Odkazovaním na balast ho v skutočnosti podporujete

Všade je kopec informačného balastu. Namiesto slova informačného môžete dosadiť akékoľvek prídavné meno a veta ostane pravdivá. Svet je plný potravinového balastu, slipového balastu, pesničkového balastu, jablkového balastu.

A preto tu máme školu, ktorá nás už od prvej triedy učí, ako s informáciami pracovať, ako si vybrať slipy, ktoré nám budú pasovať (nie je nič horšie ako slipy zlého strihu, uj nie je), rádio, ktoré vyhovuje nášmu vkusu a jablká, ktoré ulahodia našej chuti.  Táto požiadavka na školu vychádza zo základných princípov ľudskej existencie. Každý chceme presadiť vlastnú individualitu. A jedným z nástrojov ako to dosiahnuť, musí byť získanie schopností pomáhajúcich brániť sa pred presadzovaním cudzích individualít. Naučiť sa ako v kope balastu nájsť efektívne to potrebné pre samého seba je preto dôležité.

Problém začal už u Adama

Najprv si ukážme kam až môže viesť neliečenie problémov s prekonávaním informačného balastu. Dôsledky neriešeného problému môžu byť zničujúce nie len pre samotného trpiaceho, ale aj pre nás ostatných. Preto je dôležité, aby si postihnutý problém priznal. No zdá sa, že Adam tento svoj problém ešte neobjavil. Inak by sa u neho obscesívne neobjavovala otázka:

Prečítal som si mnoho argumentov, ale na základnú otázku neodpovedal ani jeden (základná otázka znie: „Prečo niekto, kto nevie písať a ani nemá o čom písať, verejne publikuje svoje texty?”). Zdroj: 10 najhorších blogerov (júl 2008)

A zdá sa, že si ju bude opakovane a stále dookola klásť každý mesiac a prinášať výbery autorov, ktorým by zakázal písať. Lebo on chce:

Ale chcem čítať dobré texty, dobrých blogerov a nie kliknúť na 50 zbytočných blbostí, kým sa mi podarí dostať k jednému zábavnému a zmyslupnému textu

Tak, milý Adam, naspäť do školy a učiť sa. A učiť sa, ako správne pracovať s textom, ako vyhľadávať informácie… Lebo inak zbytočne a márne vyrábaš ďalšiu kopu balastu. Dokonca ten balast vyťahuješ vyššie a vyššie v nástrojoch (vyhľadávače napríklad), ktoré sa nám  pri boji balastom snažia pomáhať. A to už nie je len problém Adama, ale aj problém nás ostatných.

Áno, humno.sk prichádza so stovkami problémov, ktoré má slovenská blogosféra a obsahový web všeobecne, už niekoľko rokov vyriešené a aspoň trikrát prevarené. Najprv to bolo biele písmo na čirenom (#000000) pozadí (medzičasom vyriešené), debilné radenie komentárov a teraz je to odkazovanie na internetový balast.

Problém rieši Eva (respektíve, Vilo)

Pozrime sa na to, ako sa s tým informačným balastom dá vysporiadať. Na pomoc  a s radou prichádza kde kto (veď hovorím, že je to prevarená téma), napríklad už spomenutá škola, alebo aj ja tým to článkom. Ale aby som zas nebol celkom sebastredný, toť nedávno som objavil, ako Vilo, nekorunovaný predseda klubu anonymných infoholikov v článku Informačná diéta najprv problém analyzuje:

Na jednu užitočnú a skutočne využitú informáciu však

  • sto potenciálne užitočných informácií, ktoré nikdy nevyužijem,
  • tisíc informácií potenciálne užitočných pre niekoho iného,
  • milión zbytočností.

Navyše, čím viac času trávim prijímaním informácií, tým viac sa tento pomer zhoršuje, lebo informácie sa opakujú v mierne upravenej podobe.

A po niekoľkých desiatkach strán textu prináša radu do života:

Rovnaký postup v prípade informácií znamená prestať sa pýtať „chcem si niečo (zaujímavé) prečítať?“, kde zvyčajne nasleduje kladná odpoveď, ale namiesto toho si položiť otázku „potrebujem túto informáciu?“.

Len upozorňujem, že každá informácia má dve strany. Tú, čo informáciu píše a tú, ktorá ju príma. Ak chápete ako máte informácie prijímať neznamená to, že viete, ako máte informácie podávať. Veď viete, také to: jasne, stručne,  prehľadne  a hlavne, a to hlavne, štrukturovane s ohľadom na prizmu poslucháča. Tak je to aj vo Vilovom prípade. Článok je veľmi poučný, ale tých písmen…

Priatelia, nekritizujme zlý systém, ale snažme sa zaviesť a podporovať systém, ktorý je lepší. Vďaka verejným blogovacím nástrojom blogujú taký ľudia, čo by jakživ neblogovali. Vyzdvyhnime do popredia tých a nepoukazujme na tú hlušinu. Ak si na otázku: Potrebujem túto informáciu? odpoviete kladne, povedzte to aj ostatným. Nástrojov na to má internet dostatok (digg, delicious, odkazovanie…).

Súvisiace so slovenského blogovacieho praveku: Vzájomné odkazovanie na vašich stránkach (text pochádza z februára roku 2005) a Odkazovanie na blogoch – nový zištný pohľad (z mája roku 2005)

Vrámci ďalšieho samoštúdia problematiky blogosféry si vyhľadajte čosi o pojmoch ako, sú  blogroll,  trackback,  komentárový spam a metóda Indiana Jonsa.

Zdieľať?