Tak sme ho zapísali, pani Müllerová

Odviedol som ho pred školu. Chvíľu sme tam postávali a on si začal polohlasne pospevovať My jsme žáci z 3.B… nenápadne som prešiel na opačnú stranu chodníka a naznačil mu, že sa k nemu nepriznávam. Teda, ak bude pokračovať v známom texte. Mrkol na mňa a znechutene zahlásil: No dobrééé

Po nejakej chvíli prišla druhá spolupáchateľka a prevzala si ho. Vošli do budovy a mňa sa to zmocnilo. Už zasa? No nazdar! Ďalší školák v rodine, deti starnú a mi s nimi a také tie existencionálne smútky. Vychutnával som si neskoré pochmúrne februárové odpoludnie na čerstvom vzduchu. V takejto nálade som sa pomalým prechádzkovým krokom presunul domov. Oni prídu neskôr, nemalo cenu tam postávať ako zarastený bezdomovec pred školou.

Doma som si spravil kávu, uvelebil sa pred monitorom a zo záznamu si pustil NCIS. Fajn seriál, fajn postavy, fajn spomienky na jeho dávne sledovanie. Hlavne kvôli tým spomienkam ho mám rád. Jeden z najobľúbenejších.

Z chodby sa ozve: Ahóoj, už sme tuu. Vstal som a rýchlo sa ho opýtal, akú básničku recitoval. Bubu namiesto odpovede hľadí na topánky. Zdvihnem mu bradu a hľadím do tváre Toma Sawyera. Uff! Nechám potomka na potom a pýtam sa spolupáchateľky, čo to recitoval.

Ticho

hrobové ticho

On to fakt na zápise do prvej triedy základnej školy recitoval:

My jsme žáci třetí bééé…
lejeme čaj na sebe.
Po dobu výbuch
škola letí do vzduchu.

Pani úča na stole
okusuje pistole.
Jedna byla nabita
pani úča zabita.

Přijel za ní Karel Gott
potřeboval na záchod.
Všude bylo obsazíno
tak to pustil do kalhot.

Přijela tam sanitka
zapomněla nosítka.
Přijeli tam poldové
zapomněli pistole.
Přijeli tam hasiči
zapomněli hadici.

Uff!

Pýtam sa Bubua, či aj s účou? Tom Sawyer odpovedá: (prikyvuje a hľadí ako dvakrát Tom Sawyer na špičky topánok)

Tak toto sa u nás udialo vo februári 2008 na chodbe. Už vidím tie poznámky: Spíval protistátní píseň a tlemil se mi za zády přímo do očí.

Spolupáchateľka pri následnej večeri poznamenala, že dúfa, že to vydá aspoň na dvojku z chovania. Bubu pokrčil ramenami a na tvári sa objavil Tom Sawyer.

Ale inak je Bubu láskavý a milý anjelik. Poďakuje, poprosí, dvere podrží…

Zdieľať?

3 komentáre pri “Tak sme ho zapísali, pani Müllerová

  1. .. :-), to mame rovesnikov,
    .. len na pocudovanie, od mojej ratolesti nikto nic nechcel, ona tam ist nechcela a pritom oni nechceli od nej nic, len jej ponukali – od pasteliek, cez kadejake papiere, omalovanky, po knizky (tie sme kupili, ostatne dostali) – a zostalo to v polohe, ze to teda skusi :-)
    .. (ked vtacka lapaju… :-) )

  2. Spätné upozornenie: Daňový úrad a dcéra potešili : M+M+M+M (4M)

Komentáre sú uzavreté.