Zamneď: Potrebujeme takýchto novinárov v našej spoločnosti?

Po prvej vlne čistého spravodajstva si novinári spomenú, že by mali poskytnúť aj hlbšiu analýzu a komentáre súvislostí. Spomenú si, že tak nejako ich to v škole učili. Neskoro, priatelia, všetko je to neskoro.  A hlavne nakrátko.

Keď začali Česi umierať na metanolom kontaminové potravinárske liehoviny, všetci sa predháňali zhľadúvaním informácii o daňových únikoch, pančovaní, trhu s lacným alkoholom. Všetko to bolo neskoro. Tie témy boli dávno známe. Ale bez aktuálnych mŕtvych neboli dostatočne sexi na uverejňovanie.

Ako je to možné, že neboli dostatočne sexi? To novinári nie sú schopní trochu zavrtieť psom, aby z daňových únikov urobili potravinový problém kolosálnych rozmerov aj bez desiatok mŕtvych? Ale no, veď tomu neuverí ani moje 3 ročné kŕsňa. Leniví sú, priatelia. Alebo mám rovno napísať neschopní?

Nie, nemám rád, keď novinári vrtia psom. Ale vezmime to po poradí. V prvej iterácii by som ocenil vôbec vzkriesenie spoločensky užitočnej investigatívy, analýz súvislostí a schopnosti tlačiť dlhodobo tému k riešeniu. V prvej iterácii im nebudem siahať na marketingové nástroje, ktoré zvolia, aby pri tom nezdochli hladom. Ale mŕtvoly ako marketingový nástroj?

Naozaj potrebujú novinári reálne mŕtvoly, aby ich napadlo si spomenúť, že sa spoločnosť už niekoľko desaťročí potýka s problémom výberu spotrebnej dane na alkohol a odfarbovania roztokov do ostrekovačov?

Nie, takýchto novinárov v našej spoločnosti nepotrebujeme.

Milí novinári, skúste sa len pol slabikou posťažovať, že by ste na takúto prácu potrebovali viac peňazí. Viete, debilkovia moji z iDnes.cz, asi pred mesiacom som si obnovil Piano. Proste ma k tomu marketingovo dotlačili v Sme.sk. Chcel som ich čítať na tablete a ich spôsob práce pri schovávaní obsahu za hradbu Piána začal prinášať úspechy. Bez platby to čítanie už bolo neskutočne otravné až nemožné. Síce až po 10 rokoch sa im podarilo odo mňa dostať za mobilné čítanie nejaké peniaze, ale aspoň sa už konečne snažia.

Naozaj som na veľkých pochybách, či novinárov, ktorí nie sú schopní dlhodobej koncepčnej práce, či noviny, ktoré nechcú za svoju prácu peniaze, či takéto noviny je vôbec bezpečné mať.

V demokratickej spoločnosti novinárov potrebujeme. Majú svoje jasné miesto a jasné úlohy. Ale ak ich máme takto lenivých či neschopných, je to pre nás vražedné. Máme pocit, že máme novinárov, tak je všetko v priadku. Sme uspokojení, veď keď ich už máme tak si isto-iste odrobia svoj podiel na udržiavaní demokratickej spoločnosti. Demokracia je tak v bezpečí.

Riť Paľovu, je demokracia v bezpečí.

Val, ktorý chráni demokraciu je puzzle. Tisíce dielikov – novinári, politické strany, súdy, odbory, občianske združenia, volebné právo jednotlivca, osobná morálka, výchova detí, Ústava – tisíce dielikov, ktoré držia demokraciu medzi nami. Keď pár dielikov vypadne zo skladačky, ešte stále môže byť spoločnosť demokratická a nacizmus či komunizmus ostanú s Hanibalom ante portas.

Obzerajúc sa okolo seba, ako by sa väčšina dielikov tohoto ochranného puzzle demokracie presťahovala na jedno konkrétne miesto. Politické strany? V riti. Odbory? V riti. Súdy? V riti. Osobná morálka? V riti. Novinári? Robia im tam spoločnosť.

Tak toľko na margo pospravodajského šialeného poľovania novinárov na dlhodobé témy nosenia zbraní či odzbrojenia obyvateľstva, na ktoré si ani oni o 3 dni nespomenú.

Zdieľať?

6 komentárov pri “Zamneď: Potrebujeme takýchto novinárov v našej spoločnosti?

  1. Mnohé postrehy sedia, ale problém je tam v jednej veci. Nie novinári si len po udalosti spomenú na celospoločenskú tému, ale ľudia sú ochotní len po udalosti sa o ňu chvíľu zaujímať. Vezmi si kauzy, ktoré novinári naozaj tlačili takmer napriek verejnosti a oveľa dlhšie, ako verejnosť zaujímali, trebárs emisie alebo cervanová. Vyžadovalo to takmer heroické úsilie a odhodlanie a ver mi, že množstvo ľudí sa neustále redaktorom sťažovalo, že čo stále otravujú stále s tými istými kauzami, keď tam nie je nič nové.
    Na to, aby si niečo zmenil, totiž potrebuješ, aby to od časopisov vzali denníky a od denníkov televízie a aby to televízie hrali dva týždne každý deň, až kým sa tomu nejaký politik už naozaj nebude môcť vyhnúť. To je ale úplne nemožné, ak k tomu nie sú atraktívne obrázky a ak to ľudí práve prirodzene nezaujíma: inak tú tému peoplemetre zabijú za 24 hodín.

    Skrátka ak veľkú tému otvoríš, keď dostanú čitatelia práve preplesk nejakou veľkou kauzou, tak máš aspoň férovú šancu, ak vytrváš. Inak takmer bez šance.

  2. Mnohé postrehy sedia, ale problém je tam v jednej veci. Nie novinári si len po udalosti spomenú na celospoločenskú tému, ale ľudia sú ochotní len po udalosti sa o ňu chvíľu zaujímať. Vezmi si kauzy, ktoré novinári naozaj tlačili takmer napriek verejnosti a oveľa dlhšie, ako verejnosť zaujímali, trebárs emisie alebo cervanová. Vyžadovalo to takmer heroické úsilie a odhodlanie a ver mi, že množstvo ľudí sa neustále redaktorom sťažovalo, že čo stále otravujú stále s tými istými kauzami, keď tam nie je nič nové.
    Na to, aby si niečo zmenil, totiž potrebuješ, aby to od časopisov vzali denníky a od denníkov televízie a aby to televízie hrali dva týždne každý deň, až kým sa tomu nejaký politik už naozaj nebude môcť vyhnúť. To je ale úplne nemožné, ak k tomu nie sú atraktívne obrázky a ak to ľudí práve prirodzene nezaujíma: inak tú tému peoplemetre zabijú za 24 hodín.

    Skrátka ak veľkú tému otvoríš, keď dostanú čitatelia práve preplesk nejakou veľkou kauzou, tak máš aspoň férovú šancu, ak vytrváš. Inak takmer bez šance.

  3. ” Vyžadovalo to takmer heroické úsilie a odhodlanie a ver mi, že množstvo ľudí sa neustále redaktorom sťažovalo, že čo stále otravujú stále s tými istými kauzami, keď tam nie je nič nové.” – Budem trošku sarkastický a využijem, ak si dobre pamätám tvoj postoj – nepýtajme sa ľudí, oni nevedia čo chcú a čo potrebujú.

  4. ” Vyžadovalo to takmer heroické úsilie a odhodlanie a ver mi, že množstvo ľudí sa neustále redaktorom sťažovalo, že čo stále otravujú stále s tými istými kauzami, keď tam nie je nič nové.” – Budem trošku sarkastický a využijem, ak si dobre pamätám tvoj postoj – nepýtajme sa ľudí, oni nevedia čo chcú a čo potrebujú.

  5. Ale pozor pozor, keď ľudia nevedia čo chcú a Ty im to dáš a potom oni zistia, že to chcú, tak si Jobs alebo Ford.
    Keď nevedia čo chcú, Ty im to dáš a oni to stále nechcú a Ty im to naďalej chceš dávať, tak si idiot alebo vydavateľ investigatívnej žurnalistiky.

  6. Ale pozor pozor, keď ľudia nevedia čo chcú a Ty im to dáš a potom oni zistia, že to chcú, tak si Jobs alebo Ford.
    Keď nevedia čo chcú, Ty im to dáš a oni to stále nechcú a Ty im to naďalej chceš dávať, tak si idiot alebo vydavateľ investigatívnej žurnalistiky.

Komentáre sú uzavreté.