu. Ak by som tam vtedy blogovať ostal, zrejme by som dnes riešil podobnú dilemu. U mňa by to bolo asi o odchode. Pri dôvodoch (ekonomických) uvedených v článku je to ale na zváženie. Asi by som v tom prípade chvíľu počkal a zistil, kto tie blogy sme bude čítať o pár mesiacov. Ak by sa skupina čitateľov podstatne zmenšila, či len podstatne zmenila štruktúra čitateľov (asi nie k lepšiemu), odišiel by som potom. Ono „osobná kampaň“ je fajn, pokiaľ osloví ľudí ochotných čítať a rozmýšľať. Pokiaľ prečítajú len nadpis, či perex a hneď bohapusto komentujú, asi ten dosah za to nestojí.